Sen o západných stíhačkách sa rozplýva, Slovensko si zrejme nechá ruské
Minister obrany má poslednú šancu podpísať prenájom švédskych stíhačiek Gripen, čas hrá proti nemu.
O švédskych stíhačkách Jas-39 Gripen sa niekedy hovorí, že sú to lietadlá pre chudobnejších. Ponúkajú relatívne lacné riešenie štátom, ktoré si potrebujú hlavne ustrážiť svoje vlastné nebo, ale nemajú ambície púšťať sa do žiadnych vojnových dobrodružstiev.
Minister obrany Martin Glváč (Smer) si tieto stíhačky vyhliadol už nedlho po svojom nástupe. So Švédmi rozbehol oficiálne rokovania o tom, že by gripeny v slovenskej armáde nahradili ruské stroje MiG-29. „Švédi sú momentálne jediní, kto by spĺňal naše požiadavky,“ hovoril Glváč.
Čas na dotiahnutie tohto nápadu však už ministrovi takmer vypršal. Pokiaľ zmluvu nepodpíše v najbližších týždňoch, Slovensko si aspoň na ďalších pár rokov ponechá ruské stroje.
Šibeničný termín
Minister o tom nerád rozpráva, čas však hrá výrazne proti nemu. Na jeseň budúceho roku sa skončí Slovensku päťročný kontrakt s Rusmi na zabezpečenie servisu súčasných migov.
A pokiaľ by armáda chcela po tomto dátume pokračovať so švédskymi stíhačkami, rozhodnutie by muselo padnúť už teraz. Dôvod? Prezbrojenie nadzvukového letectva je logisticky veľmi náročná operácia, ktorá sa nedá stihnúť za mesiac.
Na novú techniku sa musia v prvom rade preškoliť piloti i mechanici. A v neposlednom rade by sa musela prispôsobiť aj infraštruktúra na vojenskom letisku Sliač, odkiaľ slovenské stíhačky vzlietajú.
Že ide o záležitosť na mnoho mesiacov, ukazuje príklad susedného Česka. Česi sa pre gripeny rozhodli v apríli 2004, keď tento zámer schválila vláda. Prvé lietadlá však do svojej výzbroje prevzali až v apríli 2005.
Českí piloti neskôr sami priznávali, že necelý rok na prípravu bol šibeničný termín – prvé mesiace dokázali lietať s novými stíhačkami len s veľkým vypätím síl.
Gripen by sa Slovensku oplatil, tvrdí český generál
Práca aj v sobotu
Ďalším problémom je čas nutný na výrobu. Minister Glváč rád hovorí o tom, že nezoberie žiadny „ojazdený stroj“. „Mám ambíciu, aby vojaci mohli prevádzkovať lietadlá tej najnovšej generácie,“ poznamenal nedávno minister pre TA3.
Lenže aj výroba nových stíhačiek si vyžaduje svoj čas. „Výroba obvykle trvá od 12 do 24 mesiacov. Zvládli by sme ju aj za rok, ak by sme pracovali po sobotách,“ povedal vlani Rádiu Slovensko Lennart Sindahl, viceprezident zbrojovky Saab, ktorá gripeny vyrába.
Minister obrany o tom nepochybne vie. Pred mesiacom už otvorene pripustil, že najpravdepodobnejšou možnosťou je, že si Slovensko ešte na nejaký čas ponechá migy. „Súčasná zmluva by sa v takomto prípade predĺžila o dva roky,“ povedal Glváč.
Slovensko by sa však pri takomto riešení dostalo do nevýhodnej pozície. Krátkodobé kontrakty bývajú vo všeobecnosti menej výhodné než dlhodobé, navyše Rusi by mohli využiť fakt, že slovenská armáda už nemá inú alternatívu, pokiaľ sa nechce vzdať stíhacieho letectva.
Okrem toho by sa tým zabrzdil celý projekt prezbrojenia na stíhačku západného typu. Rozhodnutie o prípadných nových stíhačkách by sa totiž nechalo až na ministra, čo príde po voľbách (pravdepodobne ním už nebude Glváč), ktorý môže mať úplne iné predstavy.
Na druhej strane by takéto riešenie bolo legitímnejšie – o zákazke strategického významu by rozhodovala už vláda s novým mandátom od ľudí.
Inšpirácia Čechmi
Na dohodnutie gripenov mal pritom minister Glváč viac než dva roky, čo bola vzhľadom na iné jeho obchody pomerne veľkorysá lehota – napríklad štvrťmiliardový kontrakt na nové americké vrtuľníky Black Hawk dotiahol do konca za tri mesiace.
Prvé sondážne rokovania so Švédmi sa začali už na jar 2013. Rok nato Glváč už otvorene hovoril o tom, že Gripen je jediná reálna alternatíva. A začiatkom tohto roku rozbehol už aj oficiálne rokovania so švédskou vládou o konkrétnych podmienkach zmluvy.
Inšpiráciou sa stalo spomínané Česko, ktoré si gripeny prenajíma na takzvaný operatívny lízing. Jeho kontrakt spočíva v tom, že si platí fixnú čiastku za prenájom, v ktorej má zahrnutý už aj servis a školenie posádok . Nad rámec toho si už armáda platí len muníciu a pohonné hmoty.
Sám Glváč chcel dohodnúť podobný typ lízingu aj pre Slovensko. Na rozdiel od niektorých iných svojich obchodov, o ktorých sa verejnosť dozvedela, až keď boli podpísané, v tomto prípade otvorene prezentoval svoje predstavy.
Prevádzka súčasných migov stojí Slovensko 33 miliónov eur ročne. Podľa ministra by bolo fér, keby gripeny stáli porovnateľnú, prípade o niečo vyššiu sumu. „Nemalo by to byť o viac než desať percent oproti tomu, čo platíme dnes za migy,“ poznamenal na jar Glváč.
Bez priateľov
Oproti migom by gripeny mali viacero výhod. Slovensko by v prvom rade získalo o generáciu novší stroj, ktorý je prispôsobený štandardom 21. storočia. Zároveň by išlo o lietadlo menej náročné na prevádzku i pohonné hmoty. „Gripen je jednomotorová stíhačka, mig je dvojmotorová, tomu zodpovedajú aj náklady,“ vysvetlil minister.
Ďalšie prednosti gripenov by súviseli s politikou. Prevádzka stíhačiek MiG-29 je dlhodobo závislá od dodávok náhradných dielov z Putinovho Ruska. „Rusko je partner, ktorý svoju ochotu často podmieňuje politickými ústupkami,“ poznamenal nedávno český generál Pavel Bulant, ktorý dojednával český kontrakt na gripeny.
A v neposlednom rade by výhodou švédskeho kontraktu mohla byť transparentnosť, na ktorú majú Švédi dobrý dôvod.
So stíhačkami gripen bol začiatkom tisícročia spojený veľký korupčný škandál – britský protikorupčný úrad vyšetroval podozrenie, že pri expanzii stíhačiek na trhy strednej Európy sa vo veľkom rozdeľovali úplatky. A hoci podozrenia smerovali predovšetkým k britskej zbrojovke BAE Systems, ktorá v minulosti mala vo fabrike vyrábajúcej gripeny podiel, reputácii gripenov to veľmi nepomohlo.
Rokovania o nových kontraktoch si odvtedy vzala pod seba švédska vláda. Tento model minimalizuje priestor pre rôznych sprostredkovateľov, ktorí sa tradične pohybujú okolo vojenských zákaziek.
Napríklad súčasnú zmluvu na servis migov má Slovensko podpísanú s ruskou firmou RSK MiG, ktorá podľa neoficiálnych informácií ročne inkasuje okolo 18 miliónov eur.
Dosiaľ neznáme percento z tejto sumy si zrejme odkrajuje aj zvolenská spoločnosť Willing, ktorá je oficiálnym partnerom ruského dodávateľa – podľa týždenníka Trend drží licencie na takzvané kontrolno-obnovovacie práce.
Firmu Willing roky viedol priateľ premiéra Fica Miroslav Výboh a nie je isté, či firme v úspechu v štátnych zákazkách nepomohli jeho známosti (Výboh to označuje za nezmysel a tvrdí, že už s Willingom nemá nič spoločné).
Výbohovo meno sa objavuje aj v súvislosti s inou zbrojárskou zákazkou, ktorou sa pre podozrenia z korupcie zaoberajú české súdy – obrnené transportéry Pandur.
Osem miesto dvanástich
Na druhej strane, s gripenmi nie sú spojené len výhody. Asi najväčším limitom ich prenájmu by bolo, že Slovensko by si muselo vystačiť s menším počtom lietadiel.
Zatiaľ čo dnes armáda prevádzkuje dvanásť ruských migov (hoci letuschopná je dlhodobo len časť z nich), v prípade gripenov sa uvažuje o prenájme len ôsmich lietadiel – viac nedovoľujú súčasné finančné možnosti ministerstva.
„Na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru je tento počet nedostatočný,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.
Bežne sa totiž stáva, že armáda musí časť lietadiel vyčleniť na výcvik a časť uzemniť z dôvodu pravidelnej údržby.
Slovensku by teda museli s ochranou jeho neba zrejme pomáhať Česi, ktorí majú celkom štrnásť gripenov. „Takáto výpomoc by však zrejme nebola zadarmo. Pre Slovensko by to v každom prípade znamenalo, že by v ochrane svojho vzdušného priestoru nebolo sebestačné,“ dodáva Bednár.
Okrem toho by nevýhodou prenájmu gripenov mohol byť aj fakt, že stíhačky by zostávali majetkom švédskeho štátu (na rozdiel od migov, ktoré patria Slovensku). Napríklad Česi si pre to potrebovali pýtať od Švédska povolenie, keď chceli gripen nasadiť v cudzine.
Mediálne balóniky
V každom prípade, ešte na jar to vyzeralo, že ministerstvo na podobný scenár pristúpi a v dohľadnej dobe dohodne so Švédmi prenájom ôsmich lietadiel.
Následne však Glváč začal médiá zásobovať informáciami, že so švédskymi podmienkami nie je spokojný. „To, čo nám zatiaľ ponúkli, nie je pre nás zaujímavé,“ zopakoval niekoľkokrát minister.
Podobné vyhlásenia by nebolo nutné brať príliš vážne. Rôzne mediálne odkazy bývajú bežnou taktickou hrou, ktorá má dotlačiť partnera k čo najväčším ústupkom. Keď česká vláda dohadovala predĺženie prenájmu gripenov, Švédom bežne odkazovala, že by radšej uprednostňovala americké stroje F-16.
V poslednom čase však už i z prostredia ministerstva obrany začali presakovať informácie, že z dohody nakoniec nič nebude.
Podľa zdrojov Denníka N bol pôvodný problém skutočne na strane Švédov, ktorí ponúkali príliš málo za príliš veľa peňazí.
Nedávno však údajne prišla na ministerstvo nová ponuka, ktorá vyzerá podstatne lepšie – Švédi mali navrhnúť porovnateľné podmienky, ako dostali Česi. Minister však začal náhle hovoriť o tom, že dohode bránia bližšie nešpecifikované legislatívne prekážky.
Samotní Švédi rokovania nekomentujú. „Vyjednávania medzi Slovenskom a Švédskom pokračujú. K obsahu rokovaní sa však vyjadrovať nebudeme,“ uvádza Sofia Karlberg zo švédskej vládnej agentúry FXM, ktorá má na starosti obchody s vojenským materiálom.
Premiérovo slovo
Faktom však je, že Glváč nemá rozhodnutie vo svojich rukách. Prvým problémom sú peniaze. Na samotný prenájom by síce minister našiel zdroje vo svojom rozpočte, k tomu je však nutné pripočítať ešte ďalšie vstupné náklady – napríklad na úpravu infraštruktúry letiska, nákup munície pre nové stíhačky a podobne.
„Rezort obrany má na náhradu migov k dispozícii balík v objeme 36 až 37 miliónov eur ročne, čo však na tieto dodatočné výdavky nestačí,“ hovori Bednár.
Glváčovi by tak ďalšie peniaze musel uvoľniť minister financií Peter Kažimír. Či by bol ochotný, nie je jasné – Kažimírovi úradníci otázky na túto tému ignorujú.
A hlavne: definitívne slovo musí povedať premiér Robert Fico. Ten sa však zatiaľ ku gripenom vyjadroval len všeobecne. „Do konca roku sa musíme rozhodnúť, či pokračovať v používaní lietadiel MiG-29, alebo nakúpime, alebo prenajmeme, samozrejme za obrovské peniaze, lietadlá iného typu,“ povedal v júni pre TA3.
Teoreticky v hre zostáva ešte tretia možnosť: že by Slovensko istý čas nemalo žiadne stíhačky a ochranu jeho vzdušného priestoru by za úplatu zabezpečovali spojenecké krajiny. Ministerstvo napríklad nadhodilo možnosť, že by dočasne mohli vypomôcť Česi, ktorí už svoje stíhačky nasadili napríklad na ochranu pobaltských krajín alebo Islandu.
