Denník N

EÚ sa púšťa do súboja s Čínou. Menej rozvinutým štátom chce dať lepšiu ponuku ako Peking

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Európska únia plánuje investovať 300 miliárd eur do projektov v menej rozvinutých štátoch. Takto chce konkurovať Číne a jej projektu Novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative).

Ide o súčasť stratégie, vďaka ktorej sa EÚ chce stať silnejším globálnym hráčom. Únia sľubuje investície do kvalitnej infraštruktúry, vysoké environmentálne štandardy a ekonomický rozvoj založený na hodnotách a spolupráci, nie na vytváraní závislostí.

Ide o jasný odkaz na to, ako k investíciám v rámci svojho projektu pristupuje Čína.

Výkonný riaditeľ think-tanku CEIAS Matej Šimalčík vraví, že EÚ takto vytvára alternatívu pre menej rozvinuté štáty, ktoré si budú môcť vybrať spomedzi viacerých zdrojov investícií. Otázkou je, či bude tieto krajiny lákať práve európska alternatíva.

„Najmä ak ide o štáty vedené skorumpovanými režimami, ktoré nemusia mať záujem o zdroje financovania podmienené prijímaním protikorupčných opatrení,“ dodáva odborník na Čínu.

Prvý návrh „od úradníkov“ bol sklamaním

O ekonomickej stratégii, ktorou by Európa konkurovala čínskemu vplyvu v Afrike, Ázii, ale aj vo svojom najbližšom susedstve – napríklad na západnom Balkáne –, sa v EÚ hovorilo dlho. Konkrétnejšiu podobu získala v septembri, keď jej predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave dala aj názov.

Stratégiu Globálna brána (Global Gateway) predstavila ako súčasť plánov na to, aby sa EÚ stala aktívnejším hráčom na medzinárodnej scéne. Európa musí viac dbať napríklad o dianie v indicko-tichomorskom regióne (východná Afrika, Ázia a Oceánia – pozn. red.), pretože ten je dôležitý pre európsku bezpečnosť a prosperitu, vravela von der Leyenová.

Ambície EÚ však hneď zatienila správa o bezpečnostnej spolupráci USA, Británie a Austrálie (AUKUS), ktorá prišla len pár hodín po prejave predsedníčky Európskej komisie. Problém bol aj v tom, že tri anglosaské štáty vyšachovali Francúzsko, ktoré malo s Austráliou dohodu o nákupe ponoriek.

AUKUS tieto plány zmenil a zároveň spustil ďalšie pochybnosti o geopolitickej sile EÚ.

Únia preto potrebovala, aby Globálna brána vzbudila záujem a ukázala, že jej ambície sú skutočné. Preto prišla s plánom na 300 miliárd, hoci ešte v polovici novembra sa hovorilo o 40 miliardách.

„To, o čom ste počuli pred pár týždňami, prišlo od úradníkov. Dnes vidíte plán od ľudí, ktorí chcú, aby sa z EÚ stal skutočný globálny hráč,“ komentoval ešte pred predstavením stratégie statusy prekvapených analytikov známy nemecký europoslanec a jeden z terčov čínskych sankcií Reinhard Bütikofer.

Miliardy na inovácie a infraštruktúru

Napriek tomu, že EÚ sa často radšej vyhne priamym odkazom na čínske projekty, von der Leyenová v septembri spomenula aj jeden konkrétny dôvod, prečo je dôležité, aby Európa prišla s veľkou investičnou stratégiou. Povedala, že Únia je dobrá vo financovaní ciest, no nemá zmysel budovať dokonalú cestu medzi baňou, ktorú vlastní Čína, a prístavom, ktorý takisto patrí Číne.

EÚ teraz sľubuje investície v piatich oblastiach: zelená energia a doprava, zdravotníctvo, digitalizácia, vzdelanie a výskum. Všetko by malo prebiehať v súlade s demokratickými hodnotami a vysokými štandardmi – či už ide o pracovné podmienky, životné prostredie, alebo inovácie.

Čo si pod tým môžeme predstaviť? Von der Leyenová ešte v septembri spomenula nový optický kábel, ktorý od leta spája Brazíliu a Portugalsko. Okrem toho to môžu byť projekty, ktoré v menej rozvinutých štátoch zefektívnia energetické siete a podporia prechod na čisté zdroje energie či inovácie.

Napríklad v Afrike EÚ plánuje podporiť aj lokálnu výrobu vakcín, ktorá by kontinentu pomohla nielen v súvislosti s pandémiou covidu, ale aj pri iných očkovacích kampaniach.

Do roku 2027 chce takto investovať 300 miliárd eur. Do tejto sumy počíta aj peniaze z programov, ktoré už existujú, napríklad z fondu Globálna Európa, ktorý má objem necelých 80 miliárd, alebo z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj. Peniaze na investície v zahraničí by mali ísť aj z Európskej investičnej banky a od súkromných spoločností.

Ide aj o vplyv

Nemecký veľvyslanec pri EÚ Michael Clauss európske plány označil za „atraktívnu alternatívu“ čínskeho megaprojektu. Táto stratégia by podľa neho z Únie mohla urobiť efektívnejšieho geopolitického hráča.

Väčší vplyv vo svete je pre EÚ jednou z hlavných motivácií, no okrem toho by investície do infraštruktúry mali pomôcť aj európskym firmám, ktoré môžu profitovať z nových trhov.

Politico spomína aj granty na podporu obnoviteľnej energie a výrobu vodíka, ktorý by mohol Európe pomôcť dosiahnuť jej klimatické ciele. Podľa bruselského portálu by partnerské štáty mali sľúbiť, že s vodíkom sa bude obchodovať bez exportných obmedzení a cenových deformácií.

Matej Šimalčík si myslí, že ak chce EÚ konkurovať Číne v rozvojom svete, bude musieť hľadať synergie aj s ďalšími partnermi. „Obdobné iniciatívy ako Global Gateway majú aj USA, Japonsko či zoskupenie G7. Vo vzájomnej spolupráci môžu dať dokopy významný balík financií, ktorý by mohol byť serióznou protiváhou voči čínskej iniciatíve,“ vraví.

Koho si vyberú?

Európsku stratégiu má od tej čínskej odlišovať práve podpora demokracie a vyšších štandardov. To však môže byť dvojsečná zbraň: pre niektoré štáty je jednoduchšie spolupracovať s Čínou, ktorá pokrok pri budovaní demokracie a transparentnosť nepovažuje za podmienku zapojenia do svojej iniciatívy.

Šimalčík vraví, že konkurencia môže pomôcť štátom, kam majú smerovať investície. Napríklad v podobe výhodnejších podmienok, ktoré by neexistovali, ak by o investície a vplyv nesúperili USA, EÚ, Japonsko a Čína.

Von der Leyenová v stredu na tlačovej konferencii povedala, že viaceré štáty, ktoré majú skúsenosti s čínskymi investíciami, potrebujú iné a lepšie ponuky.

Riziká veľkých čínskych projektov sa v uplynulých rokoch ukázali vo viacerých štátoch, ktoré nedokázali splácať čínske pôžičky. Problémy mala Keňa, Pakistan aj Čierna Hora. V balkánskej krajine čínske firmy začali stavať diaľnicu, ktorá vedie cez celú krajinu. Vláda si na to od Pekingu zobrala nevýhodné úvery, a keď ich nedokázala splácať, o pomoc žiadala aj EÚ.

Na Srí Lanke zas Čína z podobných dôvodov získala na 99 rokov do nájmu prístav Hambantota. Len pred pár dňami sa zase objavili špekulácie o tom, že Čína by mohla prevziať kontrolu nad letiskom v ugandskej Kampale, ak vláda nebude splácať pôžičku. Peking to odmietol.

Jediné medzinárodné letisko v krajine sa rozširuje vďaka 200-miliónovej pôžičke od Číny, zmluva je však podľa kontrolnej komisie ugandského parlamentu nevýhodná. Podobne ako v prípade Čiernej Hory, aj v Ugande by platilo, že o spore by rozhodovali čínske súdy.

Šimalčík vysvetľuje, že objem čínskych zahraničných investícií a poskytnutého financovania od roku 2016 klesá. Stratégia Globálna brána podľa neho môže hrať rolu v tom, aký veľký dôraz bude Čína klásť na svoj projekt.

„Väčší vplyv však budú mať domáce faktory v Číne, ako napríklad vývoj ekonomickej situácie a stabilita verejných financií. Vplyv bude mať aj verejná mienka. Najmä nacionalistické tendencie môžu vplývať na negatívne vnímanie Novej hodvábnej cesty čínskym obyvateľstvom,“ dodáva.

V zahraničí tento projekt čelí kritike aj pre nízke pracovné a environmentálne štandardy a korupciu. To je dôvod, prečo EÚ vidí príležitosť pre svoju stratégiu, hoci z hľadiska objemu financií čínskemu biliónovému projektu nemôže konkurovať.

„Namiesto toho, aby štáty dostali ponuku, ktorú nemôžu odmietnuť, im EÚ dá ponuku, ktorú nebudú chcieť odmietnuť. To je najväčší rozdiel medzi Globálnou bránou a Novou hodvábnou cestou,“ povedal ešte pred oficiálnym predstavením stratégie europoslanec Bernd Lange, ktorý predsedá výboru pre medzinárodný obchod.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Čína a Taiwan

Európska únia

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie