Sulík dáva najavo, že protimonopolný úrad patrí SaS, na vláde ho môže zastaviť len nesúhlas OĽaNO

• Predseda SaS Richard Sulík trvá na tom, že Matúš Medvec je dobrý kandidát na predsedu Protimonopolného úradu SR, hoci jeho kandidatúru minulý týždeň vláda po kritike radšej stiahla. 
• OĽaNO si necháva pre seba, či jeho ministri Sulíkovho nominanta na druhý raz podporia. V predvianočnom programe rokovania vlády odobrenie šéfa PMÚ zatiaľ chýba. V hre je teda možnosť, že to chce koalícia urobiť bez mediálnej pozornosti. 
• Minister Sulík spochybnil hlavného kritika svojho postupu. Ten v súčasnosti pracuje v Transparency International a za minulej vlády ako šéf odboru kartelov vyšetroval aj Brhelove a Kaliňákove tendre či Ficove futbalové ihriská.

V utorok pred stredajším rokovaním vlády nie je jasné, či na nej minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pretlačí svojho kandidáta na predsedu protimonopolného úradu (PMÚ) Matúša Medveca. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Medvec je Sulíkov nominant a že celé výberové konanie bolo iba divadlo.

Konkurz spochybnila mimovládna organizácia Transparency International, ktorej sa nepáči, že Medvec bol jediným kandidátom a na verejnom vypočutí nepôsobil presvedčivo. Koaličné strany OĽaNO a Za ľudí argumentom mimovládky uverili a hlasovanie o šéfovi PMÚ minulý týždeň zastavili.

„Povedal som pánovi ministrovi Sulíkovi, že za týchto okolností nie som ochotný zaňho hlasovať a OĽaNO ho nepodporí,“ povedal po zasadnutí vlády šéf strany a minister financií Igor Matovič.

Podozrivé ticho

Teraz sú však koaliční lídri podozrivo ticho – okrem predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej. „Nebudem za pána Medveca hlasovať,“ hovorí Remišová.

PMÚ je podľa nej mimoriadne dôležitá inštitúcia, ktorú musí viesť nespochybniteľný profesionál. „Pán Medvec je nominantom SaS, no verím, že na princípoch a nárokoch na túto funkciu sa s partnermi zhodneme,“ povedala Remišová, ktorá je zároveň aj podpredsedníčkou vlády a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Sulíkovu nomináciu naďalej odmieta predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) „Svoj názor som nezmenil a očakávam zopakovanie výberového konania. V tomto zmysle som ako predseda hospodárskeho výboru poslal vláde aj oficiálny list so žiadosťou,“ povedal Kremský.

Nie je síce členom vlády, no práve on špičky hnutia OĽaNO presvedčil, aby jeho ministri za Medveca nehlasovali. V utorok večer ešte Kremský nevedel, čo sa stane na druhý deň.

Hovorcovia ani predsedovia SaS a OĽaNO Denníku E neodpísali, čo sa v stredu udeje, hoci otázky boli jasné.

Môžu si robiť, čo chcú

Sulík by odpor voči svojmu kandidátovi mohol prelomiť silou. Stačilo by mu, aby na koaličných partnerov tlačil, že protimonopolný úrad patrí pod vplyv SaS, a teda ostatných do toho nič, rovnako ako on rešpektuje ich ihrisko.

Aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou v SME v podstate priznal, že v koalícii si rozdelili sféry vplyvu a navzájom si tolerujú politické nominácie.

„V koalícii máme dohodu, že v rezortoch, ktoré spadajú pod koaličného partnera, sa ten koaličný partner môže rozhodnúť. Ak tam chce nominovať svojho nominanta, tak ho tam prosto natvrdo nominuje, vybavené. Ak chce robiť transparentné výberové konanie, tak ho urobí,“ povedal Heger. Ako kladné príklady spomenul svoje výberové konania ešte z času, keď bol on ministrom financií.

Medveca považuje za politickú nomináciu SaS a chce ju rešpektovať. „Keď sa koaličný partner rozhodne to takto urobiť, OK,“ povedal Heger.

Zároveň však povedal, že o tom v koalícii ešte budú diskutovať.

Tento Hegerov a Sulíkov postoj je však v rozpore s tým, čo vláda sľubovala v programovom vyhlásení. V ňom uviedla, že napríklad posilní nezávislosť kontrolných úradov a že výberové konania budú transparentnejšie (presné formulácie nájdete na konci tohto textu).

Členovia Hegerovej vlády tieto sľuby dôsledne napĺňajú len vo výnimočných prípadoch. V skutočnosti sa väčšinou výberové konania robia iba naoko alebo sa nerobia vôbec.

Sulík: Nič také som nesľúbil

Denník E sa v rozhovore spýtal Sulíka, prečo namiesto sľúbených výberových konaní a profesionalizácie štátnej správy zostávajú pri politických nomináciách.

„Kto to sľúbil? Ja som nič také nesľúbil. Považujem za úplnú hlúposť, aby tu niekto, kto išiel práve okolo, rozhodoval, kto bude na kľúčových pozíciách, a neniesol za to žiadnu zodpovednosť,“ povedal Sulík.

