Oravkin a Maták opúšťajú Pentu, lebo chcú vlastné biznisy. Penta je však v rekordnom zisku, hovorí jej najnovší slovenský partner

Úvod tohto roka bol v jednej z najväčších domácich podnikateľských skupín Penta mimoriadne turbulentný. Nielenže z jej čela po obvinení z podplácania pri zahladzovaní stôp po dôkazoch v kauze Gorila odišiel jej dovtedy najvyššie postavený partner Jaroslav Haščák, ale krátko nato skupina oznámila, že do konca roka z nej odídu aj ďalší dvaja partneri – dlhoročný partner Jozef Oravkin a Eduard Maták, ktorý doteraz riadil zdravotníctvo ako najväčší biznis skupiny.

Oravkin s Matákom na rozdiel od Haščáka odchádzajú nielen z vedenia skupiny, ale nechávajú sa aj vyplatiť a úplne ju opúšťajú. Navyše počas vlaňajšieho prvého covidového roka zisk skupiny medziročne klesol skoro až o polovicu.

O tom, ako skupina so svojimi rôznorodými biznismi od bánk až po nemocnice prechádza druhým rokom pandémie, aké má plány aj ako ustála odchody starších partnerov, hovoril Denník E s jedným z trojice nových partnerov Penty Mariánom Slivovičom.

Spolu s ním sa začiatkom roka medzi partnerov riadiacej štruktúry skupiny dostal aj Francúz Fabrice Dumontheil a Čech Václav Jirků. Spomedzi starších partnerov na čele skupiny zostávajú už len ďalší Čech Marek Dospiva a Brit Iain Child, ktorý prevzal pozíciu riadiaceho partnera od Haščáka.

Čo sa ďalej dočítate:

• ako skupina vyplatí Oravkina a Matáka,
• vďaka čomu má tento rok rekordný zisk,
• prečo Penta opustila Nemecko,
• prečo sa neobáva ďalej stavať kancelárske komplexy aj napriek nástupu práce z domu,
• kde kupuje ďalšie nemocnice
• a prečo je zavretie žiarskych hlinikární Slovalco čoraz pravdepodobnejšie.

Sú už rozsiahle personálne výmeny v najvyššom vedení Penty, ktoré sa rozbehli po obvinení Jaroslava Haščáka, v skupine definitívne uzavreté alebo môže prísť aj k ďalším zmenám? 

Rád by som zdôraznil, že spomínané obvinenie nebolo spúšťačom týchto posledných zmien. Pre nás to obvinenie bola síce nepríjemná situácia, ale od začiatku sme ho v Pente brali tak, že bolo vznesené bez akéhokoľvek racia. Jozef Oravkin a Edo Maták odchádzajú zo skupiny, pretože sa chcú venovať vlastným veciam. Po nich prichádzame ja, Václav Jirků a Fabrice Dumontheil a predstavujeme aj novú generáciu vo vedení.

O týchto zmenách sa v skupine diskutovalo dlhšie. Treba si uvedomiť, že zakladajúci partneri sú na trhu už 30 rokov a za toto obdobie vybudovali Pentu z úplných základov na firmu európskeho významu. Ale firma sa zároveň potrebuje posunúť ďalej a to už je výzva aj pre nás mladších. Ďalšie zmeny vo vedení však nie sú na programe, hoci naša vlastnícka štruktúra je otvorená.

Sú v súvislosti s kauzami Jaroslava Haščáka vypočúvaní políciou aj nejakí ďalší ľudia z vedenia Penty?

Nie, nemám o tom žiadne informácie, že by bol ktokoľvek z firmy či jej vedenia v týchto súvislostiach kontaktovaný.

Pre kauzy ľudia z Penty neodchádzajú

Neodchádzajú Oravkin s Matákom z vedenia predsa len aj pre kauzy skupiny?

Mediálny obraz okolo skupiny riešia najmä novinári. Ja som sa nestretol s tým, že by sa ma niekto z našich obchodných partnerov pýtal na tieto kauzy. Vzťahy s financujúcimi bankami máme vynikajúce. Boli vynikajúce minulý rok a sú vynikajúce aj tento rok. Naše biznisy výborne fungujú a banky ich významne podporujú.

Jedna vec sú totiž pocity a druhá fakty. My sme síce našim veriteľom po tých udalostiach poskytli vysvetlenia, ale pre mňa sú podstatné kroky našich bánk i iných obchodných partnerov, ktorí s nami podnikajú. Po spomínanom obvinení Slava Haščáka sme boli schopní urobiť veľké refinancovania, dokončiť rozbehnuté transakcie a to je najlepší znak dôvery. Táto firma nie je o jednom človeku a my vieme v pohode fungovať ďalej.

Jozefov odchod je o tom, že bol pri zrode nášho biznisu v real estate od začiatku a má k tomuto sektoru až emočný vzťah. Doniesol sem na Slovensko svetovú architektúru. Stratégia Penty v real estate však spočíva v tom, že po realizácii chceme projekt predať a kapitál využiť v ďalšej investícii. Jozef Oravkin je inak nastavený. Baví ho architektúra a dizajn a systém „vybuduj a predaj“ mu už v realitách nevyhovuje. Vníma to tak, že chce tieto projekty dlhodobo vlastniť. A tak sa chce venovať najmä tomu, čo ho baví a napĺňa. Do realít bude investovať aj naďalej, no už vo svojom vlastnom podnikaní mimo Penty.

Oravkin si chce teda rozbehnúť vlastný realitný biznis?

Určite chce ďalej podnikať a reality sú to, čo ho najviac napĺňa.

Nie sú teda za tými odchodmi aj nejaké nezhody okolo ďalšieho smerovania Penty?

Ja by som to nenazval nezhody. Ale firma je rozkročená do mnohých biznisov a každý partner môže mať iný názor na to, v ktorej oblasti vidí vyššiu hodnotu a v ktorej nie. Biznis sa vo svete vyvíja tak rýchlo, že keď ľudia dospejú do istého veku a zrelosti, tak sa chcú venovať už iba veciam, ktoré ich bavia najviac. Jozef Oravkin chce robiť najmä reality a Edo Maták chce mať tiež niečo vlastné s užším zameraním. Partner Penty sa totiž musí venovať úplne všetkému, čo máme v skupine. Rovnakú energiu musí vynaložiť na všetky projekty. Ja sa trebárs nemôžem venovať iba našim bankám, médiám a Slovalcu, ktoré mám prioritne zverené, ale musím sa venovať aj všetkému ostatnému. Nemôžem povedať, že mňa napríklad naše lekárne Dr. Max alebo nemocnice nezaujímajú.

Maták sa chce vo svojom vlastnom biznise venovať už iba zdravotníctvu, lebo to bola doteraz v Pente jeho jasná doména?

Podrobne to môže vysvetliť len on, ale čo som s ním hovoril, tak aj on sa chce venovať veciam, ktoré sú mu blízke. A zdravotníctvo mu je blízke.

Haščák bol nielen obvinený za Gorilu, ale aj spájaný s Marianom Kočnerom odsúdeným za podvod a súdeným za objednávku vraždy novinára. Zaznamenala skupina v tomto období viac odchodov ľudí aj zo stredného a nižšieho manažmentu?

Nie. K ničomu takému nedochádzalo.

Zmenil sa po kauzách Haščáka prístup skupiny k rizikovejším podnikateľom? Nezačala byť napríklad Privatbanka Penty pri financovaní podnikateľských aktivít niektorých ľudí opatrnejšia? Lebo v minulosti Kočnera financovala, a to aj napriek tomu, že mnohokrát jeho podnikateľské aktivity boli len o kupčení s pohľadávkami a o tlaku na konkurentov cez súdne spory.

Je veľkým zjednodušením porovnávať vnímanie nejakého človeka spred 15 či 20 rokov s aktuálnymi skutočnosťami. My sme o ňom v minulosti nevedeli tie veci, ktoré sa v súvislosti s ním riešia dnes. V minulosti bol vnímaný inak. My sme navyše neboli jedinou bankou, ktorá spravovala prostriedky Mariana Kočnera. Vždy mal aj iné banky. Neboli sme ani jeho rozhodujúcou bankou. Vedel by úplne v pohode fungovať aj bez Privatbanky.

Obvinenie z vraždy a odsúdenie za podvod so zmenkami sa objavili až neskôr, ale už aj v minulosti bolo známe, že je to človek, ktorý sa k majetku dostával skôr neštandardnými praktikami ako ozajstným podnikaním. Nezačali byť teda vaši bankári opatrnejší?

Už od roku 2012 začalo naprieč celým bankovým sektorom sprísňovanie posudzovania procedúr AML (Anti Money Laundering Guidelines – Smernica proti praniu špinavých peňazí – pozn. E). Regulátor a finančná spravodajská jednotka každoročne vykonávajú prísnejší dohľad. Osobne mám pocit, akoby sa očakávalo, že banky budú schopné identifikovať podozrivé operácie, ako by to robil samotný vyšetrovateľ. Čo, samozrejme, nie je možné. Toto celé sa pritom nedeje len pre pár toxických ľudí a kauzy, ale vychádza to zo širšej spoločenskej objednávky. A bude to do budúcna ešte prísnejšie. Asi sa dožijeme, že napríklad hotovosť prestane existovať. Regulátor v rámci svojich kontrolných činností pritom nenašiel v našich bankách žiadne významné porušenia povinností vyplývajúcich z AML.

Oravkin si odnesie aj časť realít skupiny

 Vyplatí Penta oboch aktuálne odchádzajucích partnerov Oravkina a Matáka iba hotovosťou, ako to bolo v prípade dávnejšieho odchodu Martina Kúšika, alebo si z Penty odnesú aj nejaké firmy, ako to bolo v ešte skoršom prípade odchodu Jozefa Špirka? I keď ten si z nej odnášal iba niektoré menšie firmy ako odevné závody Ozeta či vinárstvo Movino, ktoré Penta aj tak chcela predať.

Akcionárska zmluva partnerov Penty vopred rieši všetky tieto možnosti pri odchode zo skupiny. Edo Maták bude v plnej výške vyplatený hneď. A s Jozefom Oravkinom diskutujeme, že by si nechal časť nášho slovenského real estate. Odkúpil by si niektoré naše slovenské projekty. Časť jeho podielu mu teda bude vyplatená v aktívach a časť v hotovosti.

Digital Park, kde sídli Penta, by jej mal zostať?

Nikdy nebudem špekulovať o transakciách, ktoré nie sú podpísané. Stále o tom diskutujeme.

 Je snaha o čiastočné vyplatenie Oravkina aktívami aj dôsledkom toho, že jeho podiel je významne vyšší ako podiel Matáka? Ako jeden z prvých partnerov má vlastniť zhruba desatinu skupiny v hodnote 250 až 300 miliónov eur, a tak okamžité vyplatenie tejto sumy v hotovosti by mohlo byť pre skupinu zaťažujúce?

Tá suma pre nás nie je problém. Vedeli by sme ju vyplatiť celú, aj keď v skutočnosti je ešte vyššia ako uvádzate. Jeho podiel je nad 300 miliónmi eur. Vyplatiť by sme to vedeli celé bez problémov, pretože všetky firmy našej skupiny držia denne na účtoch okolo 600 miliónov eur. Nie je to teda žiadna zaťaž. Skôr chceme Jozefovi vyjsť v ústrety, keďže on má záujem si niektoré realitné aktíva odkúpiť. Jozef sa tak pre Pentu stane štandardným exitovým partnerom.

Jaroslav Haščák síce odišiel z vedenia Penty, no jeho skupina nevypláca a jeho rodina naďalej zostáva spoluvlastníkom. Je to preto, že Haščákov podiel na odhadovanej úrovni zhruba 40 percent je už naozaj až príliš veľký na to, aby skupina ustála vysporiadanie s ním bez faktického rozpadu? Alebo je časom možné aj vyplatenie Haščáka?

Slavo Haščák je jeden zo zakladajúcich partnerov a jeho DNA, vysoká pracovitosť, kreativita a lojalita k firme je zakorenená v našej skupine. Neviem si predstaviť, že by on či jeho rodina úplne opustili Pentu. Za mňa je to vec, ktorá sa nikdy nestane.

Vráti sa po čase znova Haščák aj do vedenia Penty?

Ťažko posudzovať budúcnosť v týchto turbulentných dobách. Po tom, čo sa udialo, odišiel zo všetkých riadiacich funkcií, jeho pozíciu riadiaceho partnera prevzal Iain Child, ktorý vrcholovo riadi celú skupinu. To je dnešná realita. Slavo Haščák je stále akcionárom firmy a má na ňu dosah ako každý iný akcionár.

 Z pandémie vychádzajú s rekordným ziskom

Ako skupinu teraz zasahuje koronakríza? Vlani počas prvého covidového roku váš zisk medziročne klesol až o skoro polovicu z 265 na 134 miliónov eur. Neprišlo tak síce k dramatickému dosahu covidu na skupinu, no bolo to najmenej od roku 2014.

Koronakríza zasiahla každého. Niekoho znížením profitov, niekomu pretvorila biznis model, inému dokonca ukázala, že jeho podnikanie je už dlhodobo neudržateľné. My máme veľkú časť biznisu v retaile, a tak nás pandémia zasiahla veľmi rýchlo a v množstve projektov. Jednoducho prevádzky mnohých našich firiem boli odrazu zatvorené. A na viaceré firmy to malo naozaj zásadný dosah. Trebárs na nášho poľského predajcu kníh Empik. V konečnom dôsledku boli však naše celkové výsledky za vlaňajší rok úspešné. Splnili sme si všetky záväzky voči bankám i držiteľom dlhopisov a udržali sme si dôveru. A držali sme si v zásobe aj dostatok hotovosti, aby sme nejakej firme v prípade potreby mohli pomôcť z najhoršieho. Napokon taká situácia ani nenastala. Tento rok bude však ešte lepší. Dokonca to bude veľmi dobrý až výborný rok Penty.

 S akým hospodárskym výsledkom rátate?

Náš zisk bude nad 300 miliónmi eur a taký zisk sme teda ešte nikdy nemali.

Vďaka čomu?

Už vlani sme sa začali na pandémiu pozerať ako na možnú príležitosť. Videli sme, kam koronakríza posúva svet, a tak sme o to viac a rýchlejšie zapracovali na digitalizácii našich biznisov. Na digitalizácii firiem sme pracovali už aj skôr, teraz sme to zásadne zdynamizovali.

Podaril sa vám presun do online prostredia vo všetkých retailových firmách?

Podarilo sa to v zásade všade. Empiku síce naďalej berie časť tržieb, keď sa pozatvárajú obchody, lebo stále stojí aj na kamenných predajniach, ale aj on bude mať lepšie výsledky ako vlani. Úplne najlepšie sa nám podaril prechod do online prostredia v stávkovej spoločnosti Fortuna či v lekárňach Dr. Max.

Odchod z Nemecka i možný koniec Slovalca

Už vlani Penta predsa len o jednu firmu prišla. Poslali ste do insolvencie po covidovom prepade tržieb svojho nemeckého výrobcu brúsnych technológií pre automobilový biznis Gehring. Bol to jediný covidový pád medzi firmami Penty alebo ich bolo viac?

Problémy Gehringu neboli vyvolané len covidom. Ten ich iba urýchlil. Gehringu už pred covidom padli objednávky až o 40 percent. Podnik išiel do insolvencie, lebo jeho biznis bol postavený na podpore výroby spaľovacích motorov. My sme chceli postaviť novú stratégiu a snažili sme sa s ním zachytiť nástup elektromobility. Nepodarilo sa to však tak rýchlo, firma sa nestihla adaptovať. A asi aj my sme boli málo trpezliví, že podnik ten prechod predsa len zvládne a o päť či desať rokov bude úspešný aj v tomto novom biznise. Dnes má firma už iného akcionára. Vlastní to Nagel a zdá sa, že Gehring pod ním bude fungovať v pohode ďalej a rozvíjať stratégiu v elektromobilite, ktorú sme začali.

 Je ešte dnes Penta nejako aktívna v Nemecku? Pôvodne sa tam chcela rozvíjať aj na trhu polikliník či domovov pre seniorov. 

Dnes tam už nemáme žiadnu ďalšiu investíciu.

Neublížili Pente v Nemecku práve jej kauzy z posledných rokov? Nestalo sa, že by ju partneri odmietali?

To s kauzami nemá nič spoločné. Je za tým to, že my sme sa v Nemecku nikdy neprepracovali k nejakému naozaj veľkému projektu. Mali sme tam v minulosti výrobcu krmív pre psov i mačky Gimborn, ako aj Gehring, ale to neboli až také veľké firmy. Na to, aby ste sa niečomu venovali naozaj naplno, musí to mať istú veľkosť. My sme mali dostatok príležitostí rásť aj doma v strednej Európe v dlhšie rozvíjaných projektoch a nevenovali sme sa až tak Nemecku. Navyše ideu rásť v Nemecku pôvodne priniesol do skupiny Martin Kúšik, ktorý však neskôr z Penty odišiel. Nemecko u nás potom nemalo lídra, ktorý by to tlačil dopredu a ani sme tam nevybudovali dostatočne silný tím. Na to, aby sa takýto trh rozvíjal, tam líder musí lietať minimálne na tri či štyri dni v týždni. Inak to nemá zmysel.

V súčasnosti sú asi najviac ohrozené vaše žiarske hlinikárne Slovalco, ich majoritný vlastník Norsk Hydro nedávno vyhlásil, že ak slovenská vláda nezačne energeticky náročnejším fabrikám viac pomáhať s vyššími nákladmi na energie, tak sa žiarsky podnik na jeseň budúceho roku zavrie. Aký horúci je dnes koniec fabriky?

Je horúcejší ako kedykoľvek predtým.

Zatiaľ teda zo strany vlády neprišlo k takým krokom, aby ste vy a Nóri prehodnotili možné zavretie spoločnej fabriky?

Zo strany vlády neprišlo k ničomu konkrétnemu okrem sľubov, ktoré sme od nej počuli. Neudialo sa nič. Novela zákona, ktorá má firmám garantovať zvýšenie spätných kompenzácií z platieb za nákup emisných povoleniek, nie je na svete. Nič o nej nevieme. A to je situácia na trhu s energiami ešte horšia ako koncom septembra, keď sme prvýkrát upozornili na možný koniec fabriky. Ja som nikdy neveril, že sa niekedy dožijem ceny elektriny na úrovni 100 eur za megawatthodinu, a teraz je cena pre budúci rok na 212 eurách. Pri takýchto cenách Slovalco nedokáže fungovať. Náklady na elektrinu predstavujú v Slovalcu najvyšší podiel z celkových nákladov v porovnaní so všetkými fabrikami na Slovensku. Fabrika si síce už v predstihu nakúpila elektrinu za výhodnejšie ceny na celý budúci rok, ale potom už bez väčších kompenzácií nemôže pokračovať. Ak sa nič zásadné na prístupe vlády nezmení, fabrika skončí do konca budúceho roka.

Norsk Hydro informovalo, že definitívne rozhodnutie padne na jeseň budúceho roku. Platí to?

To rozhodnutie môže padnúť aj skôr. Oveľa skôr. Pretože kontrakty v biznise s hliníkom sa uzatvárajú s výrazným predstihom. Trhu musíme povedať, že končíme, oveľa skôr, ako sa to reálne stane. Ak vláda neurobí nič ako doteraz a zároveň cena elektriny zostane tam kde je, rozhodnutie o konci to významne urýchli.

 Existuje aj taký scenár, že ak by to vzdali Nóri, tak so žiarskymi hlinikárňami bude ďalej samostatne pokračovať Penta?

To je absolútne nereálne. Ak to nevychádza finančne Nórom, nebude to vychádzať ani žiadnemu inému investorovi. Slovalco teraz nebojuje o to, či budú mať jeho akcionári malú či priemernú profitabilitu. Slovalco je v situácii, že keď by malo zostať na trhu bez kompenzácií, tak bude od roku 2023 produkovať straty v desiatkach miliónov eur ročne.

Odchádzanie z nechcených biznisov

Začiatkom tohto roku Penta po dlhšom čase našla nového vlastníka pre celý svoj mäsový biznis Mecom. Predali ste ho americkému Smithfieldu. S akým záverečným účtom ste ho predali? Jaroslav Haščák ho dávnejšie označil za najhoršiu investíciu v histórii Penty, lebo ste ho kúpili až príliš draho a dopyt po mäse sa nevyvíjal tak, ako ste pôvodne čakali.

Celé naše pôsobenie v mäsiarskom biznise napokon skončilo so stratou. Prerobili sme peniaze. Ale ja to nepovažujem za úplný neúspech. Veľa sme sa pritom naučili. Poučilo nás napríklad to, že sme do toho išli až s príliš veľkými očakávaniami. Ale zase vo firme sme vybudovali aj veľmi silný lokálny manažment. A keď sme ju napokon predávali, vzbudila na trhu veľký záujem. Vo finále súťaže neboli iba Američania, ale aj jeden globálny hráč európskeho mäsiarskeho biznisu.

Koľko ste prerobili?

To nie je podstatné.

Bolo to v desiatkach miliónov eur?

Poviem to len tak, že strata bola významná.    

Okrem Mecomu už dlhšie hovoríte, že chcete predať aj poľského predajcu hudby, kníh a hračiek Empik i svoje poľské mraziarne Iglotex. Ako vyzerá proces ich predaja?

Ide o biznisy, v ktorých už nechceme byť dlhodobo, sú menšie alebo sa s nimi už nedá podstatnejšie rásť. Nepatria medzi naše dlhodobé priority. Pre Empik i Iglotex naďalej platí, že pre ne budeme hľadať nového investora. Proces predaja ešte nie je rozbehnutý ani pri jednom podniku, no nepredpokladám, že keď tu budeme sedieť o päť rokov, tak sa o nich ešte budeme baviť v tej rovine, že ich stále máme.

 Sú v Pente v tomto čase na predaj ešte nejaké ďalšie aktíva, a ak áno, ktoré a prečo?

Už nie. Väčšina firiem, z ktorých sme chceli odísť, už v našom portfóliu nie je. Nedávno sme predali aj Aero Vodochody.

Pente zarábajú už aj médiá

 Tento rok ste čiastočne vycúvali aj z médií. Predali ste svoj 40-percentný podiel v mienkotvornom vydavateľstve Petit Press, ktoré vydáva denník Sme, spoločnosti Media Development Investment Fund. Nechali ste si tu iba vydavateľstvo News and Media Holding s voľnočasovými magazínmi, bulvárnymi médiami a ekonomickým titulom Trend. Prišlo k odchodu z Petit Press aj preto, že sami uznávate, že po kauzách okolo Jaroslava Haščáka môžete iba ťažko uspieť v mienkotvornom médiu?

Ja to tak nevnímam. My sme si od začiatku povedali, že s médiami sa chceme zásadným spôsobom posunúť z výhradne printového prostredia do online. A za tie roky, čo v tomto sektore pôsobíme, sme si mohli porovnať, ako sa nám to darí v News and Media Holdingu, ktorý vlastníme iba my sami a plne rozhodujeme o jeho stratégii i manažmente, a ako sa nám to darí v Petit Press, kde sme boli iba menší spoluvlastník. V News and Media sa nám ten prechod vydaril veľmi dobre. Tržby z online začínajú v holdingu už prekračovať tržby z inzercie z printových vydaní jeho titulov. V Petit Press sa naše predstavy s druhým vlastníkom už začínali rozchádzať. My sme sa chceli aj v Petit Press významne viac venovať digitálnej transformácii, no nedarilo sa nám to presadiť, lebo vždy je istý rozdiel v tom, aký obsah produkujete prioritne pre online a aký pre print. To bol katalyzátor nášho odchodu z Petit Press. A dostali sme aj dobrú ponuku na exit. Nič iné za naším odchodom nebolo.

Stále platí, že si chcete ostatné médiá vrátane českého vydavateľstva Vltava Labe Media nechať, alebo ak by prišla dobrá ponuka, radšej ich predáte?

Obe naše vydavateľstvá v Čechách i na Slovensku nie sú na predaj. Médiá patria spolu so zdravotníctvom, bankami či realitami k biznisom, ktoré chceme dlhodobo rozvíjať. Na začiatku bol náš vstup do médií sprevádzaný nedôverou, boli otázniky, či sa nám v nich podarí podnikať. Obidve naše vydavateľstvá sme však dokázali transformovať a už dosahujú vynikajúce výsledky. Chceme ich mať dlhodobo a chceme ich aj ďalej rozvíjať.

News and Media Holding vlani prvýkrát naozaj zaznamenal vyšší zisk 2,6 milióna eur, čím na profit premenil skoro 9 percent svojich tržieb. Bol to ojedinelý úspech, alebo sa na takýchto číslach v holdingu vidíte aj v ďalších rokoch?

Vydavateľstvo prešlo zásadnou transformáciou. Rýchlo sme pochopili, že musíme ísť do zásadnej digitalizácie. A covid to všetko ešte zrýchlil. Vo vydavateľstve máme veľmi kvalitný manažment, ktorý vie zachytiť zásadné zmeny v médiách. My sme z vydavateľstva, ktoré donedávna okolo digitalizácie ani len nechodilo, vybudovali jedného z kľúčových hráčov na trhu online médií. Vlaňajšie výsledky News and Media Holdingu ojedinelé nie sú. V tomto roku budeme mať ešte lepšie výsledky. My sme veľmi spokojní aj s naším českým mediálnym domom Vltava Labe Media. Má tiež výborné výsledky. EBITDA všetkých našich mediálnych firiem sa približuje už k 20 miliónom eur a tento rok prvýkrát poslali do Penty dividendu. Médiá tak prinášajú do skupiny zaujímavé výnosy a stali sa našou stabilnou súčasťou.

Chcete ešte prikupovať aj ďalšie médiá? Pôvodne ste vyhlasovali, že ich chcete získať aj v iných krajinách, a v istom čase ste chceli prikúpiť k printovým médiám aj televíziu Markíza.

Máme záujem obe naše vydavateľstvá ďalej rozvíjať organicky, ale ak bude na trhu nejaká nová príležitosť, tak aj akvizične.

S kúpou Markízy vás napokon preplatila česká skupina PPF. Jej majiteľ Petr Kellner však nedávno zomrel. Nie je možné, že časom by ste sa o Markízu mohli zaujímať znova, ak ju PPF bude chcieť predať?  

Nerád by som o tom špekuloval, žiadne indície o tom, že by sa televízia mala znova predávať, nemáme.

Chcú rozvíjať hlavne to, čo už poznajú

V ktorých biznisoch chcete rásť najvýraznejšie a aké najväčšie akvizície chystáte?

My ročne do rozvoja našich biznisov vkladáme zhruba 250 miliónov eur, ďalšie stovky miliónov investujeme do akvizícií.  Investičný apetít máme v našich prioritných biznisoch aj naďalej. Stále platí, že veľké európske spoločnosti robíme z Dr. Maxa, Fortuny, našich nemocníc či realít.

Lákajú vás aj nejaké nové biznisy či úplne nové krajiny, a ak áno, aké?

Máme aj také firmy, ktoré môžu rásť aj na úplne nových trhoch. Vždy je to však o tom, aký kvalitný manažment máme na vstup do novej krajiny. Tie nás lákajú a pôjdeme do nich skôr cez platformy, ktoré už dnes rozvíjame.

Pozeráte sa len po východnej Európe a Balkáne, alebo aj po západoeurópskych krajinách? Aktuálne ste iba v Taliansku cez niektoré nakúpené lekárne Dr. Max.

Nevidím žiadny problém v tom, aby sme sa posúvali aj na západoeurópske trhy.

 Po výraznom zdražení energií má byť teraz na predaj viacero oslabených slovenských teplární. Tie by ste kupovať nechceli? V minulosti Penta o teplárne prejavovala dosť veľký záujem.

Určite nie. Energetika na Slovensku má už svojich rozhodujúcich majiteľov. Je to štát a niekoľko súkromných firiem. Nevidíme priestor na to, aby sme vstupovali do energetiky.

Nemocnice kupujú ďalej aj bez partnera

 Tento rok ste napokon prerušili hľadanie nového strategického partnera pre vaše stredoeurópske nemocnice a polikliniky, aj keď pôvodne ste hlásali, že ho chcete v tomto biznise na ešte rýchlejší akvizičný rast. Bez partnera teda budete v nových akvizíciách nemocníc pomalší?

Určite nie. Rast v nemocniciach neurčuje totiž ani tak to, aký veľký máte kapitál, ale či vôbec je na trhu dostatok subjektov, ktoré sa dajú akvirovať. Chceme v zdravotníctve rozhodne ďalej rásť. A sme v takej finančnej situácii, že rásť vieme aj bez ďalšieho partnera.

Rokujete o kúpe nejakých nemocníc?

V Čechách prebiehajú rokovania. Pracujeme tam na dvoch potenciálnych akvizíciách. A len začiatkom decembra sme v Česku kúpili najväčšieho poskytovateľa starostlivosti o ľudí s Alzheimerovou chorobou. Ide o firmu Alzheimercenter. Spojili sme ju s našim Alzheimer Home a tak sme na českom trhu už v tejto oblasti jednoznačnou jednotkou s celkovo 24 špecializovanými zariadeniami.

 V jednej menšej oblasti zdravotníctva, ktorou je vývoj zdravotníckych IT systémov, ste sa prepojili aj s inou privátnou sieťou nemocníc Agel Tomáša Chreneka. Pustili ste si ho do svojej košickej IT firmy Prosoft. Môže to byť začiatok  širšej spolupráce s Agelom, alebo zostanete iba pri IT systémoch?

Zostane to iba pri IT.

Pomaly už dokončujete svoju prvú novú koncovú nemocnicu Bory v Bratislave za štvrť miliardy eur. Črta sa vám pre ňu už aj podpis zmluvy so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, alebo si dokážete zmysluplnú prevádzku nemocnice predstaviť iba s poistencami vašej poisťovne Dôvera a druhej privátnej zdravotnej poisťovne Union?

A prečo by nemocnica v Boroch nemala podpísať zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou? Veď to bude najmodernejšia nemocnica v celej strednej Európe, ktorá má slúžiť stovkám tisícov ľudí, ktorí tu žijú. Ja si neviem predstaviť nikoho, kto spravuje zdravotnú poisťovňu, aby svojim poistencom, a teda klientom, do nej zakazoval vojsť. Rokovania so všetkými poisťovňami sa začnú v polovici budúceho roka, nemocnica má byť otvorená v priebehu prvého kvartálu 2023. Naozaj si však viem len ťažko predstaviť, že by niekto rozhodol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa s novou nemocnicou zmluvu nepodpíše.

No predchádzajúca vláda chcela od vás Bory odkúpiť a mohla na vás teoreticky tlačiť aj tým, že ak k tomu nepríde, nemocnica zmluvu so VšZP nedostane. Táto vláda vám záujem o novú nemocnicu nijako nenaznačuje?

Nie. Minister zdravotníctva Lengvarský sa už v nemocnici pozrieť bol, sám o to prejavil záujem, lebo štát v rámci plánu obnovy chce tiež realizovať obdobné projekty, a povedal iba to, že nepovažuje za podstatné, či túto nemocnicu vlastní štát alebo privátny investor, ale dôležité je, že takáto nemocnica bude slúžiť pacientom.

Rozmýšľate teraz aj o nejakej ďalšej novej nemocnici na Slovensku? Pred pár rokmi ste hovorili aj o Banskej Bystrici?

Nie.

Vaša slovenská sieť 17 nemocníc a polikliník Svet zdravia vlani aj napriek covidu zvýšila svoje tržby z 280 na 294 miliónov eur a ešte výraznejšie poskočil jej zisk zo 770-tisíc eur na vyše 5,2 milióna eur. Ako sa vám to podarilo, keď celé zdravotníctvo muselo drahšie liečenie mnohých iných chorôb obmedziť a viac sa sústrediť na covid?

Je to výsledok nášho dlhodobejšieho snaženia. Nemocnice vylepšujeme už dlhšie, postupne stále viac zefektívňujeme a centralizujeme procesy, a práve vlani to prvýkrát prinieslo aj výraznejšie výsledky.

Na druhej strate však covid  zdravotníctvo oveľa viac potrápil. Dôvera po dlhých rokoch ziskov padla do vysokej straty skoro 27 miliónov eur.

Strata Dôvery je výsledkom opravných položiek k tomu, ako sa v budúcnosti bude vyvíjať jej poistný kmeň. Toto sa nedá mixovať úplne s dôsledkami covidu. Čomu covid určite pomohol, bol zvýšený dopyt po liekoch z našich lekární Dr. Max. Zisk lekární rástol.

Vašou najväčšou firmou s vyše dvojmiliardovými tržbami je práve sieť lekární Dr. Max s pobočkami od Talianska cez Rumunsko až po Poľsko. Chcete ju ešte ďalej rozširovať, a ak áno, do ktorých nových krajín vstúpite?

Veľký priestor na ďalší rast Dr. Maxa vidíme v Taliansku, ale i v Rumunsku. Do oboch krajín sme s ním vstúpili nie tak dávno, nemáme tam ešte také silné trhové pozície ako na Slovensku i v Česku. Zároveň na všetkých trhoch chceme s Dr. Maxom rásť s online predajom.

V minulých rokoch ste hovorili o možnom posune Dr. Maxa aj do Číny. Deje sa v tom smere niečo?

Nie, nič. To bol slepý variant napokon. Bolo to len v rovine úvah, párkrát sme tam aj vycestovali, ale potom sme to úplne prehodnotili.

Ako ďalej s bankami a realitami

 Aký nový rozvoj chystáte v bankovom sektore?  Už dlhšie hovoríte, že chcete na domácom trhu prikupovať ďalšie banky, no v boji o posledný možný nový úlovok – o slovenskú pobočku maďarskej OTP banky, vás predbehla ČSOB. O čom to svedčí?

Svedčí to len o tom, že dali vyššiu ponuku ako my. My chceme ďalej rásť, aj keď pri OTP vyhral niekto iný. Bankovníctvo jednoducho je o veľkosti. Ak v ňom chcete zarábať, musíte byť veľkí. A náš bankový trh vyzerá, ako vyzerá. Tri najväčšie banky majú 70 percent trhu, so štvrtou vyše osemdesiat percent. A potom je tu ešte viac ďalších bánk, na celom trhu je výrazná konkurencia, trh je ťažký. A k tomu sa stále zvyšuje aj samotná regulácia. My však rozhodne chceme v bankovníctve zostať a chceme v ňom aj rásť.

Ale ako, keď po OTP už nikto predávať nechce?

To je pravda, že teraz nikto predávať nechce. Ale myslím, že v Prima banke máme dobrý biznis model a vieme s ňou rásť aj organicky. A to významne. V retaile, v hypotékach rastieme trikrát rýchlejšie ako trh posledných sedem rokov. Na efektívnej úrovni vieme držať aj nákladovú štruktúru banky. Rovnako vnímame aj Privatbanku, s ktorej dlhodobými výsledkami sme spokojní.

Stále ste pod tou silnou štvorkou. Neodídete z bánk ani v prípade dobrej ponuky?

Myslím si, že ťažko by nám trh za Prima banku zaplatil toľko, na koľko si ju ceníme my sami. Nie je to vec, ktorú by sme riešili.

Vlani vašim dvom bankám Privatbanke a Prima banke klesol sumárny zisk z 26 na 23 miliónov eur, ale ostatné banky klesali so ziskom o štvrtinu až tretinu. A ako sa vám podarilo banky udržať  v ešte celkom vysokých ziskoch?

Ostatným bankám klesli zisky výraznejšie, lebo pôvodne nevedeli odhadnúť, ako covid zasiahne klientov, a tak z opatrnosti vytvorili vyššie opravné položky. My máme v našich bankách dlhodobo konzervatívny prístup, čo sa prejavilo aj v tom, že sme nemuseli zásadnejšie meniť politiku tvorby opravných položiek.

 Ako vidíte ziskovosť vašich bánk v tomto roku?

Zostávame plus mínus na vlaňajších číslach.

Ako zmení koronakríza váš biznis v realitách? Pribrzdíte výstavbu kancelárií a ešte viac ako doteraz sa zameriate na byty?

Homeoffice sa stal veľkým fenoménom. Donedávna to bol pre zamestnancov len veľmi občasný benefit a teraz to mení množstvo firiem. Sú firmy, ktorých mnohí zamestnanci naozaj môžu pracovať iba samostatne z domu, no stále platí, že viac kreativity vzniká uprostred živej diskusie a človek je tvor spoločenský. Rozhodne kancelárie budú potrebné aj v budúcnosti. Na náš kancelársky realitný biznis v Česku a na Slovensku dokonca covid nemusí mať žiadny zásadnejší vplyv, ak sa budeme držať toho, ako to robíme doteraz. Kvalitných kancelárskych projektov na kvalitných miestach, na ktoré sme zameraní my, je totiž v oboch krajinách stále nedostatok. V tomto našom segmente ešte stále máme aj nový priestor. Na Slovensku sme začiatkom tohto roku otvárali Sky Park Offices a hneď na začiatku sme mali obsadenosť 90 percent. Nemáme prečo v našich realitách redukovať kancelárie.

 Nemôže vašim realitám ublížiť odchod Jozefa Oravkina?

Nie. Žiadna z našich firiem nie je len o jednom človeku. Máme v každej širšie manažmenty a zabehnuté procesy. Navyše, najvyšším partnerom pre reality je posledné dva roky Marek Dospiva. Jozef Oravkin viedol od tejto zmeny už iba slovenské, a nie celé portfólio našich realít.

Iní veľkí domáci developeri už dlhšie pôsobia aj Londýne, zatiaľ čo Penta je popri Slovensku a Česku len v Poľsku. Posuniete sa aj vy aj do iných krajín?

V Čechách a na Slovensku máme dostatok pozemkov na niekoľko rokov intenzívneho rozvoja. Ale v úvahách sú aj nové trhy. A nevylučujem, že náš real estate bude postupne expandovať aj do západnej Európy. Nie sme teraz tak ďaleko, aby sme vedeli povedať, že to bude Londýn alebo Berlín, Frankfurt či Viedeň, ale zaujíma nás s realitami aj západná Európa.