Ján Kováč
Konkurz na šéfa Protimonopolného úradu SR treba zopakovať, keďže sa prihlásil iba jeden kandidát a ten vo verejnom vypočutí nepresvedčil, vraví šéf hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský (OĽaNO).
Kremský sa tým pridal na stranu mimovládnej organizácie Transparency International, ktorá považuje výberové konanie za netransparentné.
Kremského mrzí, že hospodársky výbor Národnej rady SR nebol do výberového konania zapojený, aj keď je gestorským výborom PMÚ.
„Vzhľadom na to, ako výberové konanie prebiehalo, že malo iba jediného kandidáta, ktorý pri vypočutí nepresvedčil, si myslím že by bolo najlepšie výberové konanie zopakovať. Bolo by vhodné viac do výberu zapojiť poslancov parlamentu a mimovládne organizácie, aby výber takejto dôležitej pozície nesprevádzali pochybnosti o politických nomináciách,“ hovorí vplyvný poslanec OĽaNO.
O novom šéfovi PMÚ má dnes rokovať vláda. Zástupcovia zvyšných koaličných strán – SaS, Za ľudí a Sme rodina sa k spornej nominácii zatiaľ nevyjadrili.
Prečo je to dôležité
Protimonopolný úrad by mal strážiť hospodársku súťaž. Keď sa napríklad dve firmy chcú spojiť, úrad zisťuje, či tak nevznikne príliš silný hráč, ktorý by mohol svoje silné postavenie na trhu zneužívať voči svojim dodávateľom alebo aj zákazníkom. Takéto zlúčenie môže dokonca zakázať.
Alebo keď nejaká firma má na trhu dominantné postavenie a zneužíva ho voči svojim dodávateľom, úrad jej môže dať pokutu. Treťou agendou sú kartelové dohody, ktorými si konkurenčné firmy medzi sebou delia trh s cieľom umelo navýšiť ceny a zisky.
Je otázne, či Protimonopolný úrad SR plní tieto úlohy nestranne a poctivo, keďže už druhé volebné obdobie ho ovládajú známi oligarchu Štefana Czucza, ktorý bol považovaný za sivú eminenciu SMK a neskôr Mosta-Híd.
Mimovládka bije na poplach
Teraz po 10 rokoch bola nádej, že vláda vyberie nového šéfa PMÚ v otvorenom výberovom konaní.
Vláda Eduarda Hegera zložená z protikorupčných strán OĽaNO, SaS a Za ľudí však siahla po starých metódach. Najskôr si schválila nový spôsob výberu šéfa PMÚ, ktorý necháva celú moc nad konkurzom v rukách vlády a vôbec nepočíta s verejnou kontrolou.
A teraz na utorkovom rokovaní bude rozhodovať o nominácii Matúša Medveca, ktorý bol jediným uchádzačom v tomto výberovom konaní.
Medvec je predsedom Úradu priemyselného vlastníctva na základe nominácie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Predtým pôsobil prevažne vo verejnej sfére, napríklad v Národnej banke Slovenska, v Európskom parlamente a na ministerstve školstva.
Šéfa PMÚ menuje prezidentka na návrh vlády.
Mimovládna organizácia Transparency International konkurz kritizuje. „Napriek tomu, že kandidát na ústnom vypočutí ukázal, že v problematike hospodárskej súťaže nie je vôbec zorientovaný, komisia ešte v ten istý deň odporučila vláde vymenovať ho za predsedu PMÚ,“ hovorí riaditeľ Transparency Michal Piško.
Podmienky podľa neho neboli od začiatku transparentné a po uplynutí termínu na podanie prihlášky sa zmenili. „Pozitívna zmena podmienok výberu tak nemohla zvýšiť počet kandidátov, keďže potenciálni záujemcovia sa už nemohli prihlásiť,“ uviedol Piško.
Čo ešte mimovládkam nesedí
Mimovládne organizácie kritizovali už pravidlá výberového konania, ktoré vláda schválila pred dvoma mesiacmi. Podľa Petra Demčáka z Transparency International je absolútne nepochopiteľné, že šéfa takéhoto dôležitého úradu chcú vyberať bez verejnej kontroly. „Ak robíte niečo neverejne, zrejme sa obávate, že vám niekto bude pozerať na prsty,“ hovorí Demčák.
„Na rozdiel od výberu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie sa momentálne pri výbere predsedu PMÚ nepočíta ani len s verejným vypočutím kandidátov. Výkon PMÚ je pritom kľúčový pri ochrane hospodárskej súťaže a práv spotrebiteľov,“ doplnila ho vtedy riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Veronika Prachárová.
Neskôr po tlaku Transparency International úrad vlády zaradil do výberového konania aj verejné vypočutie, na ktorom sa podľa mimovládky ukázalo, že jediný kandidát Medvec nie je v problematike zorientovaný.
Prachárová zároveň vysvetľuje, že pravidlá výberu šéfa PMÚ nadväzujú na zákon o ochrane hospodárskej súťaže a rozpracúvajú ho. „Práve tento zákon transponoval smernicu EÚ o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch, ktorej základným pilierom je nevyhnutnosť nezávislosti úradov na ochranu hospodárskej súťaže,“ hovorí Prachárová.
Nezávislosť sa podľa nej prejavuje aj v spôsobe vytvárania rozhodovacieho orgánu a jeho odvolávaní. „Je diskutabilné, či krok vlády toto zaručuje, pretože väčšina z členov komisie vyberajúcej predsedu PMÚ bude politickými nominantmi, prípadne priamo politikmi,“ upozornila šéfka inštitútu.
Podľa Demčáka mal byť pôvodne spôsob výberu šéfa PMÚ zapracovaný do tohto zákona, ale napokon ho tam nedali. Určiť ho mala vláda. „Tá teraz rozhodla, že predsedu PMÚ majú vyberať piati politickí nominanti, o ktorých odbornosti nič nevieme, a to dokonca neverejne. Nikto neuvidí koncepcie kandidátov,“ vravel Demčák.
Výsledok takéhoto systému podľa neho bude rovnaký, ako keby si vláda sama navrhla meno a schválila ho. „Ako protiklad k tomu možno uviesť, že pri minuloročnom výbere členov rady ÚVO bolo v komisii 11 osôb, medzi ktorými boli aj mimovládky a zástupcovia podnikateľov,“ vravel Demčák.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
