Neotvárajte si gastro podnik bez partnera, ktorý tomu rozumie, radí komik Gordulič po tom, ako jeho comedy klub po roku skončil
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Keď Ján Gordulič po prvej vlne pandémie otváral prvý slovenský stand-up comedy klub, veril, že hlavné mesto konečne bude mať priestor, ktorý stmelí dobre rozbehnutú scénu, ktorú pred 12 rokmi štartoval. Presne po roku sa jeho sen skončil. V rozhovore s Denníkom E hovorí, že po zatvorení klubu cíti predovšetkým úľavu.
Známa komediálna šou Silné reči, ktorú 41-ročný bratislavský komik, scenárista a moderátor produkuje, si v septembri 2020 našla svoju stálu scénu v divadle Malá scéna v centre hlavného mesta. Gordulič si navyše prenajal aj pridruženú kaviareň. Dnes každému, kto by si bez predchádzajúcich skúseností chcel otvoriť gastro prevádzku, hovorí, aby sa spojil s profesionálom.
„Netušil som, čo to bude obsahovať,“ hovorí. „Ja, čo som s gastrom nemal nikdy nič spoločné, som sa zrazu stal otrokom tej kaviarne. Osemdesiat percent času som strávil riešením situácií ako nefunkčný kávovar, alebo keď niekto zabudol objednať pivo a my sme prišli o 200 eur na tržbe.“
Aj keď tlačová správa k otvoreniu klubu hovorila, že len blázon by si uprostred pandémie otvoril nový podnik, korone pripisuje menej ako polovičný podiel na tom, že neprežil. Podľa neho doplatil na zlé riadenie a mal aj smolu v tom, že budova, v ktorej sídlil, sa ocitla pod lešením.
V rozhovore sa ešte dozviete:
- čo robili komici zo Silných rečí cez lockdown,
- prečo mali jeho firmy nárok na viac ako 100-tisícovú pomoc od štátu,
- či rozmýšľa o novom priestore pre comedy klub,
- prečo skončila Silné reči TV a či sa dá zarobiť na online stand-up comedy,
- čo o Slovákoch a politikoch podľa komika odhalila pandémia,
- od akých slovenských firiem by nezobral zákazku.
Na konci augusta ste po roku fungovania zatvorili prvý slovenský comedy club. Aké sú to s odstupom pocity?
Hlavne úľava. Mesačné náklady tam po zarátaní nájomného – aj zníženého – či peňazí na čašníčky boli šesť- až osemtisíc. Už dva-tri posledné mesiace som nespával dobre, čakal som, čo urobí leto, ale prišla konkurencia s terasami, naša budova bola celý čas pod lešením a kaviareň vyzerala zatvorená. Zrazu je to pocit, že peniaze, ktoré si zarobím moderovaním a inými aktivitami, si môžem nechať a nemusím ich vraziť do podniku.
Otvorili ste už počas covidu, v prestávke medzi prvou a druhou vlnou. Nebolo to od začiatku príliš veľké riziko?
Bolo, veď v tlačovej správe, ktorú sme k tomu vydávali, sme povedali, že len blázon by si otvoril
