• Európska centrálna banka bude musieť reagovať na rastúcu infláciu a zastavovať pandemické stimuly.
• Plynárenská reforma cieli na elektrifikáciu a podporu vodíka.
• Sú kuriéri a vodiči platforiem zamestnancami? Eurokomisia predstavila päť kritérií.

Autori sú redaktori Euractiv.sk

1. Európska centrálna banka bude musieť reagovať na rastúcu infláciu

Štvrtkové (16. decembra) stretnutie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky bude riešiť ťažký rébus: v dôsledku rekordnej inflácie rastie tlak na obmedzenie expanzívnej menovej politiky. Nový variant koronavírusu omikron však môže ohroziť oživovanie ekonomiky. Rýchle zastavenie programu nákupu dlhopisov môže byť rizikové.

Pri rozhodovaní sa bude ECB pozerať aj ponad Atlantik. V Spojených štátoch rastie inflácia ešte rýchlejšie než v Európe, v novembri narástla medziročne o 6,8 percenta (v eurozóne o 4,9 percenta). Federálny rezervný systém preto zdvojnásobil rýchlosť ukončovania programu nákupu dlhopisov. FED bude v budúcom roku zvyšovať aj úrokové miery.

Ročná miera inflácie a jej komponenty, október 2011 – október 2021 (odhad)

Zdroj – Eurostat

Ako asi rozhodne ECB. V súčasnosti nakupuje ECB na trhoch každý mesiac dlhopisy v hodnote 70 miliárd eur. Robí to najmä prostredníctvom špeciálneho pandemického programu PEPP, ktorého celková hodnota je 1,85 bilióna eur. Očakáva sa, že Rada guvernérov potvrdí plán ukončiť program v marci budúceho roka.

Úplné ukončenie nákupov by však prinieslo ekonomický šok. Pozorovatelia preto očakávajú, že ECB buď posilní program nákupu dlhopisov, ktorý existoval už pred pandémiou a v súčasnosti má objem 20 miliárd eur mesačne, alebo vytvorí novú obálku, ktorú bude môcť použiť v roku 2022 a neskôr.

Zvyšovanie úrokových mier nateraz nie je na programe.

Dôležitý faktor: hospodársky rast. Popri rozhodnutiach o menovej politike zverejní ECB aj predpovede hospodárskeho rastu – práve tie môžu naznačiť, ako vidí banka kondíciu ekonomiky, a teda aj dôležitosť ďalších intervencií.

V septembrovej predpovedi očakávala ECB 5-percentný rast eurozóny v roku 2021, v budúcom roku rast o 4,6 percenta a v roku 2023 o 2,1 percenta. Inflácia mala v roku 2021 dosiahnuť 2,2 percenta, potom klesnúť na 1,7 percenta a 1,5 percenta v ďalších dvoch rokoch. Súčasný vývoj však môže spôsobiť výraznú revíziu budúcoročnej očakávanej inflácie – až na 2,7 percenta.

Dôležitý bude aj odhad inflácie na rok 2024. Ukáže, či ECB stále vníma jej súčasný rast ako prechodný fenomén alebo indikuje dlhodobý problém.

---

2. Plynárenská reforma cieli na elektrifikáciu a podporu vodíka

Európska komisia zverejnila návrh reformy plynárenského sektora. Jeho obsah prenikol do médií už pred niekoľkými týždňami, zverejnený text teda nepriniesol veľké prekvapenia. Na rozdiel od uhlia pre plyn EÚ neplánuje stanoviť dátum, do ktorého by sa mal prestať využívať. Reforma však obsahuje viacero nástrojov na podporu udržateľnejších alternatív.

Čo navrhuje Komisia: Spoločným nákupom strategických zásob zemného plynu sme sa podrobnejšie venovali už v predchádzajúcich týždňoch, preto len stručne. Návrh umožní operátorom prepravných sietí (na Slovensku je to TSO) z viacerých krajín spoločný nákup rezerv. Systém bude dobrovoľný a participujúce krajiny budú musieť vopred informovať Európsku komisiu, zaslať jej informácie o plánovanom objeme nákupu, nákladoch a očakávaných prínosoch, ako aj o postupe rozhodnutia o využití zásob.

Po opatrení volalo najmä Španielsko, Grécko a Rumunsko, zatiaľ sa však nezdá, že by mali ostatné krajiny o takúto spoluprácu veľký záujem.

Omnoho zásadnejší vplyv na plynárenský trh budú mať pravidlá, ktorých cieľom je dekarbonizácia plynárenského sektora:

• Preprava vodíka: Členské krajiny majú mať povinnosť akceptovať prepravu zemného plynu s prímesou až piatich percent vodíka.
• Trh s čistým vodíkom: Do roku 2030 bude mať trh s čistým vodíkom „regulačné prázdniny“, potom by mal byť plne regulovaný, podobne ako trh s elektrickou energiou či so zemným plynom. Opatrenie má pomôcť lokálnym projektom využívania vodíka (tzv. vodíkové údolia).
• Dane: Výroba a preprava vodíka dostane daňové zvýhodnenia vrátane oslobodenia prepravy od cezhraničných poplatkov.
• Oddelenie vlastníctva: Podobne ako pri elektrine a zemnom plyne, aj výroba a preprava vodíka budú musieť byť vlastnícky oddelené (unbundling).
• Certifikácia: Komisia navrhuje spoločný spôsob certifikácie nakupovaného plynu. Za nízkoemisné budú môcť byť označené tie zdroje energie, pri ktorých výrobe sa dosiahne minimálne 70-percentná úspora emisií skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými fosílnymi palivami. Do kategórie sa dostane aj vodík vyrobený vďaka jadrovej energii.
• Infraštruktúra: Operátori plynárenských sietí budú poskytovať informácie o infraštruktúre, ktorú plánujú alebo môžu odstaviť a ktorá by potenciálne mohla byť prebudovaná na prepravu vodíka.

Čo to bude znamenať: Komisia nenavrhla dátum, ku ktorému by mala EÚ prestať využívať zemný plyn (ako pri uhlí). Ide skôr cestou sprístupňovania alternatív. Reforma plynárenského trhu prináša ďalšie pravidlá, ktorých cieľom je postupné obmedzenie spotreby fosílneho plynu v Európe.

V súčasnosti je na stole napríklad zákaz dlhodobých kontraktov (po roku 2049) na dodávky zemného plynu bez prímesi zelených alternatív, zákaz verejného subvencovania plynových kotlov po roku 2027 či regulácia praktík, ktoré vedú k emisiám metánu pri ťažbe, preprave a spracovaní zemného plynu.

Strategickým zámerom Komisie je maximálna elektrifikácia energetického sektora. V oblastiach, kde je nahradenie zemného plynu (a podobných palív) elektrickou energiou technicky či ekonomicky nemožné, majú byť fosílne palivá nahradené dekarbonizovanými. Komisia odhaduje, že do roku 2050 budú pätinu konečnej spotreby energie zabezpečovať palivá ako bioplyn, biometán, obnoviteľný a nízkoemisný vodík či syntetický metán.

Čo bude nasledovať: Reformný balík pre plynárenstvo budú musieť schváliť členské krajiny aj Európsky parlament, proces môže trvať aj niekoľko rokov. Podľa prvých reakcií sa zdá, že návrh potešil skôr zástancov plynárenstva.

Európske združenie plynárenského priemyslu Eurogas balík privítalo. Environmentálne organizácie a OZE asociácie (napríklad Európska rada pre geotermálnu energiu) sú kritické.

---

3. Sú kuriéri a vodiči platforiem zamestnancami? Eurokomisia predstavila päť kritérií

Platformy ako Uber, Wolt alebo Bolt už nebudú môcť tvrdiť, že nie sú zamestnávateľmi, ak splnia aspoň dve z piatich kritérií. Napríklad ak vodičom a kuriérom nakazujú, ako sa majú správať k zákazníkom, a hodnotia ich pracovný výkon.

Európska komisia vo štvrtok 9. decembra navrhla kritériá, podľa ktorých sa má určovať, či sú Európania zarábajúci si cez platformy ako Uber, Bolt alebo Wolt zamestnancami. O návrhu bude rokovať Európsky parlament a členské štáty.

Čo návrh obsahuje: V európskom pláne je päť kritérií, definované sú v štvrtom článku navrhovanej smernice (strana 34). Ak budú dve z nich splnené, firma ako Uber by už nemohla tvrdiť, že nie je zamestnávateľom, a bola by nútená dodržiavať pracovné zákony. Teda poskytovať svojim pracovníkom minimálnu mzdu, dovolenku a sociálne a zdravotné poistenie podľa národných pravidiel.

• Prvým kritériom je, že platforma v praxi určuje maximálny limit, koľko cez ňu môže pracovník zarobiť.
• Druhým je, že určuje vzhľad pracovníka, pravidlá jeho správania k zákazníkom alebo výkonu práce.
• Tretím je overovanie kvality alebo výsledkov práce, čo môže byť aj elektronicky.
• Štvrtým kritériom je obmedzovanie slobodnej voľby práce, a to napríklad aj sankciami za nízky počet odpracovaných hodín alebo odmietnutie úlohy.
• Posledným kritériom je, že platforma obmedzuje možnosti vykonávať obdobnú prácu pre inú službu alebo zozbierať si vlastných klientov.

Ak by platforma splnila dve z týchto kritérií, stále by mohla status zamestnávateľa odmietnuť. V takom prípade by dostala možnosť preukázať, že jej používatelia sú naozaj živnostníkmi. Konečné slovo by v takom prípade mali vnútroštátne zákony a úrady.

Prečo je to dôležité: Komisia predpokladá, že až 5,5 milióna Európanov je dnes nesprávne označených za živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Očakáva, že po prijatí nových pravidiel získa status zamestnanca 1,7 až 4,4 milióna ľudí. Platformy by mali zmeniť pravidlá tak, aby ich zvyšní používatelia získali legálny status živnostníka alebo SZČO.

Spoločná legislatíva má zjednotiť rôznorodé pravidlá, ktoré sa vyvinuli v členských krajinách – často ako výsledok súdnych rozhodnutí. Debata o doručovacích platformách zahlcuje súdy EÚ už takmer desaťročie. Sudcovia vydali už viac ako sto rozhodnutí a ďalšie stovky prípadov ešte len spracúvajú.

Rozhodnutia nie sú rovnaké. Kým Belgicko napríklad v stredu 8. decembra odmietlo menšej skupine pracovníkov aplikácie Deliveroo uznať status zamestnancov, Uber na súde v Londýne obdobný súd prehral.

V Španielsku napríklad musia byť všetci pracovníci, ktorí dodávajú jedlo, braní ako zamestnanci. Firma Deliveroo preto tento trh opustila. V iných krajinách súdy nariadili platformám uzatvárať kolektívne zmluvy, aj keď pracovníci zostanú SZČO. Tento model by preferoval napríklad Uber.

Technologické spoločnosti tvrdo lobovali proti celoeurópskym pravidlám. Odvolávali sa na prieskum Copenhagen Economics, ktorý hovoril, že až štvrť milióna ľudí by bolo donútených prestať pracovať, ak by sa pravidlá začali aplikovať. Zároveň sa obávajú, že kritériá budú príliš vágne a rozdielne výklady prinesú ešte viac súdnych sporov.

Odbory a zástupcovia zamestnancov pravidlá, naopak, vítajú. Platformy sa podľa nich vyhýbali povinnostiam zamestnávateľa a obchádzali pracovné zákonodarstvo.

Čo bude nasledovať: O návrhu smernice bude eurokomisia ďalej rokovať s Európskym parlamentom a 27 členskými štátmi EÚ. Europoslanci však už v septembri prijali uznesenie, ktoré volalo po vyjasnení pravidiel.

V ňom sa postavili proti automatickému zaradeniu všetkých pracovníkov platforiem medzi zamestnancov. Povinnosť dokázať, že kuriéri a vodiči sú naozaj živnostníkmi, by podľa nich mala byť na platformách.

Aj to eurokomisia v novej smernici navrhuje. Vodiči a kuriéri by mali po novom dostať aj možnosť napadnúť rozhodnutia algoritmov.

---

Ďalšie správy

Európsky parlament prijal na plenárnom zasadnutí spoločnú pozíciu k zákonu o digitálnych trhoch – legislatíve, ktorá má podporiť konkurenciu v európskom digitálnom sektore, obmedziť možnosti technologických gigantov na zneužívanie dominantného postavenia a posilniť práva používateľov. Spoločná pozícia Rady bola prijatá už v predchádzajúcich týždňoch, začína sa tým proces rokovaní medzi inštitúciami. Legislatívu bude musieť podporiť europarlament aj členské krajiny v Rade.

Po súhlase Európskeho parlamentu bolo definitívne prijaté nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií. Legislatíva má podstatne zjednodušiť proces hodnotenia efektívnosti a hodnoty nových technológií v zdravotníctve a rozhodovania o výške zodpovedajúcej platby zo zdravotného poistenia. V súčasnosti je tento proces v EÚ fragmentovaný, vstupuje doň viac ako 50 národných agentúr. Pravidlá a postup hodnotenia by sa mali harmonizovať, prácu má urýchliť aj lepšia spolupráca agentúr. Nariadenie začne platiť od januára 2025, jeho implementácia sa však začína už teraz.

V treťom štvrťroku 2021 narástla nominálna hodinová cena práce v eurozóne o 2,5 percenta (o 2,9 percenta v EÚ). Pod rast sa výraznejšie podpísal nárast nemzdových nákladov (+3 percentá) než rast miezd (+2,3 percenta). Na Slovensku narástla cena práce o 6,7 percenta. Je to nad európskym priemerom, no výrazne menej než v ostatných vyšehradských krajinách (Česko: 8 percent, Maďarsko: 10 percent, Poľsko: 9,3 percenta).

Nominálna hodinová cena práce, celá ekonomika
(v %, medziročné porovnanie; modrá: EÚ, červená: eurozóna)

 

Zelenú mobilitu v Európe majú podporiť štyri iniciatívy zverejnené Európskou komisiou. Cieľom je zníženie emisií z dopravy o 90 percent do roku 2050 bez toho, aby sa znížila dostupnosť mobility pre občanov. Iniciatívy cielia na podporu vysokorýchlostných železničných prepojení, verejnej dopravy v mestách, infraštruktúry pre cyklistiku a chodcov, ako aj lepšie a inteligentnejšie využívanie osobnej dopravy. Téme sa budeme podrobnejšie venovať na budúci týždeň.

Európska komisia oficiálne spustila Alianciu pre priemyselné dátové a cloudové technológie (Alliance for Industrial Data, Edge and Cloud). Ide o ďalšie verejno-súkromné partnerstvo, ktoré má pomôcť rozvoju digitálneho sektora v Európe. Aliancia má 39 členov, sú medzi nimi aj popredné digitálne a telekomunikačné firmy, aj veľké spoločnosti mimo digitálneho sektora.

Brusel podporí a bude pomáhať tým členským krajinám, ktoré sa rozhodnú využívať jadrovú energiu, povedal podpredseda Komisie zodpovedný za Zelenú dohodu Frans Timmermans. Slová o podpore jadra zazneli na stretnutí európskeho výboru francúzskeho parlamentu. Otázka klasifikácie jadrovej energie ako „nízkoemisného zdroja“ rozdeľuje európske krajiny. Rozhodnutie o klasifikácii zemného plynu a jadra v rámci zelenej taxonómie si vzala pod seba predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.

V eurozóne aj EÚ už od leta minulého roka rastie podiel neobsadených pracovných miest. V treťom štvrťroku dosiahol 2,6 percenta v eurozóne, 2,4 percenta v EÚ. Najväčší podiel má Česko (5,1 percenta), predbehlo aj bohatšie krajiny, ako Belgicko, Holandsko, Rakúsko či Nemecko. Slovensko má 0,9 percenta neobsadených pracovných miest, za nami je už len Bulharsko, Španielsko a Grécko.

Podiel neobsadených pracovných miest, celá ekonomika, tretí štvrťrok 2021
Revízia európskych rozpočtových pravidiel „nie je urgentná“, povedal francúzsky minister financií Le Maire počas návštevy nového nemeckého ministra financií Christiana Lindnera v Paríži. Riešením je flexibilná interpretácia existujúcich pravidiel. Christian Lindner, šéf nemeckých liberálov, je zástancom prísnej rozpočtovej politiky. Po stretnutí v Paríži však zdôraznil, že podmienkou stability verejných financií je hospodársky rast.

Nová nemecká vláda schválila dodatok k národnému rozpočtu. Nemecký klimatický a transformačný fond dostane injekciu 60 miliárd eur. Peniaze pochádzajú z nevyužitých prostriedkov z tohto roka.

Taliansky protimonopolný úrad dal firmám vlastneným Amazonom pokutu 1,13 miliardy eur. Dôvodom je zneužívanie dominantnej pozície na talianskom trhu, vďaka ktorej môže Amazon uprednostňovať vlastné logistické firmy pred konkurenciou. Európska komisia rozhodnutie privítala, Amazon sa proti nemu odvolá.

---

Štatistika: Slovensko má druhý najnižší podiel environmentálnych daní

V roku 2020 priniesol výber environmentálnych daní v EÚ 299,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 2,2 percenta hrubého domáceho produktu.

Z celkového množstva príjmov z daní a sociálnych príspevkov predstavovali environmentálne dane 5,4 percenta. Najvyšší podiel mali v Slovinsku (12,3 percenta) a Lotyšsku (10,1 percenta). Slovensko bolo so 4-percentným podielom na predposlednom mieste.

---

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.