Tento scenár má však jednu slabinu: pokiaľ by slovenská armáda, čo i len na čas, prišla o schopnosť prevádzkovať nadzvukové letectvo, riskovala by, že už ju viacej neobnoví. „Je otázka, či by sme za ten čas nestratili schopnosti pilotov, či by neodišli z armády a podobne. Ja osobne by som nerád asistoval pri zániku nadzvukového letectva,“ dodal minister.
MiG-29 v slovenskej armáde
Prvé stíhačky tohto typu prevzalo vtedy ešte československé letectvo v roku 1989. Celkovo šlo o dvadsať kusov.
Stíhačky MiG-29 sa pri rozpade federácie ako jediné nedelili v tradičnom pomere 2 : 1, ale v pomere 1 : 1. Slovensko tak získalo desať moderných migov (deväť jednomiestnych, jeden cvičný dvojmiestny).
Česko sa v polovici 90. rokov rozhodlo, že svoju armádu prezbrojí na stíhačky západného typu. Lietadlá MiG-29 vymenilo s Poľskom za záchranárske vrtuľníky Sokol. Barter viacerí odborníci spochybňovali ako nevýhodný. V roku 2004 Česi podpísali zmluvu na desaťročný prenájom švédskych stíhačiek gripen, ktorý sa nedávno predĺžil o ďalších desať rokov.
Slovensko pokračovalo v ruskej technike. V 90. rokoch získalo ďalších štrnásť migov v rámci deblokácií ruského dlhu. Onedlho o tri stroje prišlo – jeden zhorel po poruche motora na letisku Sliač, dva sa zrazili pri cvičnom lete.
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu poslala dvanásť migov (desať jednomiestnych, dva dvojmiestne) do Ruska na modernizáciu. Lietadlá dostali napríklad nové komunikačné a navigačné systémy, špeciálnu kamufláž a predĺžila sa ich životnosť najmenej do roku 2025. Ostatné slovenské migy boli postupne odstavené.
Stíhačky MiG-29 svojou konštrukciou dokážu spĺňať základné úlohy letectva. Ide o nadzvukové stroje, ktoré bez problémov dokážu vzlietnuť napríklad k prúdovým dopravným lietadlám, ktoré nekomunikujú s okolím (to je v súčasnosti ich najčastejšie „ostré“ nasadenie). Vyzbrojené sú raketami, ktoré umožňujú v krajnom prípade lietadlo zostreliť.
Už od konca 90. rokov sa objavujú problémy s prevádzkou slovenských migov. V dôsledku rozpočtových škrtov nezostávali peniaze na ich údržbu, k čomu sa pridali výpadky v dodávkach náhradných dielov z Ruska. Ich letuschopnosť sa často riešila takzvaným kanibalizovaním – súčiastky sa vyberali z jedného lietadla a namontovali sa do druhého.
Expremiérka Iveta Radičová svojho času oznámila, že armáda má len tri letuschopné migy, súčasný minister Martin Glváč neskôr povedal, že tento počet sa zvýšil.
Slovenské migy neboli nikdy nasadené v zahraničí (ak sa nepočítajú cvičenia v Poľsku, či rôzne letecké dni). Okrem iného je problémom ich nízky počet – pokiaľ by armáda vyslala časť strojov do zahraničia, nemala by dosť kapacít, aby plnila domáce úlohy. Česi svoje gripeny nasadili v zahraničí už trikrát. Dvakrát pomáhali zabezpečovať ochranu pobaltských štátov, ktoré nemajú vlastné stíhačky, nedávno plnili podobné úlohy aj na Islande.
Po technickej stránke je jednou z nevýhod slovenských migov nízka schopnosť komunikovať so spojeneckými stíhačkami – práve výmena informácií je kľúčová na bojiskách 21. storočia. Veľmi ľudsky povedané: slovenský pilot síce môže rozprávať pomocou vysielačky s pilotom západnej stíhačky, ale už s ním nemôže zdieľať ostatné informácie. Pokiaľ spojenecké lietadlo napríklad zachytí svojím radarom nepriateľské stroje, slovenský pilot to na svojom monitore neuvidí (gripeny túto schopnosť majú).
Ďalším hendikepom migu je, že má dva motory, a teda takmer dvojnásobnú spotrebu pohonných hmôt než jednomotorový gripen. V istom smere môžu byť dva motory považované za výhodu v tom, že pri výpadku jedného dokáže druhý motor udržať lietadlo vo vzduchu. Tento benefit však vyvažuje skutočnosť, že dvojmotorové lietadlo má aj viac súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť.
🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
