Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Ministri sa dohodli na regulácii digitálnych gigantov, začínajú rokovať s europarlamentom

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Ministri sa dohodli na kľúčovej digitálnej legislatíve, začínajú sa rokovania s europarlamentom.
  • Osem hlavných zmien, ktoré v agrodotáciách plánuje ministerstvo pôdohospodárstva.
  • Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy.

1. Ministri sa dohodli na kľúčovej digitálnej legislatíve, začínajú sa rokovania s europarlamentom

Minulý týždeň sa ministri členských krajín EÚ dohodli na spoločnej pozícii k dvom kľúčovým digitálnym legislatívam: zákonu o digitálnych trhoch (DMA) a zákonu o digitálnych službách (DSA). Prinesú rozsiahle zmeny v regulácii digitálneho sektora v Európe.

Komisia predložila oba návrhy v decembri 2020. V prvej fáze o nich rokoval Európsky parlament a Rada EÚ. Každá z inštitúcií prijala spoločnú pozíciu, s ktorou vstúpi do medziinštitucionálnych rokovaní. Konečné kompromisné znenie legislatív bude musieť schváliť europarlament aj členské krajiny v Rade.

V procese schvaľovania sa návrh môže meniť. Hoci sa členské krajiny v Rade dohodli na spoločnej pozícii, nie na všetko majú jednotný názor. Počas rokovaní sa sformovali dve skupiny: krajiny, ktoré chcú brániť dosiahnutý konsenzus, a tie, ktoré ešte vidia priestor na zmeny.

Prečo je to dôležité 

Hlavným cieľom DMA je regulovať veľké digitálne spoločnosti tak, aby nemohli zneužívať svoje dominantné trhové postavenie. DSA pôsobí horizontálne v celom digitálnom sektore. Digitálne služby sa majú riadiť princípom, „čo je nelegálne offline, je nelegálne aj online“.

Legislatíva tak reaguje na niekoľko problémov spojených s fungovaním digitálneho sektora v Európe. Dominancia veľkých hráčov v jednotlivých subsektoroch (internetové vyhľadávače, online predaj, sociálne siete, platformy pre aplikácie a podobne) obmedzuje konkurenciu a inovácie. Digitálne spoločnosti zároveň nedostatočne reagovali na šírenie škodlivého obsahu. Hoci viackrát prisľúbili samoreguláciu, ich kroky nie sú účinné.

Čo majú pravidlá priniesť 

Povinnosť stiahnuť nelegálny obsah: Členské krajiny podporili návrh Komisie na prísnejšiu povinnosť sťahovať nelegálny obsah. Bude sa týkať všetkých hráčov na trhu: od malých registrátorov webstránok po digitálne giganty spravujúce sociálne siete či iné online platformy. Veľkým digitálnym firmám pridali povinnosť zverejňovať informácie o počte ľudí, ktorí pre nich moderujú online obsah, a jazykoch, ktoré ovládajú. Budú musieť zaviesť aj funkcie overovania veku a rodičovskej kontroly.

Rada navrhuje, aby sa povinnosť nahlasovať podozrenia z trestných činov rozšírila aj na cloudové firmy.

Manipulatívny dizajn: Nové pravidlá zakážu manipulatívne dizajnové prvky (takzvané dark patterns), ktoré používateľov vedú k tomu, aby súhlasili s monitorovaním svojich aktivity na platformách s cieľom poskytovať im personalizovaný obsah.

Práva používateľov budú širšie vrátane povinnosti online platforiem informovať, ak obmedzia viditeľnosť niektorých postov alebo suspendujú peňažné platby. Online trhoviská budú musieť účinnejšie zabraňovať predaju nelegálneho či nebezpečného tovaru, kupujúci majú mať lepší prístup k reklamáciám.

Presadzovanie pravidiel: V tejto oblasti presadzujú členské krajiny najväčšiu zmenu oproti návrhu Komisie. Dodržiavanie pravidiel veľkými firmami má kontrolovať Európska komisia, nie inštitúcie krajiny, v ktorých má firma oficiálne sídlo (väčšinou je to Írsko). Za porušenie pravidiel môže firmám hroziť pokuta až do výšky desiatich percent ich ročného globálneho obratu.

Posilnenie konkurencie: Hlavným cieľom druhej legislatívy, teda DMA, je chrániť konkurenciu na digitálnych trhoch pred dominanciou veľkých firiem. Tie nebudú smieť využívať osobné údaje používateľov získané na jednej platforme pre inú službu a nebudú smieť blokovať či obmedzovať služby iných firiem na svojich platformách. Používatelia budú mať právo odstrániť predinštalované aplikácie na svojich zariadeniach.

Čo sa ešte môže meniť

Vo viacerých otázkach sa pozícia Rady líši od Európskeho parlamentu, nezhody sú aj medzi členskými krajinami.

Najdôležitejšou je otázka, na koho sa majú pravidlá DMA vzťahovať. Komisia navrhla, aby to boli firmy, ktoré mali v Európe v posledných troch rokoch obrat minimálne 6,5 miliardy eur a v poslednom finančnom roku trhovú hodnotu aspoň 65 miliárd eur. Zároveň musia mať v Európe minimálne 45 miliónov konečných používateľov mesačne a 10 000 aktívnych firemných používateľov ročne. Skupina krajín žiada, aby sa podmienka rozšírila aj na sociálne médiá a vyhľadávače. Nemecko a Holandsko spochybňujú súčasnú definíciu „konečného používateľa“.

Nemecko a Taliansko chcú, aby legislatíva dokázala zabrániť preberaniu vlastníckej kontroly nad firmou, ktorého cieľom je zničiť konkurenciu. Holandsko podporuje opatrenia v oblasti interoperability, Taliansko žiada rozšírenie pravidiel na webové prehliadače a hlasové asistenčné služby (rovnakú požiadavku má europarlament).

Pri DSA sa diskusie točia najmú okolo právomoci kontrolovať veľkých hráčov. Časť krajín nesúhlasí s tým, aby bola prenesená na Európsku komisiu.

Europarlament diskutuje o zákaze cielenej reklamy pre používateľov mladších ako 18 rokov, potrebu ochranu mladých zdôrazňuje aj Nemecko.

Otázkou je aj to, či sa má pravidlo moderovania obsahu vzťahovať aj na médiá – problémom sú diskusie pod článkami. Výnimku pre médiá nepodporuje Európsky parlament, Nemecko a Švédsko v rokovaniach zdôraznili potrebu chrániť slobodu médií.

Čo bude nasledovať

Europarlament a Rada budú o oboch legislatívach diskutovať v priebehu budúceho roka. Podľa plánu by mali byť prijaté v druhom polroku 2022, do platnosti potom vstúpia v roku 2024.

Foto N – Tomáš Benedikovič

2. Osem hlavných zmien, ktoré v agrodotáciách plánuje ministerstvo pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva chce po roku 2023 menej podporovať príjmy poľnohospodárov. Dotácie chce nastaviť tak, aby ich motivovali modernizovať výrobu, pestovať náročnejšie plodiny, zamestnávať väčší počet ľudí a starať sa viac aj o prírodu a vidiecku krajinu.

Z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostane Slovensko zhruba rovnaký balík peňazí ako v programovom období 2014 až 2020, no ich rozdelenie bude iné. Súvisí to s požiadavkami Európskej únie. Väčšina zmien v dotačných schémach vyplýva zo zámerov vládnej koalície, ktoré teraz do konkrétnych návrhov premieta ministerstvo pôdohospodárstva.

V novembri predstavil rezort takzvanú Intervenčnú stratégiu, ktorá približuje, aké sú jeho hlavné ciele v poľnohospodárstve na najbližších päť rokov a ako tomu plánuje prispôsobiť dotačnú podporu.

Nezvyšovanie priamych platieb v prvom pilieri

Európske pravidlá umožňujú presun časti peňazí z druhého piliera (Program rozvoja vidieka) na priame platby (prvý pilier). Slovensko to však už neurobí.

Slovensko ako jedna z mála krajín presúvalo doteraz časť peňazí z investičných podpôr na podporu príjmov poľnohospodárov. Už dlho však u nás panuje takmer všeobecná zhoda, že ide o jeden z dôvodov zaostávania domáceho sektora, keďže popri nízkom štátnom financovaní sa sektor takto oberá o ďalšie peniaze potrebné na investície do modernizácie výroby s vyššou pridanou hodnotou.

Tento krok bude mať niekoľko výrazných dôsledkov na čerpanie dotácií z európskych fondov. Tým hlavným je, že slovenským poľnohospodárom sa znížia dotačné príjmy vyplácané automaticky za hektár pôdy. Tie by však boli menšie aj tak, keďže Slovensku sa o 100 miliónov zníži rozpočet prvého piliera. Následkom tohto rozhodnutia bude prepad ešte citeľnejší. Základná (BISS) hektárová platba bude 100 eur, čiže zhruba o 37 eur menej ako doteraz. Stohektárovej farme sa tak ročne zníži „automatický“ príjem o 3 700 eur.

Narásť má podpora malých i stredných fariem, mladých farmárov a tých poľnohospodárov, ktorí zmenia svoje pracovné postupy v prospech ochrany prírody.

Pätnásť percent platieb pôjde na podporu konkrétnych komodít, ktoré ministerstvo považuje za dôležité alebo perspektívne – ide hlavne o prácnejšiu zeleninu a ovocie a živočíšnu výrobu (takzvané viazané platby).

Podpora mladých farmárov

Zastaviť starnutie agrosektora majú pomôcť zvýšené dotačné podpory. Na doplňujúcu platbu pre poľnohospodárov od 18 do 40 rokov vyčlení Slovensko z prvého piliera tri percentá prostriedkov, čo je minimálna požiadavka EÚ. V praxi sa im platba na hektár zvýši o 100 eur. Spolu s redistributívnou platbou tak mladý poľnohospodár na prvých sto hektárov dostane 335-eurovú platbu. To je až o 105 eur viac ako doteraz.

V tomto prípade je však priliehavejšie označenie začínajúci poľnohospodár. Dodatočná platba sa bude totiž vyplácať poľnohospodárom len na prvých päť rokov ich podnikania bez ohľadu na ich vek (v rámci daného rozpätia 18 až 40 rokov).

Okrem hektárovej podpory dostanú začínajúci farmári granty na investície a rozbehnutie podnikania. Štartovacia dotácia, ktorá sa v tomto programovom období vyplácala v hodnote 50-tisíc eur, sa zvýši na 70-tisíc eur. Takzvaný startupový grant bude dostupný pre 614 nádejných poľnohospodárov.

Redistributívna platba 

Všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie. Od roku 2023 dostanú farmári v rámci redistributívnej platby 80 eur na prvých 100 a 40 eur na ďalších 50 hektárov. Menším farmám sa takto za sedem rokov vyplatí 205 miliónov eur.

Stropovanie

Zavedenie nástroja, ktorý agropolitika ponúka na presunutie väčšej časti dotácií od veľkých agrárnych podnikov k menším, síce pre členské štáty povinné nie je, no ministerstvo už pod vedením Samuela Vlčana so stropovaním počíta. Limit, ktorý bude môcť za jeden rok vyčerpať jedna farma, bude stanovený tak, ako to navrhli aj európske inštitúcie. Strop bude 100-tisíc eur, pričom od príjmu 60-tisíc eur sa dotácie skrátia o 15 percent.

Známe sú už aj ďalšie parametre, ktoré sú k veľkým farmám celkom mierne. Okrem základnej platby sa do stropu ostatné platby nebudú započítavať. Od stropu sa zároveň budú odpočítavať mzdové náklady zamestnancov. Tu sa agrorezort bude riadiť európskym nariadením, ktoré ich definuje ako „pracovníkov, ktorí sa priamo podieľajú na poľnohospodárskej produkcii“.

Dotačný limit sa bude týkať iba tých najväčších fariem, ktoré zamestnávajú málo pracovníkov. Podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky sa stropovanie bude týkať 200 poľnohospodárskych podnikov. Za celé obdobie sa ním uvoľní 20 miliónov eur, ktoré agrorezort presunie do Programu rozvoja vidieka.

Hoci vo vládnej koalícii prevažoval názor, že dotácie treba stropovať na úroveň konečného užívateľa výhod, čo by podchytilo viac fariem a zároveň by to zabránilo účelovému deleniu podnikov s cieľom vyhnúť sa obmedzeniu dotácií, návrh ministerstva nakoniec plánuje stropovať jednotlivé farmy.

Ekoschémy

Časť dotácií poľnohospodári po novom dostanú, ak splnia niekoľko podmienok, ktorých cieľom je pomôcť biodiverzite, kvalite pôdy a aj znižovaniu emisií. Európska únia sa dohodla, že krajiny EÚ musia na tento typ dotácií vyčleniť minimálne 25 percent z balíka priamych platieb. Ministerstvo pôdohospodárstva ekoschémam na päť rokov dáva rozpočet 559 miliónov eur, čo je mierne nad požadovanou sumou.

Podľa posledného návrhu ministerstva budú musieť roľníci rozčleniť veľké polia na maximálne 50-hektárové bloky (v chránených územiach na 20-hektárové), zvyšovať podiel plôch bez produkcie a aspoň na štvrtine pôdy zaorávať slamu či hnojiť maštaľným hnojom. Farmári s pasienkami zas musia posunúť termíny kosenia s ohľadom na chránené druhy alebo sa venovať extenzívnej pastve zvierat.

Pôvodne ministerstvo počítalo, že hektárová sadzba za ekoschému bude 45 eur, po kritike poľnohospodárov sa ju však rozhodlo zvýšiť.

Spolufinancovanie

Nepresúvanie peňazí medzi dvoma piliermi agropolitiky nakoniec môže byť pre poľnohospodárov dobrou správou. Platí totiž, že čím viac európskych peňazí štát nechá v investičnej a neprojektovej podpore, tým viac sa na ne nabalí domácich zdrojov. Podľa európskych pravidiel musí Program rozvoja vidieka spolufinancovať štát z vlastného rozpočtu. Na jeho rozhodnutí však je miera spoluúčasti – nemôže byť však nižšia ako 15 percent a vyššia ako 80 percent.

V súčasnosti je na úrovni 25,7 percenta, čo poľnohospodári dlhodobo považujú za nedostatočné. Vláda v lete rozhodla, že od roku 2023 bude na druhý pilier prispievať skoro 37 percentami (36,92 percenta). Ide však o priemernú mieru, pretože na rôzne typy podpôr bude štát doplácať iným podielom. Príspevky na projekty včelárov si napríklad štát s EÚ rozdelí na polovicu.

Štát tak do poľnohospodárstva a spracovania naleje o 288 miliónov eur viac. Ročne pôjde na projekty a ostatné platby určené na rozvoj vidieka namiesto doterajších 94 miliónov eur až 151 miliónov eur.

Nový druhý pilier

Za päť rokov skráteného programového obdobia sa rozpočet Programu rozvoja vidieka zvýši až o vyše 510 miliónov eur. Ministerstvo bude rozdeľovať výrazne viac peňazí tak na investície, ako aj na neprojektové podpory, čo zvýši alokácie zrejme vo všetkých podporených oblastiach.

Od roku 2023 stúpne podpora ekologického poľnohospodárstva. Ročne doň pôjde viac ako 33 miliónov eur, čo je o 13 miliónov eur viac ako teraz. Platby z druhého piliera na ekologickú výrobu vzrastú vinárom, zeleninárom, ovocinárom, zemiakarom aj vinohradníkom.

Vzrastie aj alokácia na investície poľnohospodárov – celkovo budú môcť poľnohospodári a spracovatelia na projekty čerpať 366 miliónov eur. Ministerstvo chce v porovnaní s dnešným systémom vyhlasovať viac výziev a podporiť viac menších projektov. Systém čerpania poľnohospodárskych eurofondov by sa mal takisto zjednodušiť – nákup strojov by napríklad nemusel ísť cestou verejného obstarávania, ale vopred stanovených cenníkov.

Úplnou novinkou bude využitie finančných nástrojov. Časť grantov rezort využije na podporu investícií malých a stredných farmárov cez zvýhodnené úvery.

Čo bude nasledovať

O nových pravidlách vyplácania agrodotácií bude ministerstvo rokovať s Európskou komisiou, predložiť ich má do konca tohto roka. Po schválení by mali začať platiť od roku 2023.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

3. Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy

EÚ pripravuje nové minimálne energetické štandardy pre budovy. Všetky novopostavené budovy po roku 2030 budú musieť produkovať nulové emisie, minimálne energetické štandardy budú musieť spĺňať aj existujúce budovy prechádzajúce rekonštrukciou.

Návrh smernice o energetických vlastnostiach budov zverejní Európska komisia 14. decembra.

Prečo je to dôležité

Približne tri štvrtiny budov v Európe nie sú energeticky efektívne. Budovy v EÚ spotrebujú asi 40 percent energie a vyprodukujú 36 percent emisií skleníkových plynov. Zvýšenie ich energetickej efektívnosti by prinieslo úspory aj pomohlo zabrzdiť klimatické zmeny.

Je to však beh na dlhú trať, ktorý si vyžiada vysoké investície do stavby nových a renovácie existujúcich budov. Zelené investície by zároveň nemali znížiť dostupnosť bývania.

Čo budú pravidlá obsahovať

Nové budovy: Od januára 2030 budú musieť všetky novopostavené budovy splniť štandard nulových emisií. Podľa neho musí mať budova veľmi vysokú energetickú efektívnosť a energia, ktorú bude aj tak potrebovať na svoju prevádzku, musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov inštalovaných priamo na mieste. Nové budovy vlastnené alebo používané verejnými inštitúciami to musia splniť už od januára 2027.

Renovácie existujúcich budov: Existujúce budovy budú musieť dosiahnuť minimálne energetické štandardy pri každej väčšej renovácii, „pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky možné“. V návrhu legislatívy sa zatiaľ hovorí o podmienke minimálne 30-percentnej úspory energie. Okrem toho bude platiť, že na to, aby mohla byť existujúca budova prenajatá alebo predaná, bude musieť po januári 2027 splniť aspoň energetickú triedu E, po januári 2033 triedu C.

Renovačný pas: Majitelia budov by mali dostať dokument, v ktorom budú záznamy o vykonaných renováciách a úpravách, ktoré sú ešte potrebné, aby budova dosiahla bezemisný štandard. Má im pomôcť lepšie naplánovať renovácie.

Emisie z materiálov použitých pri stavbách: Sektor budov produkuje emisie aj nepriamo – pri výrobe a preprave materiálov použitých na stavbe. Ich množstvo sa odhaduje na 10 až 20 percent z celkových emisií spôsobených budovami. Pripravovaná smernica sa však týmito emisiami priamo nezaoberá, nebudú vstupovať ani do výpočtov štandardov. Komisia zvažuje len zavedenie nepovinnej kategórie WLC (emisie počas celého životného cyklu) do energetických certifikátov budov. Pri energetickom audite tak bude možné započítať aj nepriame emisie, nebude to však povinné.

Renovačné akčné plány: Nová legislatíva zruší neúspešné dlhodobé renovačné stratégie, namiesto nich budú mať členské krajiny pripraviť renovačné akčné plány. Musia ich Komisii predložiť do 1. januára 2025 a potom ich každých päť rokov aktualizovať. V akčných plánoch bude prehľad existujúcich budov v krajine, spotreba energie a produkcia skleníkových plynov v sektore, plánovaná ročná miera renovácie, budú tiež identifikovať budovy s najhoršími energetickými vlastnosťami a možné prekážky renovácií.

V plánoch si krajiny stanovia národné ciele pre jednotlivé typy budov na roky 2030, 2040 a 2050, ako je očakávaná miera renovácií, spotreba energií, množstvo emisií skleníkových plynov, ale aj plánované politiky a podporné nástroje. Cieľom má byť dekarbonizácia stavebného sektora do roku 2050. Národné akčné plány by mali byť priamo naviazané na prístup k financovaniu renovácií.

Energetická chudoba: Podľa údajov Komisie žije 31 miliónov Európanov v energetickej chudobe, problém ešte zvýraznil súčasný rast cien energií. Verejná finančná podpora bude preto smerovať „prioritne k najzraniteľnejším zákazníkom, ľuďom ohrozeným energetickou chudobou a ľuďom žijúcim v sociálnom bývaní“. Komisia navrhuje spoločnú definíciu určenia miery energetickej chudoby v krajine, postavenú na štyroch faktoroch: podiele ľudí ohrozených energetickou chudobou, percente disponibilného príjmu domácností minutého na energie, množstve ľudí žijúcich v neadekvátnych podmienkach (napr. zatekajúce strechy) či s neadekvátnym kúrením alebo chladením a percente budov v najnižšej energetickej triede.

Celý text návrhu legislatívy je dostupný na tomto linku.

Čo bude nasledovať 

Po zverejnení smernice (14. decembra) o nej bude rokovať Európsky parlament aj členské krajiny v Rade. Obe inštitúcie musia prijať k návrhu legislatívy spoločné pozície. V nich môžu navrhnúť aj zmeny.

Ak sa budú názory europarlamentu a členských krajín líšiť, začne sa rokovanie medzi inštitúciami. Konečné znenie smernice bude musieť schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ (členské krajiny).


Ďalšie správy

Návrh Európskej komisie na obmedzenie emisií metánu pravdepodobne nebude obsahovať záväzné ciele na ich znižovanie. Mal by sa však v ňom objaviť zákaz spaľovania plynov vznikajúcich pri ťažbe či spracovaní aj ich vypúšťania. Krajiny budú mať povinnosť monitorovať emisie metánu a firmy budú musieť opravovať chybnú infraštruktúru, ako sú plynovody či zásobníky, spôsobujúcu úniky metánu. Ak to neurobia včas, budú im hroziť pokuty.

Ceny poľnohospodárskej pôdy v krajinách EÚ sa výrazne líšia. Jeden hektár poľnohospodárskej pôdy stál v Holandsku priemerne takmer 70 000 eur. V Chorvátsku to bolo priemerne 3 440 eur, len o niečo vyššie priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy má Slovensko.

Priemerná cena hektára obrábateľnej pôdy
(v eur za rok 2020 alebo posledný dostupný rok)

Zdroj – Eurostat

Nárast prípadov covidu-19 a nové mutácie vírusu nútia európske krajiny hľadať účinnejšie spôsoby boja proti pandémii. Viacero krajín pripravuje či schválilo povinné očkovanie buď pre celú dospelú populáciu, alebo špecifické skupiny. Na diskusiu o tejto téme vyzvala aj predsedníčka Európskej komisie. Komisia zároveň navrhuje, aby sa platnosť očkovacích pasov obmedzila na tých ľudí, ktorí dostali poslednú dávku vakcíny najneskôr pred deviatimi mesiacmi. Chce tak podporiť očkovanie posilňujúcou treťou dávkou. Nové pravidlo by malo platiť od 10. januára. Platný covid pas bude aj podmienkou voľného cestovania medzi európskymi krajinami.

Inflácia v eurozóne opäť láme rekordy, v novembri dosiahla 4,9 percenta. Cena energií narástla medziročne o 27,4 percenta.

Medziročná miera inflácie v eurozóne, november 2021 (v %)

Zdroj – Eurostat

Európska únia pripravuje nové štandardy pre plynové kotly na výrobu tepla a ohrev vody v domácnostiach. V pracovnom dokumente pripravenom na stretnutie zástupcov členských krajín navrhuje, aby museli byť všetky predávané kotly od zatiaľ nešpecifikovaného dátumu schopné bezpečne a efektívne spaľovať zemný plyn, v ktorom je minimálne dvadsaťpercentná prímes vodíka. Rokovania o technických štandardoch prebiehajú a je nepravdepodobné, že sa ich podarí uzavrieť pred rokom 2023. Podľa informácií z prostredia rokovaní by potom mohli platiť od roku 2025.

Európsky parlament rozhodol o začatí rokovaní o smernici, ktorá má garantovať spravodlivú minimálnu mzdu všetkým zamestnancom v EÚ. Jej cieľom nie je priniesť rovnakú minimálnu mzdu v každej členskej krajine, len stanoviť pravidlá, na základe ktorých by mala byť vypočítaná jej výška. Neprikazuje ani zavádzanie celoštátnej minimálnej mzdy tam, kde takýto inštitút neexistuje. Druhým cieľom je posilnenie inštitútu kolektívneho vyjednávania. Na ďalšom plenárnom zasadnutí by mali europoslanci hlasovať o správe s názvom Demokracia na pracovisku, na budúci týždeň by zas mala Komisia predstaviť návrh legislatívy chrániacej práva zamestnancov platforiem. Sociálne podmienky a práva pracujúcich budú jednou z priorít Francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré nastúpi 1. januára.

Nová nemecká vládaambiciózne zelené plány v oblasti energetiky. Uhlie chce prestať využívať „ideálne“ do roku 2030, do konca desaťročia chce štvornásobne vyššiu kapacitu solárnych panelov inštalovaných na strechách a energia z obnoviteľných zdrojov má tvoriť 80 percent mixu elektrickej energie. Plánuje aj masívnu podporu elektromobility. Do roku 2030 má na nemeckých cestách jazdiť minimálne 15 miliónov áut na elektrický pohon. Pomôcť chce aj budovaním nabíjacích staníc. Z dnešných 49-tisíc by mal ich počet vzrásť na jeden milión v roku 2030. Podľa údajov Európskej agentúry pre životné prostredie malo Nemecko v minulom roku najvyšší počet novoregistrovaných elektromobilov v EÚ, tvorili niečo vyše 10 percent zo všetkých áut registrovaných v roku 2020.

Novoregistrované elektrické autá v krajinách EÚ v roku 2020
(vľavo: podiel na celkovom počte registrovaných, vpravo: počet registrovaných elektromobilov; svetlozelená: batériové; tmavozelená: plug-in hybridy)

 

Zdroj – EEA

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire vidí v nástupe novej nemeckej vlády príležitosť na dohodu o reforme fiškálnych pravidiel EÚ. Za podstatnú považuje schopnosť Európy investovať do dekarbonizácie ekonomiky a chrániť svoje hospodárske záujmy pred tlakom globálnych ekonomických mocností, ako je Čína či Spojené štáty. Diskusia o reforme rozpočtových pravidiel bola formálne spustená pred niekoľkými týždňami, Francúzsko bude chcieť na jej formovanie využiť aj svoje predsedníctvo v Rade EÚ počas prvého polroka 2022.

Britský regulátor prikázal firme Meta, vlastníkovi Facebooku, aby predala platformu Giphy. Spojenie vlastníctva sociálnej siete a populárnej grafickej platformy podľa neho ohrozuje konkurenciu na trhu.

Štatistika: Ekonomika sa prebudila, emisie skleníkových plynov opäť narástli

Minuloročné oživenie ekonomiky opäť zvýšilo emisie skleníkových plynov v EÚ. Po výraznom poklese v prvých dvoch štvrťrokoch 2020 začali na jeseň opäť rásť.

Dlhodobým trendom je však pokles celkového množstva emisií skleníkových plynov. V súčasnosti EÚ vyprodukuje štvrťročne asi jednu miliardu ton ekvivalentu CO2, na jar a začiatkom leta je to menej, a to najmä vďaka zníženiu emisií produkovaných pri vykurovaní či klimatizácii domácností.

Emisie skleníkových plynov podľa ekonomickej aktivity, EÚ (Q1 2010 – Q2 2021)
(milióny ton ekvivalentu CO2)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Akt o digitálnych službách

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie