Denník N

Slovenským a českým investorom umožňujú stať sa súčasťou úspechu miestnych firiem

Daniel Gašpar Crowdberry, Foto N - Tomáš Benedikovič
Daniel Gašpar Crowdberry, Foto N – Tomáš Benedikovič

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

O tom, že by peniaze nemali zostať ležať na účte, ale mali by sa investovať, sa hovorí veľa – najmä z pohľadu jednotlivca. O tom, čo ale investovanie znamená pre firmy, do ktorých peniaze pritečú v podobe rastového kapitálu, sme hovorili s Danom Gašparom, riadiacim partnerom investičnej platformy Crowdberry.

Crowdberry firmám zabezpečuje rastový kapitál. Aký to má na ne vplyv?

Každá spoločnosť rastový kapitál v nejakej forme potrebuje, aby sa rozvíjala a napĺňala svoje plány. Je menej dôležitý pre zabehnuté spoločnosti, ktoré sa zameriavajú napríklad na sériovú produkciu, a viac pre tie s produktami s vyššou pridanou hodnotou, respektíve so zameraním na služby alebo inovácie.

Úlohou kapitálu je pomôcť  firmám v raných fázach dostať sa na trh, no potrebný je i neskôr. Nevyhnutný je aj pre spoločnosti s viacročnou históriou, ktoré chcú zmeniť svoju DNA pre nové impulzy a rast. Banky financujú podnikateľské zámery len do tej miery, do akej vie firma zabezpečiť ich riziko. Na rizikovejšie plány je potrebný kapitál, ktorý nebude pochádzať od bánk, ale z investičných fondov alebo od súkromných investorov, ktorí potom na úspechu profitujú rovnako ako sami zakladatelia.

Čo je vo firme jeho úlohou?

Mal by priniesť pridanú hodnotu, ďalší kapitál pre majiteľov a to, že sa firma buď pretransformuje, alebo začne napríklad rýchlejšie rásť a napredovať.

Čo sa spoločnostiam z portfólia Crowdberry podarilo vďaka rastovému kapitálu dosiahnuť?

Kombináciou rastového kapitálu a bankového financovania vzniklo v bratislavskej Dúbravke špecializované zariadenie Dúbravská oáza pre seniorov odkázaných na každodennú starostlivosť. Vďaka tomu má 152 dôchodcov komfort a služby ako penzisti na Západe, neporovnateľný so štátnymi zariadeniami. Pritom je to pomerne konzervatívny projekt.

Dúbravská oáza, zdroj: Crowdberry

Opačným príkladom je spoločnosť Boataround. Dvaja zakladatelia s medzinárodnou kariérou z Booking.com mali víziu digitalizácie prenájmu lodí a zmluvy na 800 plavidiel. Našli však prvých investorov, ktorých plány oslovili, a v nasledujúcich rokoch aj vďaka rastovému kapitálu vyrástli na dvojku na európskom trhu. To by bez externého financovania neboli schopní zvládnuť.

Boataround, zdroj: Crowdberry

A do tretice spomeniem Isadore Apparel bratov Velitsovcov.

Ich firma, ktorá už bola roky na trhu, mala najrizikovejšiu fázu zmeny profesionálnych športovcov na podnikateľov za sebou a vďaka rastovému kapitálu úspešne dobýja zahraničné trhy.

Nie je to triviálne rozhodovanie, pretože na začiatku neviete povedať, či budú mať investície do takéhoto rastu návratnosť, akú očakávate.

Isadore, Martin a Peter Velits

Prečo prišlo hromadné financovanie firiem na Slovensko tak neskoro? Je to starý koncept, ktorý sa však u nás objavil až relatívne nedávno.

Keď sa pozrieme do histórie, uvidíme, že sme ešte ako súčasť Rakúsko-Uhorska nemali veľa príležitostí na rozvoj domácej ekonomiky. Kým v Čechách už za prvej republiky vydávali firmy akcie na svoj rast, dobrým príkladom je známa čokoládovňa Orion, u nás sme podobné príklady takmer nemali. Priemysel bol v neskoršom období zameraný veľmi jednostranne a potom prišiel socializmus, ktorý pošliapal súkromné vlastníctvo a financovanie prebiehalo centralizovane. Idey pre domáci kapitálový trh, ktoré sa zrodili v 90. rokoch, boli na papieri dobré, no vznikali na akademickej pôde. Nikto ich netestoval v reálnom živote a všetci dobre vieme, ako dopadla napríklad kupónová privatizácia. Vo všeobecnosti platí, že tam, kde máte naakumulované finančné prostriedky, sa sústreďujú aj ľudia, ktorí majú vedľajšie úmysly a chcú sa obohatiť na úkor iných. Práve oni v 90. rokoch kapitálový trh v podstate zničili. Ľudia tak prišli o zásadné peniaze a vznikla veľká nedôvera, ktorá v podstate pretrváva dodnes. Podobne to bolo u firiem. Investori mali zväčša iné úmysly, ako naštartovať rast. Majitelia po ich vstupe ostali často nemilo prekvapení, že im firma už vlastne nepatrí. Dlhodobé vzťahy a dôvera, ktoré investovanie rastového kapitálu sprevádzajú, sa tak na Slovensku ešte len budujú. A to je škoda. Meškáme za zvyškom Európy tak približne 100 rokov.

Čo k tomu v pozitívnom zmysle prispieva?

Ako prvú spomeniem základnú infraštruktúru, ktorú má na starosti štát, a tiež dobré príklady participácie investorov na vytvorení spoločností, ktoré uspeli a oni dostali spravodlivý podiel na zisku bez toho, aby sa niekto asymetricky obohatil. Rastový kapitál musí v prvom rade vytvoriť návratnosť a zisk pre investora, a to transparentným spôsobom. Len tak sa začne jeho kolobeh v ekonomike.

Navyše by som rád spomenul podnikateľskú kultúru a ambície. Často sa hovorí, že Slováci majú málo ambícií, a keď sa im trošku začne dariť, tak sú spokojní a boja sa ísť ďalej dobýjať Európu alebo svet. Lenže bez ambícií by sme tu nemali globálnych hráčov, na ktorých vie byť investor a koniec koncov celá spoločnosť hrdá.

Súčasťou infraštruktúry, ktorú spomínate, je aj legislatíva Európskej únie. Do akej miery ovplyvňuje možnosti hromadného financovania spoločností?

Dovolím si tu opäť použiť historický kontext. Tým, že USA vznikali na zelenej lúke, bolo prirodzené znášanie rizika. Hľadali sa zdroje, ľudia a spoločnosti sa spájali na to, aby sa napríklad postavili železnice alebo sa vybudovala kostra ekonomiky. I preto má Amerika zakorenený pozitívny vzťah k riziku aj k zlyhaniu a neustálej snahe. Európa je historicky konzervatívna, „bankocentrická“ a financuje sa vo veľkej miery bankami. Európska únia však vníma moderné, rizikovejšie možnosti, ktoré tradičné banky nemôžu financovať, aby nevytvárali systémové riziko. Tie by mal financovať súkromný alebo rizikový kapitál, no ten je v Európe nedostatkovým tovarom. Preto sa Európska únia a konkrétne Jean Claude Juncker svojho času rozhodli vytvoriť úniu kapitálových trhov, ktorá má za cieľ rozhýbať kapitál v Európe. Takže aj spoločnosti, ktoré nie sú dosť veľké na to, aby ich financovali banky, alebo sú pre ne príliš rizikové, sa dostanú k rastovému kapitálu.

A hromadné financovanie je jedným z nástrojov tohto systému.

Presne tak. Spoločnosť získa nejaký okruh investorov, ktorí sú jej väčšinou blízki – buď ako zákazníci, alebo pochádzajú z regiónu – a vo finále si vedia aj veľmi dobre odkontrolovať, čo tá firma robí. Napríklad investori Dúbravskej oázy sa môžu ísť do centra osobne pozrieť a presvedčiť sa, ako firma funguje. Rovnako vedia, kde bratia Velitsovci vyrábajú a predávajú cyklistické oblečenie. To pri investícii do nejakej firmy na burze, napríklad v Ázii, nikdy úplne nezistíte.

Aj z toho dôvodu Európska únia začiatkom novembra pomocou regulácie ECSP zjednotila podmienky hromadného investovania vo všetkých členských krajinách. Takže slovenskí investori budú môcť investovať v Nemecku za rovnakých podmienok ako napríklad talianski vo Francúzsku a podobne.

Je teda vašou dlhodobou víziou získavať pre slovenské a české firmy investorov zo zahraničia?

Samozrejme. Medzi krajinami existuje súťaž o kapitál v obehu. Vďaka takýmto investíciám dostaneme na Slovensko kapitál, ktorý by sem normálne sám nepritiekol. Nie je to však našou hlavnou misiou. V prvom rade nám ide o to, aby sa slovenskí a českí investori stali súčasťou úspešných miestnych firiem a zhodnotili svoje zdroje spolu s ich zakladateľmi. Na rovinu, nevidíme dôvod, aby napríklad len kanadské dôchodkyne vlastnili logistické haly na Slovensku, keďže ich tu skupuje ich penzijný fond. Takisto nevidíme dôvod na to, aby tie haly nemohol spoluvlastniť priamo slovenský investor a profitovať z toho viac ako tá kanadská dôchodkyňa, pretože kým jej prídu peniaze na účet, tak o časť príde pre rôzne poplatky v celom distribučnom a sprostredkovateľskom finančnom reťazci, ktorý k nej vedie. Keď to zjednodušíme, snažíme sa vlastne o priame vlastníctvo firiem a eliminovanie sprostredkovateľských kanálov v súkromnom investičnom svete.

Crowdberry ale tiež riadi dva fondy. Takže tie sú zamerané na investície čisto do lokálnych biznisov?

Áno. Fond CB Investment Management, ktorý sme získali do správy v roku 2019, má za cieľ financovať firmy v ich úplných začiatkoch – je to vlastne taký inkubátor. Museli by pritom čeliť veľkému riziku, že o svoj kapitál prídu, pretože začiatok je to najrizikovejšie obdobie podnikania. Súkromní investori nemajú nástroje či vzdelanie také rizikové spoločnosti vyhodnotiť a venovať sa im naplno.  V zámorí sa na to investori pozerajú inak. Investujú napríklad do piatich začínajúcich spoločností, z ktorých keď dve skrachujú, zisk zo zvyšných stratu vykryje. Na Slovensku to však nie je úplne pravidlom, a preto sme sa snažili získať takýto fond do správy – sú to európske štrukturálne peniaze a kapitál nás – partnerov Crowdberry, kde máme najvyššiu spoluinvestíciu súkromného kapitálu vo fondoch tohto typu na trhu. Vo fonde je kapitál, ktorý po vrátení z fondu patrí našej krajine a už zostane viazaný na účel rozvoja firiem. Našou úlohou je ho zhodnotiť. Napríklad Rakúsko už takýmto opakovaným investovaním európskych zdrojov získalo od 80. rokov takmer miliardu eur.

A váš druhý fond?

Fond CB Property Investors je pre súkromných investorov a je zameraný na investovanie do nehnuteľností s vyššou pridanou hodnotou a nevyužitým potenciálom, ktoré sú pre miestnych investorov tradične veľmi atraktívne. Jeho úlohou je rýchlosť a tiež vnútorná diverzifikácia. Investor si tak môže vybrať, či si bude aktívne analyzovať investičné projekty sám, alebo to zverí do rúk našim kolegom v CB Property Investors.

Ako sa mení hodnota spoločnosti, do ktorej sa naleje rastový kapitál?

Rovnako, ako sa mení hodnota napríklad starého domu, keď ho pred predajom opravíte. Ak si predstavíme, že by ceny nehnuteľností a pozemkov zostali konštantné, mal by získať na hodnote, pretože si po vkusnej obnove nájde viac záujemcov o kúpu. Ale ceny pozemkov a nehnuteľností, tak ako ani akcií a dlhopisov, konštantné nie sú. Niekedy dokonca nemusíte robiť nič, len si kúpite podiel v spoločnosti alebo nehnuteľnosti, a hoci sa s ňou nič zásadné nestane, hodnota vášho podielu narastie. Rastový kapitál tak funguje ako dodatočný katalyzátor tvorby hodnoty.

Posilňuje rastový kapitál aj dôveryhodnosť spoločnosti?

Keď spoločnosti robia to, čo sľúbia, a neprekračujú dohodnuté hranice, dôvera rastie. Rovnako, pokiaľ sa správajú férovo k dodávateľom, zákazníkom a sú transparentné. Podnikateľ ako osoba alebo manažment do spoločnosti prenášajú svoj charakter a nesú zodpovednosť za to, ako sa firma správa. Rastový kapitál prináša ešte extra očistnú funkciu. Účtovníctvo musí sedieť, kto má byť zamestnaný, je zamestnaný, kontroluje sa využívanie investícií a ich účel. Firmy sa zároveň naučia byť zodpovedné, lebo majú externého spolumajiteľa. To vytvára dôveru. Keď napríklad príde zahraničný partner, ktorý má záujem o takúto firmu, a vidí prítomnosť minoritného investora, je to signál dôveryhodnosti. Investor a majiteľ totiž už museli prekonať vzájomnú nedôveru, vybudovať si vzťah a fungovať v rámci dohodnutých štruktúr tak, aby firma prosperovala – je to jednoducho signál, že už fungujú nejaké pravidlá. Firma už len prítomnosťou externého investora vie zvýšiť svoju hodnotu pri predaji.

Doteraz sme sa na situáciu pozerali z pohľadu spoločností, ale čo samotní investori? Prečo je vlastne dobré investovať?

V prvom rade, pasívne peniaze na bankovom účte strácajú hodnotu, a to aj bez ohľadu na to, či je práve vysoká alebo nízka inflácia, pretože ich produktívnym zapojením by z nich mal plynúť úžitok. Investovať je jednoducho nutnosť pre udržanie hodnoty alebo zveľadenie majetku. V druhom rade – ľudia chcú byť súčasťou nejakého zmysluplného príbehu. Dobrým príkladom je spoločnosť Pavla Čekana – MultiplexDX. Pôvodne bol pre jeho firmu s vysokým rizikom návratnosti problém zohnať investorov. Ale ľudia, ktorí sú dnes jeho spoločníkmi, sú mimoriadne hrdí na jeho úspechy a spoločenský vplyv. Treťou rovinou, najmä pri priamych súkromných investíciách, je sebarealizácia a želanie odovzdávať svoje skúsenosti z biznisu ambicióznym podnikateľom a tiež sa učiť nové veci.

Ecocapsule, zdroj: Crowdberry

Z pohľadu nás a našej motivácie v Crowdberry sme veľmi hrdí, keď sa slovenským a českým firmám a ich zakladateľom darí. Preto sme sa zo zahraničia vrátili na Slovensko. Napríklad, keď si Ecocapsule, ktorej výrobca bol cez Crowdberry financovaný, kúpila hollywoodska herečka Susan Sarandon. Alebo, že si ľudia z vyše 90 krajín prenajímajú jachty cez už spomínaný slovenský Boataround.

Náš ekonomický úspech ide ruka v ruke s množstvom takýchto úspešných zakladateľov a investorov, ktorí zhodnotili svoj kapitál. Investovanie do firiem je totiž o ľuďoch. Až potom prichádza na rad trh, konkurencia, produkt, financie a ďalšie veci.

Dano Gašpar, riadiaci partnerom investičnej platformy Crowdberry

Daniel Gašpar Dano má na starosti riadenie a strategický rozvoj Crowdberry, zameriava sa aj na investície rastového kapitálu. Pôsobil v investičnej banke NIBC v Nemecku, Holandsku a UK, v investičnej firme Kaufman Bros v New Yorku a tiež v spoločnostiach Daimler, BASF a Continental. Pred Crowdberry na Slovensku spoluzakladal poradenskú investičnú spoločnosť EWAMCo.
Študoval matematiku, strategický a medzinárodný manažment na Univerzite Komenského v Bratislave a na Mannheimskej univerzite v Nemecku. Absolvoval postgraduálne štúdium Finančného manažmentu na Vlerick Management School.

Crowdberry umožňuje od roku 2015 spoluvlastniť a podieľať sa na úspechu preverených inovatívnych českých a slovenských firiem. Portfólio investorov platformy Crowdberry zahŕňa aj úspešné značky ako GymBeam, Footshop, Isadore, Boataround.com, Ecocapsule či MultiplexDX. Zameriava sa aj na vybrané realitné investície. www.crowdberry.eu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie