Denník N

Putinovou prioritou je predávať plyn, nie viesť vojnu

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Rusko vie, že invázia na Ukrajinu by mohla zničiť jeho plynovod Nord Stream 2, ktorý čaká na schválenie nemeckými orgánmi.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Zoskupovanie ruských vojakov na hranici s Ukrajinou a pokračujúca utečenecká kríza na bielorusko-poľskej hranici, v ktorej sa Kremeľ postavil na stranu Bieloruska, opäť vyvolávajú večné otázky: Čo chystá prezident Vladimir Putin? Môže to byť nejaký typ kinetickej presilovej hry?

Jeden ľud

Vzhľadom na dlhodobú neprehľadnosť úmyslov Kremľa a koncentráciu moci v Putinových rukách vyzerá odpoveď na túto otázku často ako snaha čítať myšlienky. Tentokrát by však zoradenie cieľov zahraničnej politiky Kremľa mohlo aspoň dočasne pomôcť.

Zdá sa, že USA sa skutočne obávajú možnosti ruského útoku na Ukrajinu. A túto obavu nepochybne podporila aj nejaká dôveryhodná analýza. Napríklad Eugene Rumer a Andrew Weiss z think tanku Carnegie Endowment nedávno zverejnili článok opisujúci Ukrajinu ako „Putinovu nedokončenú záležitosť“ v tom zmysle, že sa prezident snaží „obnoviť nadvládu Ruska nad kľúčovými časťami jeho historického impéria. Žiadny bod tohto programu nie je dôležitejší – alebo kľúčovejší – ako návrat Ukrajiny do stáda“. Rumer a Weiss tvrdia, že Putinova predvídateľnosť je preceňovaná, že keď ho vyprovokujú, môže konať emocionálne, že pociťuje nutkanie upevniť svoj odkaz obnoviteľa ruskej moci a že obavy z úderu na Ukrajinu – hoci by to boli len obmedzené územné zisky na juhovýchode krajiny alebo úplný nápor — sú namieste.

To sú presvedčivé argumenty. Putin považuje anexiu Krymu za jeden zo svojich najväčších úspechov a jeho politika a vyhlásenia o Ukrajine a Bielorusku nikdy nezanechali veľké pochybnosti o tom, že by krajiny rád videl znovu zjednotené ako „jeden ľud“. Čím je však Putin starší, tým menej času na to má.

Hranice trpezlivosti

Oficiálnou politikou Ruska je strategická trpezlivosť. Ako nedávno napísal bývalý prezident Dmitrij Medvedev: „Rusko vie, ako čakať. Sme trpezliví ľudia.“ Na Ukrajine to znamená čakať, kým zlyhajú viaceré po sebe nasledujúce protiruské vlády a kým budú Ukrajinci úplne sklamaní z vlažného privítania, ktorého sa im dostáva od Európskej únie, a z neustále sa meniacej politiky jednotlivých amerických administratív. Potom sa vraj budú chcieť navrátiť späť do ruského objatia. Toto čakanie zahŕňa napríklad aj pravidelnú taktickú demonštráciu sily. Kým Rusko čaká na svoj čas, snaží sa zabrániť aj vojenskej integrácii Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, takže akákoľvek aktivita USA alebo NATO v Čiernom mori alebo na Ukrajine si vyžaduje, aby Rusko v reakcii zarinčalo zbraňami.

V Bielorusku strategická trpezlivosť znamená čakať na zúfalú diktatúru Alexandra Lukašenka a zároveň sa starať o to, aby sa krajina nedostala do rúk prozápadnej opozície. Kremeľ dúfa, že po Lukašenkovom odchode mu starostlivé uplatňovanie ekonomického a vojenského tlaku umožní transformáciu Bieloruska de facto na súčasť Ruska na základe dohody o štátnom zväzku dvoch národov.

Zdá sa však, že Putin medzi svojimi najbližšími spojencami nevidí dôstojného nástupcu a experiment s Medvedevom z rokov 2008 – 2012 jednoznačne odpísal ako neúspešný. To znamená, že jeho strategická trpezlivosť môže byť obmedzená vnímaním vlastného fyzického stavu. Skrátka, Putin môže cítiť nutkanie pohnúť sa skôr, než bude pre neho osobne príliš neskoro.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Plynovod Nord Stream

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie