Denník N

Trhy sa boja, že Putin chce naozaj vojnu. Akcie aj rubeľ klesli

Foto - TASR
Foto – TASR

Západ zrejme dostane ponuku, ktorá by pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko znamenala to isté, čo pre strednú Európu dohoda o rozdelení vplyvu mocností po 2. svetovej vojne. 

Autor je energetický analytik, je členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku 

Ruský prezident Vladimir Putin čoraz viac rinčí zbraňami okolo hraníc Ukrajiny preto, lebo si chce vynútiť už túto zimu nové stretnutie s americkým náprotivkom Joeom Bidenom, aby na ňom otvoril tému uzavretia veľkej dohody o novodobom rozdelení zón vplyvu minimálne v európskom postsovietskom priestore. Teda akúsi Jaltskú dohodu pre 21. storočie.

Je prirodzené, že by sa osobitne týkala regiónov medzi členskými krajinami NATO a Ruskom, teda Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska.

To je optimistické vysvetlenie posledných udalostí a pohnútok Kremľa. Ten pesimistický scenár vykresľujú predstavitelia vojenských a diplomatických kruhov USA, krajín NATO a Ukrajiny, ktorí na základe historických skúseností a konkrétnych signálov, ako aj dôverných informácií rozviedky tvrdia, že Rusko sa skutočne pripravuje na zimný útok proti Ukrajine niekedy v januári či februári. A realistický hovorí o tom, že obe možnosti sú v hre a je medzi nimi súvis.

Nám, čo si pamätáme históriu, v tejto súvislosti napadá blížiace sa decembrové okrúhle 30. výročie uzavretia Bielovežských dohôd, ktorými vtedajší lídri Ruska, Ukrajiny a hostiteľského Bieloruska spečatili oficiálne rozpad Sovietskeho zväzu. A vieme, že prezident Putin túto udalosť z pohľadu záujmov Moskvy označil za najväčšiu geopolitickú tragédiu minulého storočia.

Reakcia trhov

O tom, že situácia je čoraz vypätejšia, nasvedčujú aj reakcie biznisu a finančných trhov. Oba hlavné burzové indexy v Moskve sa začiatkom tohto týždňa prudko prepadli o zhruba štyri až päť percent na úrovne z leta tohto roka.

Citeľne sa oslabil aj rubeľ, ktorý sa opäť priblížil k cene 85 rubľov za jedno euro. Podľa ruského ekonomického denníka Kommersant sa zahraniční obchodníci pod dojmom množiacich sa správ o náraste napätia okolo ukrajinskej hranice zbavovali ruských akcií vrátane prémiových, ako sú akcie Gazpromu alebo Sberbanku.

Trhy vystrašili nové správy hovoriace o pokračovaní narastania ruskej vojenskej sily a varovaniach Spojených štátov európskym spojencom, že to môže znamenať prípravy na reálny útok voči Ukrajine už v nasledujúcich týždňoch.

Situáciu ešte viac zdramatizovala správa Bloombergu o náhlej a svojím rozsahom od čias Sovietskeho zväzu nebývalej mobilizácii vojenských záloh v Rusku, ktorá má zahrňovať desaťtisíce bývalých vojakov.

Tieto znepokojivé novinky o vzrastajúcom napätí prišli navyše práve v okamihu, keď jeden z prestížnych ruských štátnych fondov Rosnano, zameraný na podporu inovácií a výskumu, oznámil svoju platobnú neschopnosť a požiadal o reštrukturalizáciu svojich záväzkov. To spôsobilo okamžitý prepad hodnoty jeho dlhových obligácií o desiatky percent.

Keďže ide o štátom zriadený a kontrolovaný fond, jeho doterajšie záväzky boli oceňované na úrovni ruského štátneho dlhu a trh nepredpokladal, že sa môže dostať do defaultu.

Putin chce novú dohodu o bezpečnostných garanciách 

Úvahy o tom, že v pozadí vystupňovania koncentrácie vojsk okolo hraníc s Ukrajinou je nateraz v skutočnosti zámer Kremľa dotlačiť Washington

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Energetika

Konflikt na Ukrajine

Vladimir Putin

Ekonomika, Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie