Bratislava bude prvá s vodíkovými autobusmi. Ešte musí nájsť peniaze a dodávateľa vodíka

• Bratislavský dopravný podnik uzavrel rámcovú zmluvu na nákup 40 vodíkových autobusov s dĺžkou do 12,2 metra.
• V tendri zvíťazil poľsko-španielsky dodávateľ Solaris Bus & Coach.
• Jeden autobus vyjde na viac ako dvojnásobok ceny vozidla s naftovým pohonom, dlhodobo však mestský podnik očakáva úsporu.
• Vodíkový autobus sa dá nasadiť na väčšine liniek, najskôr to bude linka číslo 50.

Ak nikto nevznesie námietky, Dopravný podnik Bratislava (DPB) uzavrie rámcovú zmluvu na nákup štyridsiatich nízkopodlažných vodíkových autobusov značky Solaris. Prvý by mohol po Bratislave jazdiť na prelome rokov 2022 a 2023.

Cestujúci si všimnú dva rozdiely – autobus bude veľmi tichý a bez vibrácií. DPB im určite pripomenie aj to, že sa vezú v autobuse, ktorý namiesto nafty alebo stlačeného plynu spaľuje vodík. Vďaka tomu nevznikajú pri prevádzke emisie skleníkových plynov.

Vysúťažený model – Solaris Urbino 12 – je vlajkový vodíkový model poľsko-španielskeho výrobcu Solaris. Predstavil ho prvýkrát pred dvomi rokmi na výstave vo švédskom Štokholme. Vodík má uložený v nádržiach, odkiaľ sa prečerpáva do palivových článkov.

Ide o nízkopodlažné vozidlo bez kĺbu s dĺžkou do 12 metrov, kapacitou minimálne 75 cestujúcich a s bezpečnostnými kamerami.

Na druhom mieste skončila v súťaži spoločnosť Toyota Central Europe.

Druhý, neúspešný kandidát

Podľa dopravného podniku hlavného mesta by mohli vodíkové autobusy vďaka dojazdu 350 kilometrov premávať na väčšine liniek. Na začiatku to bude linka číslo 50, ktorá jazdí medzi petržalským obchodným centrom Aupark a mestskou časťou Nové Mesto.

„Trasa pretína viacero mestských častí, centrum mesta a križuje všetky električkové radiály. Týmto spôsobom sa dopravnému podniku podarí znížiť emisie tejto linky o sto percent a odprezentovať výhody vodíkového pohonu širokej verejnosti,” vysvetľuje Martin Chlebovec, hovorca DPB.

Prečo chce mať Bratislava vodíkovú flotilu

• Chce byť súčasťou vodíkových projektov, pretože ministerstvo hospodárstva do nich plánuje naliať peniaze na zelenú transformáciu v energetike a doprave. V júni minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) predstavil Národnú vodíkovú stratégiu a je hlavným ambasádorom tunajšieho novovznikajúceho vodíkového priemyslu.
• Magistrát by tak mohol s pomocou štátnych a európskych peňazí modernizovať mestský vozový park bez toho, aby míňal rozpočet svojho podniku, ktorému počas pandémie citeľne klesli cestujúci aj príjmy.
• Nové vozidlá vedenie mesta potrebuje, aby presvedčilo obyvateľov, že majú namiesto áut využívať radšej MHD. Na tom je totiž postavená stratégia, ktorá má vyriešiť neúnosnú dopravnú situáciu. Autobusmi pokrýva DPB 60 percent prepravných výkonov. Spolu má viac ako 500 vozidiel, väčšinu na naftu a staršie ako desať rokov.
• Vodíková technológia v autobusoch je odskúšaná a bezpečná. Využitie vodíka v autobusoch je logické spojenie, pretože vodík je ideálny nosič energie práve vo verejnej a nákladnej doprave, kde použitie batérií naráža na ich vysokú hmotnosť. Okrem toho sa vodík pohodlne a rýchlo tankuje – celá operácia v prípade vodíkového autobusu trvá asi desať minút.
• Pri spaľovaní vodíka neunikajú skleníkové plyny ani iné znečisťujúce látky. Bratislava je na tom najhoršie zo slovenských miest, čo sa týka koncentrácií oxidov dusíka, ktoré vznikajú najmä pri jazdení na naftu.
• Ani bratislavské vodíkové autobusy však nebudú mať nulovú uhlíkovú stopu, pretože aspoň spočiatku budú odkázané na vodík vyrobený z fosílnych palív – takzvaný sivý vodík. Zdroje najekologickejšieho – zeleného vodíka, ktorý sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, sa na Slovensku ešte len stavajú.

Slovnaft: Vodík máme, záujem tiež

Parametrami podobné vozidlo na naftu vysúťažil dopravný podnik naposledy za 238-tisíc eur za autobus, pri vodíkovom je to 610-tisíc eur za kus. Jeden autobus na naftu teda stál o viac ako polovicu menej.

Predtým však išlo o súťaž na osemdesiat kusov a teraz štyridsať, takže množstevná zľava bola zrejme nižšia.

V cene má byť okrem výroby a dodania vodíkových autobusov aj „schválenie na prevádzku MHD”. Vodíkové autobusy u nás totiž na nasadenie v bežnej premávke nemajú povolenie.

Okrem toho musí dopravný podnik vyriešiť tri veľké problémy:

Prvý: Slovensko zatiaľ nemá ani jednu čerpaciu stanicu na vodík. Verejné obstarávanie na výstavbu prvých dvoch vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra v lete. Prvá čerpacia stanica mala byť v Bratislave v septembri, no stále nie je jasné, kde a kedy bude hotová.

Dopravný podnik tvrdí, že na tankovanie vodíkových autobusov by mohol využiť a rozšíriť existujúcu plniacu stanicu na stlačený zemný plyn vo vozovni Jurajov dvor v Trnávke.

Druhý problém: Treba nájsť dodávateľa paliva. „DPB rokuje s rôznymi subjektmi na trhu, ktorí sa zaoberajú výrobou vodíka,” odpísal na doplňujúcu otázku hovorca podniku Martin Chlebovec.

Otázka dodávateľa vodíka je kľúčová, pretože od ceny paliva bude závisieť, či bude vodíková flotila nielen ekologickejšia, ale aj úspornejšia, s čím vraj dopravný podnik pri dlhodobej prevádzke počíta.

Záujem dodávať vodík pre bratislavské autobusy Denníku E potvrdila zatiaľ rafinéria Slovnaft. Tá si vodík vyrába, pretože ho využíva vo výrobnom procese na odsírenie palív.

Slovnaft už rozbehol proces výstavby novej vodikárne v areáli bratislavskej rafinérie. Podľa pôvodných plánov ju chcel mať hotovú do polovice roka 2023, no ešte ho čaká posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Aj bez nej by však podľa hovorcu Antona Molnára boli schopní dopravnému podniku dodať potrebné množstvá pre autobusy. „Slovnaft má ambíciu dodávať vodík aj pre DPB a je otvorený prípadnej spolupráci. Vzhľadom na produkované množstvo sme schopní zabezpečiť aj potrebný objem pre bratislavské autobusy.”

Spoločnosť Messer Slovnaft, v ktorej má rafinéria 49-percentný podiel, už v minulosti dodávala vodík vlastnej výroby aj do Rakúska.

Tretí problém: Zrejme najmenším problémom mestského prepravcu bude nájsť na nákup peniaze.

Podnik uzatvára s dodávateľom autobusov iba rámcovú zmluvu, čo neznamená automaticky aj objednávku vozidiel. Autobusy si bude Bratislava objednávať postupne podľa potreby a možností vlastného rozpočtu. Spolieha sa najmä na eurofondy. Hovorca podniku potvrdil, že momentálne hľadajú vlastné peniaze iba na prvé kusy.

Na väčšiu objednávku musia prísť vhodné výzvy na poskytnutie nenávratných dotácií. S tými by však vzhľadom na podporu ministerstva hospodárstva aj EÚ nemal byť problém.