„Vylučujem, že ja som sľúbil nejakú prehnanú, až zbytočnú a škodlivú transparentnosť. Viem, že toto, čo hovorím, nie je ľúbivé, ale garantujem vám, že je to funkčné. Preto v úradoch, za ktoré nesiem zodpovednosť, chcem mať ľudí, ktorých si ja vyberiem,“ povedal Sulík.

Medvec je podľa neho dobrý kandidát, čo dokázal aj vo vedení úradu priemyselného vlastníctva. Transparency International namieta, že šéf PMÚ by mal byť zorientovaný v oblasti hospodárskej súťaže. Medvec podľa nich nie je. Nemá žiadne špeciálne znalosti v oblasti protimopolného práva, nikdy s tým nič nerobil ani vo svojej prezentácii nič také neukázal.

Sulík: Kto chcel, mohol sa prihlásiť

Predseda SaS Sulík argumentuje aj tým, že kto chcel, mohol sa do konkurzu prihlásiť.

Lenže v realite to funguje tak, že uchádzači sa na pohovory hlásia iba vtedy, keď aspoň trochu veria, že budú férové a transparentné.

A nehlásia sa, keď vidia, že o nich budú rozhodovať iba politici za zatvorenými dverami. Ukázalo sa to napríklad pri konkurzoch do Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a do Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS)

Šéfov NDS vyberal minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) tak, že o tom takmer nikto nevedel. Výsledkom bolo, že na pohovory sa dostali iba Doležalovi nominanti.

Šéfov SEPS vyberal Heger ešte ako minister financií. Výberové konania nahlas propagoval a do výberu zapojil aj tretí sektor. Prihlásilo sa 60 uchádzačov.

Podobne kvalitným výberom sa vyznačoval napríklad aj výber prezidenta finančnej správy a predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré tiež organizovali u ministra financií Hegera.

Sulíkov prístup k transparentnosti bol však bližší tomu Doležalovmu, čomu zodpovedá aj výsledok: prihlásil sa iba Sulíkov človek.

Sulík vs. Demčák

Sulík zároveň spochybnil kritikov z Transparency International. „Pokiaľ ide o kritikov, treba trochu poznať aj pozadie. Z Transparency International bol pri výbere pán Demčák, ktorý v minulosti pracoval na protimonopolnom úrade a rozišiel sa dosť v zlom s bývalým vedením. Teraz má možno nejakú zášť, neviem, ja ho nepoznám,“ povedal Sulík.

Právnik Peter Demčák naozaj odišiel z Protimonopolného úradu SR po konfliktoch s nadriadenými. Dôležité je však vysvetliť aj dôvody.

Pod Demčákovým vedením sa odbor kartelov PMÚ odvážil pustiť aj do vyšetrovania firiem, za ktorými stáli vplyvní podnikatelia, napríklad Jozef Brhel. Uskutočnili niekoľko razií, počas ktorých mali možnosť stiahnuť z počítačov napríklad e-mailovú komunikáciu.

V niečom to bolo podobné, ako keď si policajti a prokurátori vybojovali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej viac slobody pri vyšetrovaní veľkých káuz – po nástupe vlády Igora Matoviča a čiastočne aj predtým, keď Roberta Fica na čele vlády vymenil Peter Pellegrini.

V prípade Demčáka zmena nebola až taká rozsiahla a viditeľná a po pár rokoch sa skončila.

Demčák sa naozaj rozišiel v zlom s vedením PMÚ – konkrétne s predsedom Tiborom Menyhartom a podpredsedom Borisom Gregorom. Menyhart aj Gregor sa na úrad dostali po politickej linke cez Most-Híd. Obaja majú väzby na Štefana Czucza, ktorý bol považovaný za sivú eminenciu Mosta.

Lídri PMÚ začali v jednom momente brzdiť Demčákove ambície vyšetrovať podozrenia z kartelov, čo viedlo k odchodu Demčáka a polovice jeho tímu. Chytili sa napríklad toho, že súdy označili Demčákove razie za nezákonné. Súdy vo svojich verdiktoch písali, že PMÚ nemal pred raziou dostatočné dôkazy o karteli, že kontrolóri sťahovali na kontrolách aj súkromné e-maily a podobne. Podozrivé firmy súdnymi žalobami dosiahli, že PMÚ musel zničiť všetky získané dôkazy.

Odbor kartelov za Demčáka vyšetroval viacero samostatných kartelových dohôd vo verejnom obstarávaní, ktoré súviseli napríklad s výstavbou futbalových ihrísk či s dodávkami do zdravotníckych zariadení.

Ďalším veľkým prípadom bol kartel IT firiem Datalan, DWC Slovakia Ness, Tempest a Capgemini, ktorý sa týkal štátnych IT zákaziek v rokoch 2007 – 2014. PMÚ v týchto firmách uskutočnil veľké razie.

Za Demčáka začal PMÚ riešiť aj kartely predajcov áut. Jeden z prípadov sa uzavrel minulý rok právoplatným potvrdením pokuty pre dodávateľov značky Volkswagen v celkovej výške 6,7 milióna eur.

Po Demčákovom odchode už odbor kartelov žiadne takéto veľké prípady neotvoril.