Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia chce podporiť technológie „zachytávania uhlíka“

Geotermálna elektráreň Orca neďaleko islandského Reykjavíku je jedným z najväčších zariadení na zachytávanie CO2 na svete. Foto - TASR/AP
Geotermálna elektráreň Orca neďaleko islandského Reykjavíku je jedným z najväčších zariadení na zachytávanie CO2 na svete. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

  • Komisia chce podporiť „zachytávanie uhlíka“ prirodzenými spôsobmi aj technologicky.
  • Reforma plynárenského trhu nestanoví minimálne ciele pre nízkoemisné plyny.
  • Ako určiť, či je zelený vodík naozaj zelený? Komisia plánuje certifikáciu.

1. Emisie skleníkových plynov nedokážeme úplne eliminovať, potrebujeme posilniť systémy ich pohlcovania z atmosféry

Súčasťou Európskej uhlíkovej stratégie by mala byť aj podpora zachytávania uhlíka z atmosféry. Komisia chce podporiť prirodzené spôsoby, napríklad zalesňovaním, ale aj technologické riešenia (technológie CCS – zachytávanie a uskladňovanie uhlíka). Vyplýva to z uniknutej pracovnej verzie stratégie, ktorú zverejnil francúzsky portál Contexte.

Prečo je to dôležité

Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Produkciu emisií skleníkových plynov však nedokážeme úplne eliminovať. Preto potrebujeme posilniť systémy ich pohlcovania z atmosféry.

Túto úlohu môžu plniť niektoré ekosystémy – napríklad lesy alebo mokrade. (Samozrejme, musí to byť zdravý a dospelý les. Holorub s mladými stromami, naopak, skleníkové plyny produkuje.)

Európska únia sa však spolieha aj na technologické riešenia: zachytávanie uhlíka z atmosféry a jeho ukladanie, napríklad v horninách v hlbokých vrtoch.

Takéto technológie existujú, pilotné prevádzky sú napríklad na Islande či vo Švajčiarsku. Ich masové priemyselné nasadenie je však stále vecou budúcnosti: akej vzdialenej a akej pravdepodobnej, je stále otvorenou otázkou.

Čo plánuje Komisia

Komisia chce odmeňovať majiteľov pôdy za také využívanie, ktoré pomôže pohlcovať uhlík z atmosféry. Napríklad výsadbou a udržateľným manažmentom lesov alebo spätnou premenou vysušenej pôdy na mokrade. Takzvaný „carbon farming“ môže byť alternatívnym zdrojom príjmov pre európskych poľnohospodárov.

EK plánuje aj priamu podporu nasadzovania technológií, ktoré sú schopné zachytávať uhlík priamo zo vzduchu (DAC – Direct Air Capture). Cieľom stratégie je, aby do roku 2030 technológie DAC odstraňovali z atmosféry každoročne 5 miliónov ton CO2.

Ďalšou možnosťou je využitie oxidu uhličitého produkovaného odpadmi na výrobu chemických látok, plastov či palív. Kľúčom je priemyselne využiteľná technológia výroby metanolu z CO2. Podľa stratégie by do roku 2030 malo dvadsať percent uhlíka využívaného v chemickom priemysle a pri výrobe plastov pochádzať z nefosílnych zdrojov.

V čom môže byť problém

Prvým problémom technologických riešení je ich reálny efekt. Ako sme spomínali vyššie, Únia chce do konca desaťročia rozvinúť DAC technológie natoľko, aby pohlcovali 5 miliónov ton CO2. To by však bolo stále menej ako pätina emisií Slovenska za rok 2019, resp. približne toľko, ako emisie Cypru.

Emisie oxidu uhličitého v krajinách EÚ, 2019 (mil. ton)
Statistic: Total emissions of carbon dioxide (CO2) in the member states of the European Union (EU) in 2019 (in million metric tons)* | StatistaZdroj – Statista

Druhým problémom je transparentnosť: ako zabezpečiť spoľahlivé počítanie „odstránených emisií“ (napríklad pri výsadbe lesa). Podľa Komisie by to mal vyriešiť certifikačný systém. Navrhne ho v priebehu roku 2022 a verí, že sa neskôr stane základom medzinárodného štandardu.

Pri certifikácii by sa mali brať do úvahy viaceré faktory: dĺžka uloženia uhlíka, riziko jeho opätovného uvoľnenia, iné možnosti zlyhania či riziko, že sa emisie skleníkových plynov iba prenesú do inej krajiny (carbon leakage). Tieto certifikáty „odstránených emisií“ by boli následne obchodovateľné, trh s nimi by fungoval popri súčasnom trhu s emisnými povolenkami.

Podobným spôsobom sú dnes medzinárodne obchodované takzvané „emisné ofsety“ – krajiny alebo firmy môžu svoje emisie „znížiť“ tým, že v inej časti sveta podporia zelené projekty (napríklad výsadbu stromov). Environmentálne organizácie však upozorňujú, že ofsety sú často skôr greenwashingom než riešením.

2. Reforma plynárenského trhu nestanoví minimálne ciele pre nízkoemisné plyny

Ilustračné foto – DPA/AP

Európska komisia zverejní 14. decembra návrh reformy plynárenského trhu. Bude ho tvoriť smernica o vnútornom trhu so zemným plynom a nariadenie o prístupe k transmisným plynárenským sieťam. Podľa pracovnej verzie reformy, ktorá unikla do médií, by nové pravidlá nemali obsahovať povinné limity výroby alebo spotreby obnoviteľných a nízkoemisných plynov.

Prečo je to dôležité

Reforma trhu má pomôcť znižovať podiel fosílneho zemného plynu na spotrebe tak, aby Európa dosiahla do polovice storočia uhlíkovú neutralitu. Európska únia počíta so zemným plynom ako „prechodným riešením“, postupne ho však majú nahradiť obnoviteľné a nízkoemisné alternatívy.

Reforma má reagovať aj na obavy, že náklady za zelenú transformáciu pocítia spotrebitelia na účtoch za energiu.

Čo návrh obsahuje

Budúcnosť plynu: Hoci Komisia očakáva, že do roku 2050 sa podiel elektrickej energie na celkovej spotrebe zdvojnásobí (na 53 percent), „plynné palivá budú v energetickom systéme naďalej hrať dôležitú rolu“.

Zemný plyn by mali postupne nahrádzať nízkoemisné alternatívy. Komisia chce vytvoriť celoeurópsky systém certifikácie, na základe ktorého sa budú palivá klasifikovať. „Nízkoemisný vodík“ bude napríklad taký, pri ktorom sa ušetrí 70 percent emisií skleníkových plynov. Téme certifikácie vodíka sa venujeme samostatne v ďalšom texte.

Od 1. októbra 2025 budú musieť operátori plynovodov akceptovať cezhraničné toky plynov s obsahom vodíka do piatich percent.

Podiel nízkoemisných plynov: Napriek niektorým očakávaniam nebude nová legislatíva obsahovať minimálne ciele podielu obnoviteľných či nízkoemisných plynov vo výrobe či spotrebe. Zavedenie limitov žiadali najmä združenia výrobcov alternatívnych palív. Podľa nich sú potrebné na zrýchlenie transformácie sektora a spotrebiteľom by zabezpečili dostatočné množstvo udržateľnejších alternatív.

Práva spotrebiteľov: Legislatíva prinesie spotrebiteľom nové práva. Jedným z nich bude možnosť podpísať samostatné kontrakty s viacerými dodávateľmi, jedným pre zemný plyn, druhým pre vodík. Spotrebitelia budú môcť vytvárať „energetické komunity“, prostredníctvom ktorých si budú môcť „zakúpiť alebo prenajať distribučné siete a autonómne ich riadiť“. Technicky to majú umožniť inteligentné merače plynu.

Vlády budú môcť stanoviť maximálne ceny pre najzraniteľnejších spotrebiteľov na základe celoeurópskej definície „energetickej chudoby“. Legislatíva vyzýva vlády, aby užšou spoluprácou pomáhali vytvárať cezhraničné regionálne trhy.

Kde môžete získať viac informácií

Pracovné návrhy legislatívneho balíka, ktoré unikli na verejnosť, môžete získať na týchto odkazoch:

Čo bude nasledovať

Komisia by mala návrh zverejniť 14. decembra, dovtedy sa jeho text ešte môže zmeniť.

Legislatívu bude musieť schváliť Európsky parlament a zástupcovia členských krajín v Rade. Smernicu prenesie každá krajina do národnej legislatívy samostatným zákonom, nariadenie bude platiť priamo.

3. Ako určiť, či je zelený vodík naozaj zelený? Komisia plánuje certifikáciu

Vodíkový autobus v Aberdeene. Foto N – Tomáš Grečko

Európska komisia pripravuje celoeurópsku databázu, ktorá bude sledovať uhlíkovú stopu rôznych typov vodíka a iných nízkouhlíkových palív. Cieľom je posilniť ich využívanie v rôznych hospodárskych sektoroch.

Prečo je to dôležité

V súčasnosti sa 96 percent vodíka vyrába z fosílnych palív, Európska únia však chce podporovať produkciu „zeleného vodíka“ – pri výrobe ktorého nevznikajú emisie skleníkových plynov. Zverejňovanie a zhromažďovanie údajov o tom, aká je uhlíková stopa jednotlivých typov vodíka, bude kľúčové pre vyššiu transparentnosť a rozvoj vznikajúceho trhu s vodíkom.

Čistý vodík je považovaný za súčasť riešenia dekarbonizácie priemyselných odvetví, ako sú oceliarsky a chemický priemysel, ktoré sa nedokážu úplne elektrifikovať a potrebujú na svoje priemyselné procesy vysokoenergetické palivá.

Čo plánuje Komisia

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia plánuje vytvoriť databázu, ktorá má byť súčasťou decembrového balíka právnych predpisov Únie zameraných na dekarbonizáciu plynárenského sektora. Má zahŕňať komplexnú certifikáciu pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá a plyny a zároveň stimuly na podporu používania týchto palív v rôznych sektoroch.

Certifikačný systém má minimalizovať možnosť obchádzať pravidlá a stransparentniť trh. Aby sa vodík a iné palivá mohli považovať za obnoviteľné podľa smernice EÚ o obnoviteľnej energii, musia byť certifikované ako takzvané „obnoviteľné palivo nebiologického pôvodu“ (renewable fuel of non-biological origin – RFNBO). Okrem toho musia byť schopné preukázať úsporu emisií „najmenej 70 percent“ v porovnaní s fosílnymi palivami a zároveň spĺňať kritériá udržateľnosti, ako sú tie, ktoré definuje Nemecká energetická agentúra (DENA).

Na tento účel budú členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadovať, „aby preukázali, že splnili kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov (…) pre obnoviteľné palivá a palivá z recyklovaného uhlíka“, uvádza Komisia vo svojom návrhu aktualizácie smernice o obnoviteľnej energii.

V čom môže byť problém

Široký rozsah budúcej databázy môže skomplikovať jej presadzovanie do praxe. Existujú obavy, že zložitosť databázy môže prevádzkovateľom zvýšiť náklady na dodržiavanie predpisov aj cenu zeleného vodíka, ktorý už teraz bojuje s konkurenciou na trhu.

Riziko zvyšovania administratívnej záťaže uznáva aj Európska komisia. Riešením môže byť spoľahnúť sa na odborné znalosti etablovaných poskytovateľov dobrovoľnej certifikácie (napríklad CertifHy pre vodík, ISCCREDcert pre biopalivá a ERGaR pre cezhraničný obchod s biometánom).

Čo bude nasledovať

Komisia má objasniť podrobnosti kritérií udržateľnosti a úspory skleníkových plynov vo svojom plynárenskom balíku, ktorý má predstaviť 14. decembra.

Ďalšie správy

Variant koronavírusu delta urobil z Európy globálne centrum pandémie. Najviac postihnuté sú krajiny s nízkou mierou zaočkovanosti, najmä rizikových skupín. Všeobecnú zlú situáciu výstižne zhrnul nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn: do konca zimy budú všetci zaočkovaní, vyliečení alebo mŕtvi (pre poriadok: Spahn hovoril o Nemcoch). V tejto situácii začína EÚ diskutovaťdĺžke platnosti potvrdení o očkovaní. Komisia chce jednotné pravidlá v celej Únii, zatiaľ nie je zrejmé, či pre všetkých zaočkovaných alebo diferencovane podľa typu vakcíny. Grécko a Taliansko chcú, aby podmienkou platnosti certifikátov bola tretia dávka podaná do šiestich mesiacov po druhej.

Európsky parlament definitívne schválil reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Od prvého januára 2023 tak budú podpory poľnohospodárom vyplácané podľa nových pravidiel. Tie majú podporiť ekologické farmárčenie a viac peňazí presmerovať na malých farmárov. Téme sa budeme podrobnejšie venovať na budúci týždeň.

Európska komisia má 8. decembra predstaviť návrh legislatívy upravujúcej pracovné podmienky pre zamestnancov platforiem. Cieľom je poskytnúť im vyššiu mieru sociálnej ochrany, zároveň však udržať dostatočnú flexibilitu. Len sektor donášok jedla dosiahol v EÚ podľa nedávnej štúdie minulý rok hodnotu 20 miliárd eur, pôsobilo v ňom 375 000 aktívnych kuriérov týždenne. Pre až 72 percent z nich je to len doplnková práca, tri štvrtiny označili flexibilitu za hlavný dôvod, pre ktorý si túto prácu vybrali. Na druhej strane však takéto zamestnávanie môže byť spôsobom, ako obchádzať pracovné a sociálne zákony.

V minulom roku klesli výdavky európskych domácností o osem percent v porovnaní s rokom 2019. Je to najväčší medziročný pokles v histórii merania tohto ukazovateľa. Najvýraznejšie klesli výdavky na reštaurácie a hotely (takmer o 40 percent). Vzrástli výdavky na bývanie, elektrinu, vodu a palivá, komunikačné služby a výdavky na jedlo a nealkoholické nápoje.

Výdavky domácností podľa účelu spotreby, 2020 v porovnaní s 2019 (v %)

Dnes (vo štvrtok) sa budú ministri hospodárstva na Rade pre konkurencieschopnosť zaoberať kľúčovou európskou legislatívou pre digitálnu oblasť, zákonom o digitálnych trhoch. Ak sa zhodnú na spoločnej pozícii, môžu začať medziinštitucionálne rokovania s Európskym parlamentom. Europoslanci už dosiahli kompromis, o oficiálnej pozícii europarlamentu by sa malo hlasovať na decembrovom plenárnom zasadnutí. Rokovania v Rade však môžu byť komplikovanejšie. Zástupcovia Dánska, Portugalska, Španielska a Talianska zaslali spoločné vyhlásenie, v ktorom varujú pred oslabením legislatívy. Najväčšie riziko vidia v obmedzení povinnosti poskytovať férový a nediskriminačný prístup iným firmám len na sektor platforiem poskytujúcich aplikácie. Podľa štyroch krajín by sa mala povinnosť vzťahovať aj na sociálne siete a vyhľadávače.

Európske banky nie sú na klimatické zmeny pripravené, tvrdí Európska centrálna banka. Jej správa hodnotila, do akej miery zahrnuli banky do svojich procesov klimatické a environmentálne riziká. Ani jedna zo 112 zahrnutých európskych bánk sa nepriblížila plnej implementácii usmernení vydaných ECB.

Otázku zelenej taxonómie investícií Európska únia asi tak skoro neuzavrie. Rakúska ministerka životného prostredia v rozhovore vyhlásila, že jej vláda je pripravená posunúť pravidlá na európsky súd, ak Únia uzná za udržateľnú aj jadrovú energiu. Dvanásť krajín, na čele s Francúzskom a Fínskom, však žiada jej uznanie za nízkouhlíkový zdroj energie.

Problém so zelenou taxonómiou má aj Fínsko. Vláde v Helsinkách sa nepáčia pravidlá pre lesníctvo a využívanie bioenergie. Lesníctvo je dôležitým sektorom fínskej ekonomiky, podľa vlády by navrhnuté pravidlá zvýšili byrokraciu pri posudzovaní „udržateľnosti“ využívania lesov a v praxi by viedli k vylúčeniu sektora z možnosti získavať zelené investície. Fínsky postoj pravdepodobne podporí aj Švédsko.

Nemecko má novú vládu. Tri strany – sociálni demokrati, Zelení a liberálna FDP – sa dohodli na vytvorení vládnej koalície. Kancelárom bude líder SPD Olaf Scholz, ministrom financií sa stal líder FDP Christian Lindner, rezort životného prostredia obsadia Zelení. Nepodarilo sa im však získať právo „klimatického veta“ – možnosť vetovať akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa ekonomických politík či ochrany klímy.

Francúzsko nariadilo všetkým vyhľadávačom a obchodom s aplikáciami, aby odstránili americkú predajnú platformu Wish. Dôvodom má byť porušovanie pravidiel bezpečnosti výrobkov.

Štatistika: Minulý rok opäť narástol export recyklovateľných surovín

V roku 2020 vyviezla EÚ 80,3 milióna ton recyklovateľných surovín (papier, plasty, sklo), o štyri percentá viac ako v 2019. Najčastejšie vyvážanou surovinou bol papier (60,8 milióna ton), nasledovaný plastmi (15,9 milióna) a sklom (3,7 milióna).

Vývoz narástol po niekoľkých rokoch jeho poklesu. EÚ sa pritom snaží o intenzívnejšie využívanie recyklovateľných zdrojov – z ekonomických aj ekologických dôvodov.

Obchod EÚ s recyklovateľnými produktami

(milióny ton; modrá: vývoz; oranžová: dovoz)

Zdroj – Eurostat

S výnimkou skla smerovali recyklovateľné suroviny predovšetkým do ázijských krajín. Európsky papier končil najmä v Indii a Indonézii, plasty v Malajzii a Turecku.

Hlavní obchodní partneri (export) u recyklovaných surovín, 2020

Zdroj – Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Ekonomika

Teraz najčítanejšie