Štát vyberá viac daní, pred voľbami z nich prudko dvihne platy

Minister financií Peter Kažimír predložil posledný rozpočet druhej Ficovej vlády. V stredu ho schválili ministri, prejsť ešte musí parlamentom. Chýba v ňom započítanie dôsledkov stále nie definitívnej dohody s automobilkou Jaguar Land Rover, ale iné veľké zmeny by už v ňom robené byť nemali.

„Obavy opadajú, lebo vláda, ktorú vediem, je predvídateľná a čitateľná. Presvedčili sme všetkých, že plány plníme,“ pochvaľuje si Robert Fico, ktorému sa zdá, že tento návrh rozpočtu ekonómovia kritizujú menej ako predošlé.

Základné informácie o vládnom návrhu:

• Platy vo verejnej správe majú v budúcom roku stúpnuť o štyri percentá, v súkromnom sektore o zhruba tri percentá. „Nesľubovala súčasná vláda šetrenie vo verejnom sektore?“ pýta sa exminister školstva Eugen Jurzyca, ktorý je momentálne v SaS.
  „Boli roky, keď platy v súkromnej sfére rástli a vo verejnej správe boli zamrznuté. Také roky boli dva a boli to roky, keď bola inflácia,“ povedal v stredu Kažimír. Pripomenul ešte, že výnimkou bolo školstvo, kde platy rástli aj predtým.
• Verejná správa bude aj budúci rok míňať viac peňazí, ako sú jej predpokladané príjmy. Rozdiel medzi výdavkami a príjmami v pomere k HDP (teda deficit) má byť tesne pod dvomi percentami. Na jeho skutočnú výšku si treba počkať. Lebo ako ukazuje príklad tohto roka – plán bol menej ako 2,5 percenta, aktuálny odhad je 2,74 percenta.
• Ak neberieme do úvahy eurofondy, v budúcom roku majú rásť aj príjmy (+2 % HDP), aj výdavky (+1,43  %). Aj toto malé ozdravenie rozpočtu sa teda má udiať na príjmovej strane.
  „Takto vyzerá rozpočet, keď nič nerobíte, len máte sociálny balíček a rastú dane,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
• Oproti roku 2013, čo bol prvý celý rok aktuálnej Ficovej vlády, majú príjmy z daní a odvodov v budúcom roku stúpnuť o 2,8 miliardy eur. No deficit má za ten čas klesnúť zhruba o 345 miliónov eur.  Ďurana pripomína, že väčšina z toho je úspora na spolufinancovaní eurofondov, čiže fakticky neúspech vlády pri čerpaní eurofondov.
• Z vládneho materiálu vyplýva, že tento rok zaplatíme z rozpočtu 235 miliónov eur za nepodarené eurofondové projekty, ktoré Brusel odmietol preplatiť.
• Čerpanie eurofondov sa v tomto roku síce výrazne zrýchlilo, no druhé programové obdobie sa v decembri končí. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na rok 2016 priznáva, že verejné investície si už nezopakujú výnimočne dobrý rok 2015. „Vrátime sa zrejme k dynamike čerpania z roku 2014. Hovorím to úplne otvorene,“ povedal Kažimír.
• Čísla v rozpočte vychádzajú z toho, že ekonomika si v ďalšom roku polepší o 3,1 percenta HDP. Ale, čo ak to bude menej a dane porastú pomalšie? Rezerva na prípadný horší vývoj ekonomiky v rozpočte tentoraz chýba. Zato sú v ňom iné položky nazývané ako rezerva. Je tam napríklad 20 miliónov eur na ochranu vonkajších hraníc Schengenu a 75,65 milióna eur na významné investície, 50 miliónov eur na ďalšie dlhy nemocníc a takzvaná rezerva vlády 50 miliónov eur.
• Rozpočet ráta aj s malým medziročným rastom výdavkov na obranu o 85 miliónov eur, teda z 1,03 na 1,10 % HDP. Treba za tým hľadať najmä nákupy vojenskej techniky.
• Ďalšia debata je o tom, aké zdravotné odvody by mal platiť štát za poistencov štátu tak, aby to stačilo aj na zvýšenie platov. Návrh na budúci rok počíta s výškou odvodov 4,3 percenta. „Ak chce vláda vykryť platy lekárov, sestier, či kompenzovať oslobodenie od odvodovej položky a primeraný rast výdavkov v zdravotníctve, musí zvýšiť platbu za poistencov štátu na 5 %,“ hovorí Marian Faktor z KDH, ktorý v minulosti šéfoval Všeobecnej zdravotnej poisťovni a pracoval aj pre súkromnú Dôveru.
• Dlh má v budúcom roku klesnúť na 52,1 percenta z tohtoročných 52,8 percenta HDP. Dostal by sa tak pod druhé sankčné pásmo (53 %).  To, že dlh v pomere k HDP klesá, hoci si štát bude musieť znova požičať na krytie deficitu, vyplýva z toho, že ekonomika (HDP) porastie zrejme rýchlejšie ako samotný dlh vyjadrený v eurách.