Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Čaká nás chladná zima? Dodávky ruského plynu sú ohrozené 

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Čaká nás chladná zima? Dodávky ruského plynu ohrozuje geopolitika.
  • O tri roky budeme môcť kontrolovať, či veľké firmy platia dane.
  • Odklad dohody s Taiwanom ukazuje, že EÚ nemá chuť na konfrontáciu s Čínou.

1. Čaká nás chladná zima? Dodávky ruského plynu ohrozuje geopolitika

Nízke dodávky ruského plynu prispievajú k prudkému rastu cien energií. Najnovší vývoj vzťahov Únie s Ruskom a Bieloruskom navyše vyvoláva obavy, že v zime zasiahne Európu energetická kríza. V krajinách, ktoré sú závislé od dodávok ruského plynu, by sa mohla zopakovať situácia z roku 2006 či 2009: na zabezpečenie dodávok plynu pre domácnosti museli v zimných mesiacoch zastaviť priemyselnú výrobu.

Pre európsku ekonomiku, ktorá sa len zotavuje z dôsledkov koronakrízy, by to bola ďalšia rana. Konflikt navyše opäť ukazuje na politicky a ekonomicky nebezpečnú závislosť časti Európy od energetických dodávok z Ruska.

Cena zemného plynu

Zdroj: Trading Economics

Súčasný spor podrobne opísal iný článok na Denníku E. Na tomto mieste zhrnieme hlavné body.

Nord Stream 2

Plynovod Nord Stream 2 hrá v kríze dôležitú úlohu. Je postavený, plyn však ešte neprepravuje. Na spustenie treba dokončiť certifikačný proces v Nemecku a na európskej úrovni. Moskva tlačí na čo najrýchlejšie spustenie prevádzky, aj preto si neobjednáva dodatočnú prepravnú kapacitu v existujúcich plynovodoch. Nedostatok plynu mal Berlín a Brusel popohnať k rýchlejšiemu rozhodnutiu, v ktorom nebudú príliš dohliadať na existujúce pravidlá.

Zatiaľ to však nevychádza. Nemecký energetický regulátor tento týždeň proces certifikácie pozastavil. Neobnoví ho dovtedy, pokiaľ švajčiarske konzorcium Nord Stream 2, kontrolované ruským Gazpromom, nevytvorí dcérsku spoločnosť v Nemecku, na ktorú prevedie aktíva a dostatočný rozpočet na potrebné vybavenie a ľudské zdroje. Podľa nemeckých zákonov môže licenciu na operáciu plynovodu na nemeckom území získať len takáto firma.

Moskvu určite ani nepotešilo, že regulátor pribral do certifikačného procesu ako dotknutú stranu Ukrajinu.

Štvormesačná lehota na certifikáciu v Nemecku mala uplynúť na konci januára. Nateraz je jej plynutie pozastavené. Ani tým sa proces schvaľovania plynovodu nekončí. Po vyjadrení nemeckého úradu ho bude posudzovať Európska komisia, tá má na rozhodnutie dva mesiace.

Črtá sa tu ďalší problém: európske pravidlá unbundlingu vyžadujú nielen vlastnícke oddelenie majiteľa plynu od majiteľa prepravnej infraštruktúry, ale aj to, aby mohli kapacitu plynovodu reálne využívať aj iné firmy. Gazprom s tým má problém, nemecký súd však nedávno rozhodol, že európske pravidlá musia platiť pre celú časť plynovodu nachádzajúcu sa na európskom území.

Moskva pôvodne plánovala spustenie plynovodu do konca tohto roka. V tejto situácii je otázne, či sa to stihne aspoň v prvom polroku budúceho roka. Ak bude Rusko naďalej odmietať prepravovať viac plynu existujúcimi potrubiami, čelíme dileme „chicken game“: kto uhne skôr?

Rusko

Spor o plynovod Nord Stream 2 treba vnímať v širšom kontexte napätých rusko-európskych vzťahov a snáh Ruska o rozširovanie vplyvu. Únia kritizuje Putinov režim za obmedzovanie občianskych práv a slobôd, manipulovanie volieb, útoky na opozíciu, nezávislú tlač a občiansku spoločnosť, no predovšetkým nelegálnu okupáciu ukrajinského Krymu a zasahovanie do občianskej vojny na východe Ukrajiny. Pre Krym uvalila na Rusko aj sankcie.

Putinov režim kritiku odmieta a snaží sa o posilnenie vplyvu smerom na západ – využíva pritom aj závislosť krajín od svojho zemného plynu. Obavy navyše vyvoláva zhromažďovanie ruských vojsk na hraniciach s Bieloruskom a Ukrajinou. Otvorená vojna s Kyjevom či anektovanie Bieloruska (či už so súhlasom Lukašenka, alebo bez neho) by európsko-ruské vzťahy ešte viac zhoršili. A Putin môže ešte viac pritiahnuť kohútiky.

Bielorusko

Lukašenkov režim sa pokúša tlačiť na EÚ najmä vyvolávaním migračnej krízy na hranici s Poľskom, pokúšal sa však hrať aj energetickou kartou. Prezident Lukašenko varoval, že by mohol zastaviť transport ruského plynu do Únie.

Riziko sa zatiaľ nejaví ako vysoké, Moskva Lukašenka pred takýmto krokom de facto varovala. Situácia sa však môže zmeniť. Ak by chcel prezident Putin pritlačiť na európske krajiny, môže to urobiť aj prostredníctvom svojho spojenca v Minsku.

Nemožno vylúčiť ani náhle, nepredvídateľné zvraty. V týchto dňoch prestala do Poľska tiecť ruská ropa. Bielorusko ohlásilo neplánovanú, no nevyhnutnú údržbu potrubia. Ak by šlo o plyn, aj keby bol výpadok len krátkodobý, môže mať vážne hospodárske následky.

Ilustračné foto – TASR/AP

2. O tri roky budeme môcť kontrolovať, či veľké firmy platia dane

Europoslanci dali konečne zelenú legislatíve o zverejňovaní daňových informácií veľkých firiem. Doteraz ich mali dostupné iba daňové úrady, po novom budú prístupné všetkým. Giganty to má motivovať k férovosti.

Smernica chce bojovať proti vyhýbaniu sa plateniu daní transparentnosťou: firmy, ktoré majú ročný obrat nad 750 miliónov eur, budú od roku 2024 povinne zverejňovať informácie o tom, kde a ako dania svoje zisky.

Práve vďaka transparentnosti sa ju nakoniec podarilo schváliť. Legislatíva o zverejňovaní daňových informácií veľkých firiem (Public Country-by-Country Reporting) zastala na päť rokov na úrovni členských štátov. Blokujúcu koalíciu sa podarilo rozbiť až potom, čo investigatívni novinári zverejnili, ktoré krajiny sú proti, a tie pod nátlakom verejnosti zmenili svoje postoje.

Prečo je to dôležité

Veľké nadnárodné firmy, najmä v digitálnom sektore, vytvárajú komplexné korporátne štruktúry, ktorými využívajú medzery v daňových zákonoch (a ochotu daňových úradov v niektorých krajinách) na zníženie daňového bremena.

Aj keď sú tieto aktivity technicky legálne, sú problematické z morálneho hľadiska: veľké bohaté spoločnosti platili v niektorých prípadoch dane z príjmu vo výške menej ako jedno percento. Výrazne pod daňovým zaťažením ziskov bežných menších spoločností či príjmov ľudí.

Plátanie takýchto „dier“ v daňových zákonoch trvá dlho a naráža okrem iného aj na neochotu vlád. Pomôcť má preto transparentnosť. Zverejnenie informácie, že obrovská technologická firma platí zanedbateľné dane, však môže spôsobiť negatívnu publicitu, ktorá poškodí jej dobré meno. Spoločnosti by sa mali takémuto scenáru chcieť vyhnúť a od kreatívneho účtovania upustiť.

Ako to má fungovať 

Každá firma s obratom nad 750 miliónov eur a aktivitami v minimálne dvoch krajinách bude musieť verejne ukázať dane zaplatené v krajinách celého sveta vrátane daňových rajov. Povinnosť sa bude vzťahovať aj na ich dcérske spoločnosti.

Informácie budú obsahovať aj detaily o tom, koľko majú zamestnancov, s akými aktivitami podnikajú, aké sú ich zisky alebo akumulované výnosy. Firmy majú informácie zverejňovať na svojich webových stránkach, v jednom formáte a bezplatne.

Čo bude nasledovať

Súhlasom europarlamentu je proces prijímania legislatívy uzavretý. Nové pravidlá majú začať platiť od roku 2023. Keďže ide o smernicu, členské krajiny ju budú musieť preniesť do národnej legislatívy.

Diskusia však ešte nemusí byť uzavretá. Niektoré členské štáty o väčšiu daňovú transparentnosť záujem nemali a proti prijatiu tejto legislatívy bojovali. V Rade EÚ hlasovali proti Švédsko a Cyprus, zdržali sa Írsko, Česko, Luxembursko a Malta. Legalitu nástroja môžu napadnúť na Súdnom dvore EÚ.

Ilustračné foto – TASR/AP

3. Odklad dohody s Taiwanom ukazuje, že EÚ nemá chuť na konfrontáciu s Čínou

V piatok mala Európska komisia oznámiť posilnenie obchodných vzťahov s Taiwanom. Neurobí to. Dôvodom sú obavy z reakcie Číny. Dohoda mala posilniť spoluprácu v niektorých sektoroch, napríklad pri výrobe polovodičov, aj vytvoriť rámec pre častejšie vzájomné návštevy a hlbšiu hospodársku spoluprácu.

Aký je politický kontext

Posilňovanie vzťahov medzi Európskou úniou a Taiwanom naznačila už októbrová návšteva taiwanského ministra zahraničných vecí v Európe. Okrem niektorých krajín vrátane Slovenska navštívil aj Brusel, kde absolvoval „neformálne stretnutia“.

Jedinou krajinou EÚ, ktorá má oficiálne diplomatické styky s Taiwanom, je Litva. Ostatné vrátane EÚ ako takej rešpektujú politiku „jednotnej Číny“, ktorá nezávislosť Taiwanu neuznáva.

No zhoršujúce sa vzťahy s Čínou, ako aj čoraz asertívnejšia čínska zahraničná politika situáciu menia. EÚ určite nie je pripravená poskytnúť Taiwanu bezpečnostné záruky po vzore Spojených štátov. Otvára sa však priestor na zlepšovanie ekonomických aj politických vzťahov. Potvrdila to aj nedávna návšteva skupiny europoslancov na ostrove – prvá oficiálna návšteva europarlamentu v Tchaj-peji. Viedol ju francúzsky europoslanec Raphael Glucksmann, známy kritik Číny, ktorý sa ocitol aj na marcovom čínskom sankčnom zozname.

Čínska reakcia bola ostrá, hrozila trestami pre všetkých, ktorí podporujú taiwanskú samostatnosť.

Prečo je to ekonomicky dôležité 

Čína je najdôležitejším obchodným partnerom EÚ v dovoze a druhým najdôležitejším vo vývoze z EÚ. Rastú aj čínske investície v Európe a naopak, pre európskych investorov je čínsky trh veľmi lukratívny.

Taiwan ju, samozrejme, nemá šancu nahradiť. Akékoľvek európsko-taiwanské zbližovanie je preto veľmi opatrné. V jednej oblasti sa však ukazuje veľký potenciál: polovodiče. Taiwan patrí medzi popredných svetových výrobcov mikročipov. Ich globálny nedostatok ukázal Európe jej zraniteľnosť, teraz sa európski politici snažia budovať domáce výrobné kapacity. Spolupráca s taiwanskými firmami môže byť výhodou.

V čase návštevy taiwanského ministra zahraničia bol v EÚ aj popredný taiwanský ekonóm a zástupca významného producenta mikročipov TSCM. V Litve rokoval o možnostiach vybudovania veľkej továrne. Neoficiálnou podmienkou však je podpis dohody o vzájomnej liberalizácii investícií medzi EÚ a Taiwanom. Európsky parlament ju podporuje, viaceré členské krajiny však vzhľadom na Čínu váhajú.

Čo bude nasledovať

Plány na prehlbovanie hospodárskej spolupráce medzi EÚ a Taiwanom sa údajne nerušia, len odkladajú. Rýchlosť zbližovania bude aj funkciou európsko-čínskych vzťahov. A tie majú zhoršujúcu sa tendenciu.

Ešte pred rokom chceli Peking a Brusel (alebo skôr Berlín) podpisovať investičnú dohodu. Dnes je plán politicky na ľade. Hoci je Čína pre Úniu stále hospodársky dôležitá (a čiastočne to platí aj opačne), konflikty rastú vo viacerých oblastiach. Od politických (čínsky útlak Ujgurov, podkopávanie demokracie v Hongkongu) cez environmentálne (ukončenie využívania uhlia, európske uhlíkové clo) po ekonomické (obmedzovanie čínskych investícií v Európe, snaha o zníženie závislosti od dovozu strategických nerastných surovín atď.).

Ďalším faktorom sú Spojené štáty. V niektorých oblastiach môže byť americko-európske partnerstvo protiváhou politike Pekingu: v digitálnych technológiách, zelenej výrobe ocele a hliníka a pod. Washington však v postoji voči Číne sleduje vlastné ciele a pri ich formulácii neberie nutne do úvahy potreby či želania Európy.


Ďalšie správy

Finančné firmy z londýnskej City budú môcť poskytovať klíringové služby v EÚ aj po júni 2022. Rozhodla o tom Európska komisia. Podľa komisárky Mairead McGuinnessovej potrebuje EÚ viac času na vybudovanie vlastných kapacít na poskytovanie klíringových operácií. Zatiaľ nie je známe, dokedy bude európsky finančný trh pre Britániu plne otvorený. EÚ sa bude rozhodovať aj podľa správy, ktorú by mala v najbližších týždňoch zverejniť agentúra pre dohľad na finančným trhom ESMA. Aj po brexite klíruje londýnska burza asi 90 percent swapových operácií denominovaných v eurách. Európske banky upozorňujú, že okamžitý prenos klíringu z Londýna na Deutsche Boerse vo Frankfurte by bol nákladný a fragmentoval by finančné trhy.

Nástup ďalšej vlny pandémie stavia európske vlády pred ťažké dilemy. Viaceré sprísnili opatrenia pre neočkovaných alebo to urobia v najbližších dňoch (slovenská vláda má o prísnejšom režime pre neočkovaných rozhodnúť vo štvrtok, situáciu v ďalších krajinách mapuje napríklad tento článok). V EÚ sa zároveň diskutuje, ako dlho po podaní druhej dávky má platiť covid pas. Keďže spoločné európske pravidlá neexistujú, niektoré krajiny plánujú zaviesť vlastné: Taliansko chce obmedziť platnosť očkovacieho certifikátu na šesť mesiacov, podobný krok zvažuje Grécko. V boji proti pandémii sa však objavuje nová nádej: Európska lieková agentúra odporučila na autorizáciu dva lieky na liečbu covidu-19. Nástup ďalšej vlny ukazuje aj štatistika nadmerných úmrtí, ich počet od letných mesiacov opäť stúpa.

Nadmerné úmrtia
(úmrtia v 2020 a 2021 v porovnaní s priemerom 2016-2019)

Zdroj: Eurostat

Európska komisia prijala prvé tri pracovné programy pre program Digitálna Európa, ktorý podporuje digitálnu a zelenú transformáciu. Takmer dve miliardy eur budú môcť získať projekty v oblasti umelej inteligencie, spoločných dátových priestorov, kybernetickej bezpečnosti a zdieľania digitálnych zručností.

pripravovanej revízii Smernice o obaloch a odpade z obalov chce Komisia zabezpečiť, aby boli do roku 2030 všetky obaly na európskom trhu recyklované alebo opätovne použité ekonomicky efektívnym spôsobom. Návrh nových pravidiel by mal byť predstavený začiatkom budúceho roka. Pravdepodobne budú obsahovať aj minimálne ciele pre množstvo recyklovaných materiálov v jednotlivých formátoch obalov. Tento nápad intenzívne podporuje aj Európsky parlament. Komisia zvažuje, či sa zamerať na stanovenie minimálneho obsahu recyklovaných materiálov alebo viac na posilnenie triedeného zberu surovín. Odpoveď sa bude pravdepodobne líšiť podľa druhu suroviny.

V októbri dosiahla medziročná inflácia v eurozóne 4,1 percenta, v EÚ až 4,4 percenta. Najviac k tomu prispel opäť rast cien energií (2,21 percentuálneho bodu). Najvyšší rast cien zaznamenali pobaltské krajiny a tri štáty mimo eurozóny (Maďarsko, Rumunsko, Poľsko). Na Slovensku bola v minulom mesiaci 4,4-percentná inflácia.

Medziročná miera inflácie (v %), október 2021

Zdroj: Eurostat

Prepojenie európskej poľnohospodárskej politiky a environmentálnych cieľov Zelenej dohody sa pravdepodobne oslabí. V súčasnosti pripravuje Európska komisia sekundárnu legislatívu, na základe ktorej bude hodnotiť strategické plány pripravené členskými krajinami. V strategických plánoch majú vlády špecifikovať, ako chcú použiť agrodotácie na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a na pomoc farmárom a vidieckym komunitám. Komisii ich majú predložiť na schválenie do konca roka. Jednou z podmienok malo byť, aby agrodotácie prispeli k napĺňaniu európskej Zelenej dohody. Viaceré krajiny s tým však nesúhlasia a podľa zdrojov z prostredia rokovaní sa dá očakávať, že v procese prijímania legislatívy budú environmentálne záväzky oslabené.

Počas tohto leta dopadla koronakríza na turistický sektor v Európe menej tvrdo ako v minulom roku. Počet nocí strávených v turistickom ubytovacom zariadení v júni až auguste bol vo väčšine krajín vyšší než v rovnakom období 2020, stále sa však nevrátil na predkrízovú úroveň.

Noci strávené v turistickom ubytovaní, jún – august 2021 (% zmena)
(žltá: v porovnaní s 2019, modrá: v porovnaní s 2020)

 

Zdroj: Eurostat

Interná správa Európskeho parlamentu žiada, aby pripravovaná legislatíva o umelej inteligencii priniesla menej administratívnej záťaže a viac podpory inovácií. Podobný postoj majú aj viaceré členské krajiny. Správa napríklad žiada, aby firmy mohli pracovať s väčším množstvom osobných údajov, a kritizuje spôsob uplatňovania GDPR smernice.

Výbor Európskeho parlamentu podporil smernicu, ktorá má garantovať „spravodlivú minimálnu mzdu“ vo všetkých krajinách EÚ. Podľa smernice majú členské krajiny zaviesť národnú minimálnu mzdu (Slovensko má stanovenú minimálnu mzdu) alebo podporiť systém kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi. Zatiaľ čo Komisia navrhovala 70-percentnú minimálnu mieru pokrytia zamestnancov kolektívnymi dohodami, europarlament žiada 80-percentné. Podľa navrhovanej smernice by mali pravidlá minimálnej mzdy platiť aj pre ľudí s falošným statusom samozamestnanej osoby.

Slovensko kleslo v novom rebríčku Global Corruption Index na 42. miesto, lepšie je na tom aj Gruzínsko. Z krajín EÚ sú na tom horšie len Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Minulý rok sme boli v globálnom hodnotení korupcie na 40. pozícii. Prvenstvo si tento rok odnieslo Fínsko, minulý rok to bolo Dánsko. O dve priečky v rebríčku pokleslo aj susedné Česko, s 31. miestom je však na tom stále výrazne lepšie.

Nová česká vláda plánuje presmerovať poľnohospodárske dotácie na malé a stredné firmy, jedným z opatrení má byť aj obmedzenie maximálnych platieb na žiadateľa. Najväčším poberateľom agrodotácií v Česku je Agrofert, kontrolovaný odstupujúcim premiérom Andrejom Babišom. Podľa štúdie Európskeho parlamentu z mája 2021 získaval ročne 30 miliónov eur. Babišova firma patrí medzi veľkých poberateľov poľnohospodárskych dotácií aj na Slovensku.

Štatistika: V digitalizácii sme na chvoste EÚ, rozdiel medzi nami a európskym priemerom narastá

V tomto roku sme obsadili v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v EÚ 22. miesto, rovnako ako v roku 2020. Podľa Komisie sme dosiahli v sledovaných oblastiach digitalizácie len obmedzený pokrok. Verejné investície „nie vždy dosiahli požadovaný účinok“.

Zdroj: Európska komisia/DESI

Najbližšie k európskemu priemeru sme v oblasti pripojenia na internet, najmä v množstve domácností využívajúcich pevné širokopásmové pripojenia a v ich cenách. V oblastiach integrácie digitálnych technológií a digitálnych verejných služieb však zaostávame, rozdiel oproti priemeru EÚ sa dokonca prehlbuje. Stagnujeme aj v oblasti ľudského kapitálu.

DESI: Porovnanie Slovenska a priemeru EÚ v štyroch hlavných oblastiach indexu (2016 – 2021)

Zdroj: Európska komisia/DESI

 

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie