Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Váhavé kroky EÚ v globálnej ekonomickej aréne

Elektrifikovaná železnica pre rýchlovlaky do Laosu je jedným zo stoviek projektov v rámci čínskej iniciatívy Jeden pás - jedna cesta. Foto - TASR/AP
Elektrifikovaná železnica pre rýchlovlaky do Laosu je jedným zo stoviek projektov v rámci čínskej iniciatívy Jeden pás – jedna cesta. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • Únia sa chce účinnejšie brániť proti obchodnému nátlaku a ponúknuť alternatívu voči čínskym investíciám.
  • Reforma plynárenského trhu umožní spoločné nákupy zemného plynu.
  • Európa sa odkláňa od vodíkových osobných áut.

1. Únia sa chce účinnejšie brániť proti obchodnému nátlaku a ponúknuť alternatívu voči čínskym investíciám

Európska únia sa pripravuje na tvrdšie geopolitické prostredie. Európska komisia predstavila dve iniciatívy, ktoré majú pomôcť odolávať ekonomickému tlaku medzinárodných partnerov. Jedna z nich je všeobecná, druhá mieri špecificky na Čínu.

Nástroj proti nátlaku

O prvom z nástrojov sa hovorí už dlhší čas, v stredu Európska komisia predstavila konkrétny návrh. Nástroj proti ekonomickému nátlaku má dať EÚ možnosť brániť svoje hospodárske záujmy proti rivalom, ktorí využívajú neférové obchodné praktiky: napríklad clá či obmedzovanie prístupu na trh.

Ako má fungovať: V prípade, že Európska komisia identifikuje pokus o ekonomický nátlak na Úniu či vybrané členské krajiny, navrhne prijatie odvetných opatrení. Môže to byť suspendovanie preferenčného colného režimu, obmedzenie prístupu k verejným obstarávaniam v EÚ či obmedzenie možností investovať na európskom trhu. Opatrenia môžu byť namierené voči jednotlivcom, firmám aj krajinám.

V čom má pomôcť: Možnosti Únie reagovať na ekonomický nátlak (či už sú jeho ciele ekonomické alebo politické) sú dnes obmedzené. Neférové obchodné praktiky môže napadnúť vo Svetovej obchodnej organizácii, no jej rozhodovanie trvá dlho. Nástroj pomôže Bruselu reagovať omnoho rýchlejšie.

Kedy má byť použitý: Návrh nešpecifikuje podobu „nátlaku“, pri ktorom môže byť nástroj použitý. Podľa predstaviteľa Komisie nie je aplikácia nástroja spojená s konkrétnou formou nátlaku, ale so zámerom využiť ekonomickú silu ako nátlak na EÚ či členskú krajinu. Príkladom by mohlo byť blokovanie prístupu litovských tovarov na čínsky trh. Cieľom by však mohli byť aj iné krajiny vrátane Spojených štátov.

V čom je problém: Komisia zaradila nástroj do oblasti obchodnej politiky. Niektoré členské krajiny by ho však radšej videli ako zahraničnopolitický nástroj. Je to dôležitý detail. Odvetné opatrenia navrhnuté Komisiou musí schváliť Rada. Pri obchodnej politike sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. V zahraničnopolitických otázkach je však potrebný jednomyseľný súhlas.

Okrem toho niektorí členovia EÚ – severské krajiny, Česko a Írsko – nedávno v spoločnom vyhlásení varovali pred tým, aby nový nástroj nezvýšil obchodný protekcionizmus.

Čo bude nasledovať: Návrh nariadenia musí schváliť Európsky parlament aj členské krajiny v Rade. Koordináciu rokovaní medzi členskými krajinami bude mať v prvom polroku 2022 na starosti francúzske predsedníctvo. Paríž nástroj podporuje.

Globálna odpoveď Číne

Druhá európska iniciatíva má jasného adresáta: Čínu. Európska komisia navrhla vytvorenie programu Globálna brána (Global Gateway), ktorý má byť alternatívou čínskej iniciatívy Jeden pás – jedna cesta.

Prečo je to dôležité: Čína si buduje globálne pozície programom investícií a pôžičiek. Jej záber je široký, od ázijských krajín cez Afriku a bezprostredné susedstvo EÚ až po projekty priamo v členských krajinách Únie. Dôvody sú ekonomické – podpora dovozu čínskych tovarov, prenikanie na zahraničné trhy, prístup k nerastným surovinám, pôde –, ale aj politické. Investície a pôžičky posilňujú politický vplyv Pekingu, v západnej Afrike Čína buduje dokonca vojenské základne.

Európska únia bola doteraz v defenzíve. Sústreďovala sa na obmedzenie prenikania Číny do strategicky dôležitých sektorov. Nová iniciatíva má priniesť globálny rozmer: EÚ získa ďalší nástroj na investičnú podporu dôležitých projektov mimo svojich hraníc.

Ako má fungovať: Rozpočet programu je 300 miliárd eur. Nejde však o reálne peniaze – Globálna brána má fungovať podobne ako Junckerov investičný plán. EÚ poskytne garancie, ktoré majú nabaliť súkromné investície. Za 300-miliardovou sumou je tak len omnoho menšia položka vyčlenená z európskeho rozpočtu. Zvyšok je odhad iniciovaných súkromných úverov.

V čom je problém: Čínska iniciatíva Jeden pás – jedna cesta má rozpočet 2,7 bilióna eur. Reálnych peňazí, nie garancií. Nejde o žiadne dary a sú s nimi spojené mnohé riziká (ako ukazuje prípad diaľnice v Čiernej Hore), no ak krajina hľadá rýchly spôsob financovania projektu (či už je za tým ekonomická potreba alebo politická preferencia vlády), európske garancie na získanie súkromných úverov nemusia byť preferovanou možnosťou. Okrem toho si v súčasnej situácii môžu vlády ľahko požičať na finančných trhoch aj bez garancií EÚ.

Aký bude výsledok: Program Globálnej brány bude len ťažko konkurentom čínskeho Jedného pásu – jednej cesty. V lepšom prípade získa Únia ďalší nástroj podpory investícií mimo svojich hraníc, podobný súčasným aktivitám Európskej investičnej banky. Pomôže? Možno áno. No z Únie geopolitického hráča neurobí.

Ilustračné foto N – Tomáš Hrivňák

2. Reforma plynárenského trhu umožní spoločné nákupy zemného plynu

Európska komisia zverejní 14. decembra návrh revízie pravidiel pre trh s plynom. Očakávanému obsahu legislatívneho balíka sme sa už venovali pred niekoľkými týždňami. Tentokrát sa zameriame na dve z opatrení, ktoré majú pomôcť predchádzať prudkému nárastu cien: lepšiemu prístupu k zásobníkom a spoločným nákupom zemného plynu.

Prečo je to dôležité

Diskusiu o revízii pravidiel plynárenského sektora úplne ovládla téma rastu cien. Na jeseň vyskočila cena zemného plynu na 160 eur za MWh, v novembri sa nakoniec ustálila na 95 eurách. Plyn tlačí nahor aj cenu elektrickej energie. V súčasnosti sú ceny oboch komodít opäť na maximách.

Cítia to spotrebitelia aj európske firmy. Navyše rast prichádza v citlivom období pred zimou, keď vykurovanie zvyšuje účty za energie. Drahá energia môže zároveň zabrzdiť zotavovanie európskej ekonomiky po koronakríze.

Príčiny zdražovania plynu sú skôr geopolitické. Členské krajiny tlačia na Komisiu, aby na problém reagovala aj v pripravovanom balíku reforiem plynárenského trhu.

Čo balík navrhne

Niektoré ďalšie krajiny navrhovali spoločný nákup zemného plynu. Trh so 450 miliónmi zákazníkov by vedel na dodávateľov vyvinúť účinnejší tlak než individuálne krajiny.

Podľa spoločného návrhu Španielska, Francúzska, Grécka, Talianska a Rumunska by to mohlo mať formu dobrovoľných spoločných nákupov alebo centralizovaného mechanizmu nákupu opčných kontraktov plynu v otvorených aukciách.

Vznikli by aj strategické európske rezervy, ktoré by v prípade krízy umožnili dodávky dostatočného množstva plynu s prijateľnou cenou.

Komisárka Kadri Simsonová myšlienku v zásade podporila. Ministrom členských krajín na minulotýždňovom stretnutí Rady povedala, že plynárenský legislatívny balík „sa bude okrem iného venovať aj kľúčovej otázke skladovania“ zásob plynu. Komisia chce zvýšiť transparentnosť skladových kapacít a vyžadovať otvorené obchodovanie s nevyužitými kapacitami na trhových platformách.

Návrh by mal obsahovať aj rámcové podmienky pre spoločné nákupy strategických zásob plynu regulovanými entitami, ktoré budú v zhode s pravidlami plynárenského trhu a európskymi trhovými pravidlami.

Čo v balíku nebude

Francúzsko a Španielsko žiadali aj úpravu pravidiel pre trh s elektrickou energiou, ktorá by reagovala na jej rastúce ceny. Komisárka Simonsová však nevidí dôvod meniť súčasné pravidlá tvorby veľkoobchodných cien elektrickej energie.

Odvoláva sa pritom na predbežné hodnotenie Európskej agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov, ACER. Správa podľa nej ukazuje výhody súčasného nastavenia trhu s elektrinou a poukazuje na riziká, ktoré by prinieslo využitie alternatívnych mechanizmov cenotvorby.

Takýto názor podporila aj skupina deviatich členských krajín vrátane Nemecka.

Britskí vedci práve predstavili zaujímavý koncept vodikového lietadla. Foto – UK Department for Transport

3. Európa sa odkláňa od vodíkových osobných áut

Na európskych cestách stretneme v budúcnosti viac elektromobilov než áut na vodík. Vodík má slúžiť najmä na ozelenenie priemyslu a nákladnej dopravy, v osobnej doprave s ním Komisia už vo väčšej miere neráta. Európsky projekt rozvoja vodíkových technológií chce Únia podporiť dvoma miliardami eur.

Prečo je to dôležité

Vodíková stratégia Európskej únie sa dnes viac než na osobné vozidlá zameriava na potenciál vodíka pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu, ako je výroba ocele a chemikálií. Práve tieto odvetvia nie je možné elektrifikovať, a tým pomerne jednoducho znížiť ich emisie. Na svoju činnosť totiž potrebujú kvapalné či plynné palivá.

Nový trend vo využití vodíka v Európe reflektuje aj tretie kolo projektu, ktorý má rozvoj vodíkových technológií podporovať. Iniciatíva, ktorá spája európsky verejný sektor so súkromným, mala názov Spoločný podnik pre palivové články a vodík. Práve pre nové zameranie a odklon od vodíkových áut sa premenuje na Partnerstvo pre čistý vodík. Európska komisia ho odštartovala v pondelok 29. novembra.

Čo sa v plánoch Komisie mení

Partnerstvo pre čistý vodík je už tretím opakovaním spoločného európskeho projektu pre rozvoj vodíkových technológií. Predchádzajúce kolo projektu sa opieralo o nariadenie z roku 2014. To počítalo s tým, že vďaka projektu sa zníži cena výrobných nákladov palivových článkov v doprave a zároveň predĺži ich životnosť tak, aby boli konkurencieschopné voči bežným technológiám.

Nadväzujúca legislatíva tento cieľ zmenila. Tretie kolo projektu sa usiluje o to, aby boli čisté vodíkové riešenia nákladovo efektívne, spoľahlivé a kvalitné. Cieli skôr na účinnejšie a lacnejšie vodíkové elektrolyzéry a lacnejšie technológie v doprave a priemysle.

Podľa štúdie think tanku Agora Energiewende sa bude môcť vodík využívať v priemysle ako reakčné činidlo či vstupná surovina, uplatniť by sa mal v leteckej a námornej doprave ako záložný zdroj pre obnoviteľné zdroje či v centrálnom zásobovaní teplom.

Úloha vodíka v mobilite

Únia sa využitia vodíka v doprave nevzdáva, hoci naň nekladie už taký dôraz. V novom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá Komisia navrhuje, aby boli vodíkové čerpacie stanice dostupné na každých 150 kilometroch, a to už do roku 2030. Týka sa to však len tých spojení, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete – TEN-T, spresnila európska komisárka pre dopravu Adina Valean.

Každý dopravný uzol siete TEN-T navyše bude musieť mať aspoň jednu vodíkovú čerpaciu stanicu, kde bude možné doplniť vodík do nákladných aj osobných automobilov. Komisárka to upresnila začiatkom decembra počas európskeho vodíkového týždňa.

Kam pôjdu peniaze

Partnerstvo pre čistý vodík je podľa predsedníčky EK von der Leyenovej „veľkým krokom vpred“. Projekt má podľa nej „preniesť inovatívne technológie z laboratórií do tovární a v konečnom dôsledku aj k európskym podnikom a spotrebiteľom“.

Cieľom partnerstva je vyrábať čistý vodík za 1,5 až 3 eurá za kilogram a znížiť náklady spojené s distribúciou na menej ako euro za kilogram. Takáto cena by mohla rozvoju vodíka v Európe významne pomôcť.

Ambiciózne vodíkové ciele plánuje Únia podporiť aj finančne. Miliarda eur by mala smerovať z európskeho výskumného programu Horizont, ďalšia miliarda potom z rozpočtu súkromných firiem zapojených do projektu. Priemyselných partnerov bude zrejme zastupovať združenie Hydrogen Europe, ktoré má 315 členov. Medzi nimi nechýbajú ani veľké firmy, ako sú Airbus, BMW, BP alebo Iberdrola.

Ďalšie správy

Kľúčovú digitálnu legislatívu – zákon o digitálnych službách a zákon o digitálnych trhoch – ešte možno čakajú viaceré zmeny. V Európskom parlamente budú DMA aj DSA schvaľovať na plenárnom zasadnutí (14. – 15. decembra) a napriek dohode hlavných politických skupín je v prípade DMA na stole stále niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Týkajú sa napríklad povinnej interoperability sociálnych médií a služieb posielania správ. Legislatíva môže výrazne ovplyvniť fungovanie európskeho digitálneho sektora. Zaoberá sa napríklad zodpovednosťou za nelegálny obsah, digitálnym gigantom ukladá povinnosť poskytnúť férový prístup na trh pre menšie firmy, reguluje práva používateľov. Ovplyvní však aj firmy v iných sektoroch, napríklad novými pravidlami pre cielenú reklamu.

Komisárka pre energetiku Kadri Simonsová vyzvala na podstatné zvýšenie investícií do jadrovej energie. Investície by mali predĺžiť životnosť existujúcich elektrární a zachovať súčasnú mieru produkcie do roku 2050. Podľa Simonsovej bez dodatočných investícií bude musieť byť 90 percent jadrových reaktorov zavretých „v čase, keď ich budeme najviac potrebovať: v roku 2030“. Na predĺženie životnosti je potrebných asi 45 až 50 miliárd eur. A na udržanie súčasnej kapacity výroby plánuje desať členských krajín do roku 2050 investovať do nových zariadení asi 400 miliárd eur. K dlhodobým obhajcom jadra patrí Francúzsko. Prezident Macron vyzval na zaradenie jadrovej energie do zelenej taxonómie.

Počas jesene nezamestnanosť v eurozóne aj EÚ naďalej klesala, v októbri dosiahla 7,3, resp. 6,7 percenta. Najvyššie sa drží v Španielsku (14,5 percenta) a Grécku (12,9 percenta). Na Slovensku bola evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 6,3 percenta.

Miera nezamestnanosti (v %)

(červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Zotavovanie ekonomiky ukazuje aj vývoj HDP. V treťom štvrťroku 2021 narástol HDP eurozóny v porovnaním s predchádzajúcimi troma mesiacmi o 2,2 percenta (EÚ – 2,1 percenta). V medziročnom porovnaní je to nárast až o 14,4 percenta (EÚ – 13,8 percenta). K rastu európskej ekonomiky najviac prispela spotreba domácností. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším nárastom HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. S mierou rastu na úrovni 0,4 percenta je na predposlednom mieste spolu s Rumunskom.

Rast HDP v treťom štvrťroku 2021, porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom (v %)

Zdroj – Eurostat

Ministri financií EÚ sa dohodli na zmene európskych daňových pravidiel. Do pásma zníženej DPH zaradili tovary a služby, ktoré pomáhajú v boji proti klimatickým zmenám, slúžia na ochranu zdravia alebo prechod k digitálnej ekonomike. Naopak, do roku 2030 sa prestane uplatňovať znížená DPH na fosílne palivá a iné tovary zvyšujúce emisie skleníkových plynov. Nižšou daňou tak bude zaťažená široká škála tovarov a služieb: od solárnych panelov, bicyklov cez zelené vykurovacie systémy, internetové pripojenie až po živé online streamingy kultúrnych či iných podujatí. Európske pravidlá vyžadujú minimálne 15-percentnú štandardnú sadzbu DPH a 5-percentnú zníženú sadzbu.

Po nemeckých parlamentných voľbách budeme s napätím sledovať súťaž o francúzsky prezidentský úrad. Väčšina kandidátov už začala oficiálnu kampaň (s výnimkou prezidenta Macrona, jeho účasť vo voľbách je však prakticky istá) a prieskumy ukazujú, že súboj sa odohrá na pravej strane politického spektra. Krajná pravica má hneď dvoch silných kandidátov: Marine Le Penovú a Érica Zemmoura. U republikánov povedie kampaň prekvapivá kandidátka Valérie Pécressová, ktorá sa v prieskumoch rýchlo dotiahla na prvú Marine Le Penovú. Jej program je kombináciou ekonomického liberalizmu a tvrdého postoja v otázkach zákona a poriadku. Prieskumy vedie súčasný prezident Emmanuel Macron. Ľavica je rozdelená medzi troch uchádzačov o post, žiaden z nich zatiaľ nemá šancu postúpiť do druhého kola.

Opinion polls France 2022.svg
By <a href=“//commons.wikimedia.org/wiki/User:Basque_mapping“ title=“User:Basque mapping“>Basque mapping</a> – <span class=“int-own-work“ lang=“en“>Own work</span>, CC BY-SA 4.0, Link

Zdroj – Wikipedia.org

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ vyhlásil, že podmieňovanie európskych peňazí funkčným právnym štátom nie je v rozpore s európskymi zákonmi. Na vytvorení mechanizmu, ktorý by umožnil zablokovať európske peniaze krajine s vážnymi problémami vo fungovaní právneho štátu, sa dohodli lídri EÚ koncom minulého roka. Mechanizmus však na súdnom dvore napadlo Poľsko a Maďarsko. Generálny advokát ich námietky odmietol. Vo väčšine prípadov je finálne rozhodnutie súdneho dvora podobné názoru generálneho advokáta.

Minulý rok zaznamenala letecká osobná doprava v Európe 73-percentný medziročný prepad počtu pasažierov. Na Slovensku to bolo až 84,2 percenta, druhý najhlbší pokles v EÚ.

Letecká osobná doprava v roku 2020 (% zmena oproti 2019)

Zdroj – Eurostat

Európska komisia plánuje na budúci rok zaviesť „digitálny pas“, ktorý bude obsahovať najdôležitejšie informácie o zložení tovarov predávaných na vnútornom trhu. Cieľom je uľahčiť ich opätovné využitie, prípadne správnu recykláciu.

Členské štáty v Rade dosiahli spoločnú pozíciu k návrhu európskej smernice o minimálnych mzdách. Súhlasili všetky krajiny okrem Dánska a Maďarska. Rada tak môže o legislatíve začať rokovať s Európskym parlamentom, ktorý ju odsúhlasil pred dvoma týždňami. Francúzske predsedníctvo (prvý polrok 2022) chce dotiahnuť celý schvaľovací proces. Smernica obsahuje pravidlá na určenie minimálnej mzdy v krajinách a posilní inštitút kolektívneho vyjednávania.

Europoslanci žiadajú prísnejšie pravidlá prevozu živých zvierat. Správu schválil mimoriadny vyšetrovací výbor, ktorý skúmal dodržiavanie pravidiel pri preprave živých zvierat, v januári o nej bude hlasovať plénum europarlamentu. Na budúci rok chce Komisia predstaviť nové pravidlá, ktoré by mali zlepšiť životné podmienky hospodárskych zvierat aj pri ich preprave. Časť europoslancov chce zákaz dlhších ako osemhodinových ciest, ďalší však poukazujú na praktickú neuskutočniteľnosť takéhoto pravidla.

Podľa generálneho advokáta EÚ spotrebiteľské organizácie môžu žalovať firmy ako Facebook za porušovanie pravidiel ochrany osobných údajov. Jeho právny názor sa týka prípadu iniciovaného Federáciou nemeckých spotrebiteľských organizácií voči Facebooku. Organizácia tvrdí, že firma nedostatočne vysvetlila, ako a prečo boli osobné dáta používateľov spracovávané na hernej platforme App Centre. Nemecký súd uznal dôvodnosť žaloby, spochybnil však, či ju môže vzniesť spotrebiteľské združenie, keďže za implementáciu GDPR zodpovedajú inštitúcie na ochranu osobných údajov. Prípad preto posunul Súdnemu dvoru EÚ. Jeho rozsudky sa väčšinou zhodujú s názorom generálneho advokáta.

Nemecko má novú vládu, premiérom je sociálny demokrat Olaf Scholz. Nová ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) sľubuje asertívnejšiu politiku voči Číne: dialóg, no zároveň tvrdosť v trvaní na hodnotách. Nevylučuje ani bojkot zimných olympijských hier v Pekingu.

Čína blokuje vstup litovských tovarov na svoj trh, zadržiava ich na colnej hranici. Európska komisia prípad skúma a pripravuje reakciu. Litva prednedávnom nadviazala oficiálne diplomatické styky s Taiwanom vrátane faktického otvorenia ambasády, Peking reagoval tvrdou kritikou a znížením diplomatických vzťahov s Litvou.

Štatistika: dovoz zariadení na výrobu čistej energie dvojnásobne prevýšil ich vývoz

Európska únia je stále čistým importérom zelených energetických produktov – solárnych panelov, veterných turbín a bionafty. V roku 2020 mal ich dovoz z krajín mimo EÚ celkovú hodnotu 11,2 miliardy eur. Vývoz bol polovičný, 5,8 miliardy. Najväčší podiel na dovoze mali solárne panely (8 miliárd eur).

Dovoz zelených energetických produktov z krajín mimo EÚ 2015 – 2020 (v mil. eur)

Zdroj – Eurostat

Európa plánuje výrazné zvýšenie investícií do využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa neposilnia európske výrobné kapacity, dopyt po dovoze solárnych panelov či veterných turbín z krajín mimo EÚ ešte narastie.

Vývoz zelených energetických produktov do krajín mimo EÚ 2015 – 2020 (v mil. eur)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie