Ekonomický newsfilter: Koalícia si chce sprivatizovať aj protimonopolný úrad

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

reportérka Daniela Krajanová sa pýtala manažérky logistickej firmy Gefco Ivany Košianovej, kedy sa skončí čipová kríza. Tá odpovedala, že najskôr koncom druhého štvrťroka 2022, no dodala, že v automotive veľa ľudí predpokladá postupné doznievanie až do konca budúceho roku. My sme optimisti a interpretujeme to preto ako dobrú správu, že v roku 2023 by sme tu už čipovú krízu mať nemali.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1400 slov, čo je 6 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.

1. Najprv päť aktuálnych správ o boji s covidom a vplyve pandémie na ekonomiku

Tretia dávka po troch mesiacoch. Aj na Slovensku je už pre dospelých odporúčaný čas na preočkovanie treťou posilňovacou dávkou vakcíny tri mesiace po druhej dávke dvojdávkovej vakcíny, respektíve osem týždňov po zaočkovaní jednodávkovou vakcínou. Slovensko tak nasledovalo krajiny ako napríklad Veľká Británia, Grécko či Rakúsko, ktoré už dávnejšie ustúpili od odporúčania očkovať ľudí treťou dávkou až po polroku. Cieľom zmeny je ochrana proti momentálne ešte najrozšírenejšiemu variantu delta a rýchlo sa šíriacemu variantu omikron.

Prvoočkovaných nepribúda. Ani po dohode v koalícii, že novozaočkovaní vo veku 60+ dostanú 200 eur, záujem o očkovanie prvou dávkou nerastie, ale ďalej padá. Na prvú dávku za posledný týždeň prišlo len pár tisíc ľudí. Naopak, pribúda ľudí, ktorí sa dávajú zaočkovať treťou dávkou. Rovnaké trendy vidno zatiaľ aj v kategórii 60+, na ktorú smeruje vládna motivácia.

Nie je dôležité, či boli firmy úradne zavreté. Pomoc zo znovuzavedeného opatrenia 3B budú môcť čerpať za december všetky firmy s poklesom tržieb nad 40 percent bez ohľadu na to, v akom segmente podnikajú a či boli alebo neboli zavretí, spresnilo ministerstvo práce informácie z nedele. Definitívnu verziu podmienok pomoci by mala vláda schváliť tento týždeň.

Gastrofirmy dali vláde ultimátum. Skupina podnikateľov združená v Aliancii slovenskej gastronómie oznámila svoje požiadavky, ktoré sú podľa nej podmienkou prežitia. Chcú od soboty 18. decembra otvoriť prevádzky v režime OP, navýšiť podporu zo schémy, ktorú manažuje ministerstvo dopravy, a zaviesť nižšiu DPH od apríla budúceho roka. Podnikatelia naznačili, že ak im vláda do stredy nevyhovie, svoje prevádzky od soboty možno otvoria v režime OP aj bez povolenia.

V OPEC sa omikronu neboja. Podľa kartelu OPEC bude mať koronavírusový variant omikron len mierny vplyv na dopyt po rope, pretože svet sa už dokáže lepšie prispôsobovať šíreniu choroby. Organizácia zvýšila odhad globálneho dopytu po rope na 1. kvartál 2022.

Viac o téme: Zmena pre tretiu dávku: ministerstvo ju odporúča už po troch mesiacoch (Veronika Folentová/N)

Počet prvých dávok očkovania padá aj po ponuke 200 eur v hotovosti pre ľudí vo veku 60+ (Daniel Kerekes, Lucia Osvaldová/N)

Omikron bude tvoriť väčšinu prípadov v Dánsku už tento týždeň. Hospitalizácie sa zatiaľ držia nízko (Tomáš Vasilko/N)

Náklady na testovanie a testy sa počítajú medzi daňové výdavky firmy. Ako postupovať – otázky a odpovede (Zuzana Kollárová/E)

2. Protimonopolnému úradu dnes možno potvrdia nového predsedu

Vláda by dnes mala potvrdiť kandidáta na predsedu protimonopolného úradu, ktorým je Matúš Medvec. Ide o kandidáta, ktorého vystúpenie na verejnom vypočutí priviedlo Transparency International k výzve vláde, aby celé výberové konanie zopakovala.

Prečo je to dôležité: Protimonopolný úrad má po desiatich rokoch predsedovania Tibora Menyharta nízky rešpekt a voľba Matúša Medveca nevytvára predpoklad, že by sa to malo zmeniť.

Odkiaľ sa vzal vládny kandidát:

Medvec v súčasnosti šéfuje Úradu priemyselného vlastníctva, kam ho bez výberového konania vymenoval minister hospodárstva Richard Sulík.
Vyštudovaný právnik Medvec nemá žiadne skúsenosti so súťažným právom, okrem súčasnej funkcie si ako najdlhšiu referenciu uvádza šesť rokov práce v Národnej banke Slovenska.
Medvec bol jediný kandidát na šéfa PMÚ. Vláda výberové konanie propagovala minimálne a v čase podávania prihlášok ešte nebolo ani jasné, že bude verejné vypočutie.
Transparency dokonca o Medvecovi po jeho vypočutí pred vládnou komisiou tvrdí, že „v problematike hospodárskej súťaže nie je vôbec zorientovaný“. Legitimitu na takéto odborné hodnotenie dáva mimovládke fakt, že pre ňu pracuje aj právnik Peter Demčák, ktorý na protimonopolnom úrade pôsobil ako riaditeľ odboru kartelov. Spolu s ďalšími kolegami však úrad opustil po tom, čo necítili podporu najvyššieho vedenia úradu.
Spôsob výberu Medveca kritizuje aj predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský z OĽaNO. Hovorí, že jeho výbor nebol do výberového konania predsedu PMÚ zapojený, čo ho „mrzí“. Myslí si, že „vzhľadom na to, ako výberové konanie prebiehalo, že malo iba jediného kandidáta a ten pri vypočutí nepresvedčil, by bolo najlepšie výberové konanie zopakovať“. A odporúča do výberu viac zapojiť poslancov parlamentu a mimovládne organizácie, aby výber „nesprevádzali pochybnosti o politických nomináciách“.

Politický kontext: Politický výber šéfa protimonopolného úradu prichádza krátko po tom, čo sa podobným spôsobom dostal do funkcie kandidát OĽaNO Ján Marosz. Ten už šéfuje pozemkovému fondu, hoci sa touto problematikou v minulosti vôbec nezaoberal.

Súčasná vládna koalícia minulý mesiac pretlačila aj zmenu zákona, ktorá jej umožní jednoduchšie výmeny v štátnej správe.

Viaceré mimovládky preto koalíciu vyzvali, aby sa vrátila k sľubom z programového vyhlásenia, no tá nereagovala, respektíve svoj nový štýl výberu ľudí zopakovala pri protimonopolnom úrade.

Viac o téme: Kandidát na šéfa PMÚ nepresvedčil, zopakujme výber, vyzýva koalíciu šéf hospodárskeho výboru Kremský

3. Súčasná koalícia sa bojí výdavkových limitov rovnako ako vlády Smeru

Po dnešku by malo byť už definitívne, že súčasnej vládnej koalícii sa podarilo vyhnúť tomu, aby kroky jej ministrov čo i len jeden rok strážili výdavkové limity.

Parlament dnes zrejme schváli rozpočet bez zavedenia tohto špeciálneho nástroja na sledovanie vládnych výdavkov, čo aj v najlepšom prípade dovolí schváliť výdavkové limity obyčajným alebo ústavným zákonom až na jar budúceho roka.

Koalícia však chce minimálne v prvom roku fungovania tohto zákona spustiť výdavkové limity len v testovacej prevádzke, čo znamená, že v ostrej praxi by ich mala zažiť až budúca vláda.

Prečo je to dôležité: Výdavkové limity sa plánujú ako konkrétne číslo výdavkov stanovené v eurách, ktoré jednotlivé ministerstvá nesmú prekročiť. Mali by brzdiť výdavky v časoch, keď sa výber daní vyvíja lepšie, ako sa čakalo, a ministri financií vtedy prideľujú počas roka peniaze ministerstvám navyše namiesto toho, aby znižovali deficit.

Záväzok zaviesť výdavkové limity je v ústavnom zákone o dlhovej brzde spomenutý už zhruba desať rokov, ale do praxe sa nedostal, lebo minister financií Peter Kažimír zo Smeru ich parlamentu nikdy nepredložil. Ministri financií z OĽaNO Heger a Matovič to už síce formálne navrhli, ale prerokovanie zákona už sedemkrát odložili na ďalšiu schôdzu.

Viac o téme: Matovič a Heger v stopách Kažimíra: Výdavkové limity chceme, ale kolegovia v koalícii nám ich neschvália (Marianna Onuferová/E)

4. Diplomati dvíhali ceny plynu

Aj vďaka vyhláseniam dvoch ministrov zahraničných vecí včera ceny zemného plynu na európskych burzách takmer prekonali doterajší októbrový rekord.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken varoval Rusko, že v prípade agresie voči Ukrajine sa jeho plynovod Nord Stream 2 nedostane do prevádzky. „Cez tento plynovod aktuálne neprúdi žiaden plyn. A v skutočnosti je to páka na Rusko,“ povedal.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zasa v nedeľu povedala, že pokiaľ Nord Stream 2 nebude zodpovedať európskemu právu, nedostane povolenie na prevádzku. A dodala, že medzi faktory, pre ktoré sú doteraz rúry nového plynovodu prázdne, patrí aj situácia na ukrajinských hraniciach, kde sa zhromažďujú ruské vojská.

Výsledok bol, že začiatkom týždňa vyskočili decembrové dodávky plynu oproti piatku o 11 percent. Megawatthodina sa predávala za 117,25 eura, čo bolo už len 25 centov pod doterajším absolútnym rekordom.

Čo trhy počuli: Slová amerického ministra neprekvapili, pretože sa nevymykali doterajšej americkej politike voči ruskému projektu. Ten totiž ohrozuje americké záujmy tým, že oslabuje Ukrajinu, posilňuje závislosť krajín EÚ od ruského plynu a konkuruje americkým dodávkam LNG.

Slová nemeckej ministerky neboli, technicky vzaté, tiež novinkou, nemecký regulátor už totiž minulý mesiac tak či tak zastavil certifikáciu plynovodu pre nesúlad jeho nastavenia s pravidlami Únie. Podstatné je, že varovanie voči Rusku zopakovala predsedníčka Zelených Annalena Baerbocková ako prvá predstaviteľka čerstvo vymenovanej vlády.

A hoci sa v novom nemeckom kabinete očakáva najmä vďaka sociálnym demokratom vyššia ústretovosť k Rusku, Baerbockovej slová boli definitívnym potvrdením, že počas tejto vykurovacej sezóny cez Nord Stream 2 nepríde do Európy ani kubík plynu.

5. Višňové bude neskôr a bude drahšie

Stavebná firma Skanska včera zverejnila svoje expertízy stavu tunela Višnové, ktorého stavbu prebrala tento rok po taliansko-slovenskom združení Salini – Dúha.

Skanska tvrdí, že problémy sú väčšie, ako čakala, a preto bude stavba trvať dlhšie a bude drahšia.

Prečo to je dôležité: Úsek s tunelom Višňové je zatiaľ najdrahší a najkomplikovanejší úsek D1, kde sa štátu doteraz nedarilo výstavbu riadiť tak, aby sa termíny aj predpokladaná cena neustále neposúvali.

Z dopravného hľadiska je tento úsek podstatný, pretože znamená obchádzku centra Žiliny a priesmyku Strečno a zároveň pomôže mestu Martin dostať sa bližšie k najdôležitejšej slovenskej dopravnej tepne.

Po oznámení nového meškania je prvý možný termín dokončenia stavby prvý polrok 2024.

Šéf predstavenstva NDS Juraj Tlapa včera nevedel odhadnúť, o koľko sa stavba znova predraží. Z jeho reakcie však bolo jasné, že expertízy od Skanska nespochybňuje.

Viac o téme: Prečo sa nestíha Višňové? Vyhodení stavbári dali do klenby málo betónu, veľa treba opravovať, vraví Skanska (Ján Kováč/E)

6. Musk sa dostal na titulku týždenníka Time

Osobnosťou roka 2021 podľa časopisu Time sa stal Elon Musk.

Z Muskových aktivít vyberáme:

Je zakladateľom a šéfom SpaceX, ktorej rakety Falcon 9 a lode Dragon dopravujú náklad a ľudské posádky na obežnú dráhu okolo Zeme vrátane Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Vyvíja aj dopravný systém Starship-Super Heavy na prepravu viac ako sto ton nákladu naraz alebo až sto ľudí pri výpravách do hlbokého vesmíru.
Buduje satelitnú sieť Starlink, ktorá má umožniť prístup na internet z ktoréhokoľvek miesta na Zemi.
Vedie startup Neuralink, ktorý vyrába mozgové čipy, a stojí na čele infraštruktúrnej firmy The Boring Company.

Musk je však predovšetkým zakladateľom, akcionárom a šéfom automobilky Tesla, ktorej akcie za posledný rok vzrástli o polovicu, vďaka čomu sa jej trhová kapitalizácia pohybuje okolo bilióna dolárov.