Obce, ktoré majú pozemok s toxickými odpadmi, môžu prísť o všetko, ak poslanci neopravia, čo schválili
- Poslanci vynovili dôležitú časť zákona o environmentálnych záťažiach, ktorá hovorí o tom, ako a od koho si má štát pýtať peniaze za ich sanáciu.
- Podarilo sa im to až na druhý pokus, museli prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
- ZMOS aj podnikatelia sú z výsledku zhrození – zákon podľa nich obsahuje zásadnú chybu, ktorú si zrejme neuvedomili ani predkladatelia.
„Navrhujem, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní neschválila zákon ako celok,“ odporučila prezidentka Zuzana Čaputová zákonodarcom, keď im vrátila na opätovné prerokovanie zákon o envirozáťažiach.
Jej poradcovia si totiž všimli zásadnú chybu, ktorá by mohla mať za následok protiústavnosť a zasiahnuť do základného práva vlastniť majetok. V konečnom dôsledku by spôsobila, že by zákon nefungoval tak, ako si predkladatelia predstavovali.
O akú chybu ide a prečo je dôležitá? Vysvetliť sa to dá na príklade obce Pohronský Ruskov, ktorá pred mnohými rokmi odkúpila v konkurze areál bývalého cukrovaru. Zanechal po sebe aj zvyšky ťažkého vykurovacieho oleja – mazutu.
Tie pozemky, ktoré mali hodnotu, obec predala podnikateľovi. Ostala jej iba zamorená časť na ploche menšej ako jeden hektár. Obec dlho čakala, kým štát, ktorému to vyplýva zo zákona, prevezme zodpovednosť a problém odstráni.
„Je to moja srdcová záležitosť. Pozemky sme odkúpili, pretože sme predpokladali, že tak bude väčšia šanca na vyriešenie situácie,“ tvrdí starosta obce Ľudovít Nagy.
Po dlhých rokoch čakania sa do toho konečne pustilo ministerstvo hospodárstva. Projekt sanácie má stáť 1,6 milióna eur.
Ak by sa postupovalo tak, ako káže novela schválená poslancami, ministerstvo by si sumu malo pýtať od obce, hoci tá za mazut po štátnom cukrovare nemôže. Novela v schválenej podobe dáva obci na výber – buď zaplatí, alebo môže pozemky založiť v prospech štátu.
Potiaľ by to bolo v poriadku – starosta Pohronského Ruskova Ľudovít Nagy hovorí, že ak toto je jediná podmienka štátu, aby znečistenie konečne odstránil, pozemky mu radi prenechajú. „Ak štát dáva takúto podmienku, nech sa páči. Pre nás to veľká strata nebude.“
Je v tom však háčik – tak, ako je zákon schválený, nehovorí nič o tom, že založením pozemku sa celá pohľadávka za náklady na sanáciu „vymaže“.
„Záložné právo je zabezpečenie záväzku, neznamená jeho zmenu alebo zánik,“ vysvetľuje poradca prezidentky Radovan Pala, ktorý je partnerom v advokátskej kancelárii Taylor Wessing. Nárok štátu na finančnú náhradu teda podľa neho existuje ďalej, a to v plnej výške.
„Aj keby štát pri výkone záložného práva predal pozemok, neznamená to, že zvyšok záväzku vlastníka nehnuteľnosti zaniká.“
Inak povedané, ak by obec Pohronský Ruskov prenechala pozemky štátu a ten by ich predal za stotisíc eur, čo je pravdepodobne aj tak premrštená suma, stále by chýbalo jeden a pol milióna eur, ktoré by mala doplatiť obec.
Ročný rozpočet Pohronského Ruskova je však v porovnaní s tým polovičný. Štát by tak obec dostal do nútenej správy.
