Svetová ekonomika v roku 2022: obavy i optimizmus

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Koniec roka je v tieni blížiacej sa lavíny menom omikron. V celom vyspelom svete sa zatvárajú reštaurácie, kaviarne a bary. Namiesto toho sa zrýchlene očkuje a nemocnice sa pripravujú na nový nápor pacientov.

Zdá sa, že na optimistické predpoklady o ekonomickom raste v roku 2022 nemáme veľa dôvodov. Ale nie je to tak. Analýzy a prognózy medzinárodných inštitúcií, ako sú napríklad Svetová banka, OECD či Európska komisia, hovoria, že s pandémiou sa učíme žiť. Nástup omikronu zvýšil mieru neistoty a najnovšie prognózy sú už o niečo opatrnejšie ako tie z novembra. Ale stále veľmi dobré. Explozívne šírenie omikronu paradoxne dáva nádej, že šok z novej vlny pandémie bude v prvom kvartáli 2022 síce veľký, ale len krátkodobý. Ako teda môže vyzerať rok 2022?

Aj chorý muž Európy reformuje

Dobrá správa je, že kľúčové svetové ekonomiky by mali pokračovať vo vysokom raste. Najväčšia ekonomika sveta, americká, má za sebou relatívne úspešný rok. Tempo ekonomického rastu sa za uplynulých 12 mesiacov odhaduje na 5,5 percenta. V krajine klesá nezamestnanosť a stúpajú mzdy. Tieto priaznivé trendy by mali pokračovať aj na budúci rok. Napriek hrozbe omikronu by americká ekonomika mohla narásť v budúcom roku aspoň o štyri percentá.

Podobným tempom by mala rásť aj ekonomika eurozóny. Ešte dôležitejšie ako percentá sú rozsiahle reformy implementované podľa národných plánov obnovy a odolnosti. Aj v krajinách, kde by sme to nečakali. „Chorý muž Európy“ (Taliansko) začína vďaka vláde Maria Draghiho prijímať nepopulárne, ale nevyhnutné reformy v oblasti daní, dôchodkov, trhu práce a predovšetkým súdnictva. Taliansky príklad by mohol inšpirovať aj iných ‚problémistov‘ Európy – od Portugalska a Španielska cez Grécko až po Slovensko.

Ekonomické oživenie v Európe a USA by mohlo aj vyššie, nebyť porúch vo fungovaní globálnych dodávateľských sietí. Tieto problémy nepociťuje jediná veľká ekonomika, Čína, lebo väčšina dodávok sa vyrába na jej území.

Číne však vypadol zo skrine kostlivec – krachujúce gigantické firmy v sektore realít. Firmy ako neslávne slávna Evergrande si napožičiavali od domácich i zahraničných bánk stovky miliárd dolárov. Väčšina pôžičiek sa vyparila v schémach, ktoré pripomínajú našu Arcu Capital. Čína rýchlo zachraňuje domáce banky a čistí svoj finančný sektor. Jej ekonomika na budúci rok možno neporastie ani šesťpercentným tempom. To je o dosť menej ako rast na úrovni ôsmich percent v tomto roku, ale stále je to dobré.

Dariť by sa malo aj starnúcemu Japonsku. Jeho vláda naliala do malátnej ekonomiky ďalší stimulačný balíček za miliardy dolárov. Ekonomický rast by mohol dosiahnuť dávno nevidenú hodnotu tri percentá.

Návrat inflácie

Najväčším ekonomickým šokom roka bol návrat inflácie. Za pár mesiacov narástli v celom vyspelom svete spotrebiteľské ceny tempom, ktoré sme nevideli dve desaťročia. Dôvodom bolo spomínané narušenie dodávateľských sietí a nedostatok niektorých kľúčových tovarov a komodít. Všetky medzinárodné finančné inštitúcie i centrálne banky zhodne predpokladajú, že miera inflácie dosiahne svoj vrchol na jar 2022 a potom bude klesať.

Hrozba inflácie je však v jednotlivých častiach sveta posudzovaná rôzne. V USA dosiahne priemerná inflácia tohto roku najmenej päť percent. Americká centrálna banka naznačila, že na budúci rok prestane tlačiť peniaze a začne dvíhať úroky. Na budúci rok by inflácia v USA mala dosiahnuť len približne dve až tri percentá.

V eurozóne sú inflačné tlaky nižšie. Miera inflácie sa odhaduje len na 2,4 percenta za tento rok a 2,2 percenta na budúci (na Slovensku však 4,3 percenta). Či to tak naozaj bude, to sa ešte uvidí. V každom prípade sa európska centrálna banka úroky zvyšovať nechystá.

V Číne rastú spotrebiteľské ceny len pomaly a inflácia tam nie je témou. Čo sa týka Japonska, to zažilo infláciu naposledy pred štyrmi desaťročiami a odvtedy sa borí skôr s defláciou. Za tento rok by mali v Japonsku ceny klesnúť o pol percenta, kým na budúci rok by sa azda mohli zvýšiť o 0,2 percenta.

Rizík je dosť, ale dôvody na optimizmus prevládajú

Napriek vcelku optimistickým výhľadom môže oživenie v roku 2022 ohroziť aj mnoho rizík.

Dodávateľské siete zostanú v roku 2022 ostro sledovanou témou. Tento problém sa časom vyrieši, ale bude to trvať dlhšie, ako si myslíme. Ťažkosti bude robiť aj koronavírus. Môže prichádzať so stále novými mutáciami a posielať nás do opakovaných lockdownov.

Dlhodobým problémom sa stáva americko-čínske súperenie o globálnu ekonomickú, politickú i vojenskú dominanciu. Na prvý pohľad to pripomína americko-sovietsky spor o svetovládu v rokoch 1945 – 1989. Sovietsky zväz však nikdy nebol ekonomickou mocnosťou. Bol len stredne vyspelou krajinou s veľkou armádou. S Čínou je to iné. Už o desať rokov môže byť jej ekonomika väčšia ako americká. Ak niekto dúfal, že s nástupom Bidenovej administratívy sa americko-čínske vzťahy zlepšia, mýlil sa. Obchodná vojna medzi Čínou a USA pokračuje a poškodzuje globálny obchod. Prekážky v obchode, či už clá, alebo kvóty na dovozy, majú spoločný efekt: zdražujú tovary a služby. Zvýšená inflácia preto môže pretrvávať aj po obnovení dodávateľských sietí.

Boj s infláciou sa paradoxne môže stať zdrojom ďalších problémov. Ak začne na budúci rok americká centrálna banka dvíhať úrokové sadzby, voľný kapitál sa začne presúvať z rozvojových krajín do USA. Mnohé rozvojové krajiny sa počas obdobia nízkych úrokov značne zadlžili. Rast úrokových sadzieb ich môže poslať do bankrotu. Riziko bankrotu ešte umocňuje kombinácia klimatickej zmeny, sucha a politickej nestability v najchudobnejších krajinách sveta. Na finančných trhoch by sa tak mohli opakovať krízy z rokov 1993 a 1998.

Rizík je teda dosť, ale dôvody na optimizmus pretrvávajú. Pandémia spôsobila veľké ekonomické škody, ale zároveň urýchlila dôležité štrukturálne zmeny v svetovej ekonomike. Značne zrýchlila nástup digitálnych technológií. Technologické a organizačné inovácie (práca na diaľku, flexibilný pracovný čas, rozšírenie okamžitých platieb) zvyšujú produktivitu práce a v konečnom dôsledku aj zlepšujú odolnosť ekonomiky voči ďalším šokom.

Toľko k názorom a prognózam medzinárodných inštitúcií a centrálnych bánk. Čo si však myslia obyčajní ľudia? Agentúra Ipsos urobila v decembri prieskum v 33 krajinách sveta. Vyše 22-tisíc ľudí pomenovalo svoje najväčšie obavy z roka 2022. V hitparáde najväčších strašiakov sa zvyšovanie úrokov ani poruchy v dodávateľských sieťach neobjavili. Dominovali prírodné katastrofy (39 percent), hekerské útoky cudzích vlád (37 percent) a nukleárny armagedon (34 percent). No 16 percent ľudí sa najviac bojí pádu asteroidu a 14 percent verí v inváziu nepriateľských mimozemšťanov. Medzinárodné inštitúcie a centrálne banky zatiaľ neprezradili, čo s tým chcú robiť. Pre kreatívnych politikov sa tu otvárajú nové príležitosti.