Týždeň v európskej ekonomike: Matovič prekvapil obce, navrhol menšie príspevky štátu na eurofondové projekty

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk.

• Matovič navrhuje, aby štát prispieval menej na eurofondové projekty.
• Výnimky z pravidiel štátnej pomoci dostal aj zemný plyn, no len v chudobnejších krajinách.
• V doprave chce Komisia podporiť železnice a zelené alternatívy mestskej mobility.

1. Matovič navrhuje, aby štát prispieval menej na eurofondové projekty

Podľa návrhu ministerstva financií sa má vo väčšine eurofondových projektov znížiť miera spolufinancovania zo strany štátu zo súčasných 10 percent na 5. Vyplýva to z materiálu, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložil rezort financií.

Znamená to, že prijímatelia európskych dotácií budú musieť na svoje projekty nájsť viac peňazí vo vlastných zdrojoch. Najviac sa zvýši doplácanie prijímateľov v Bratislave.

O čo ide

Väčšina eurofondových projektov je podľa pravidiel kohéznej politiky EÚ financovaná z troch zdrojov: z európskych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond), zo štátneho príspevku a z vlastných peňazí prijímateľa finančnej podpory.

Najviac na projekty prispieva EÚ. V menej rozvinutých regiónoch – čiže na celom Slovensku s výnimkou Bratislavského kraja – je to až 85 percent. Je to podiel platný v dobiehajúcom programovom období, no rovnaký bude aj v nasledujúcich siedmich rokoch. Európska komisia pre toto programové obdobie navrhovala znížiť spoluúčasť EÚ, no po apeloch viacerých členských krajín vrátane Slovenska sa nakoniec nezmenila.

Rozloženie finančnej účasti na zvyšnej sume projektu je na rozhodnutí štátu. Dnes štát na väčšinu projektov prispieva desiatimi percentami. To znamená, že príjemca – samosprávy a mimovládne organizácie – na svoj projekt dopláca päť percent jeho hodnoty. Súkromníci si na projekty doplácajú 10 percent, pretože v ich prípade je príspevok štátu nižší o päť percentuálnych bodov.

V niektorých prípadoch bude spolufinancovanie zo strany štátu vyššie. Ide napríklad o projekty samospráv s rómskymi osídleniami alebo projekty v oblasti zmeny klímy. Výnimky sa spresnia po tom, čo bude detailnejšie rozpracovaný Operačný program Slovensko.

V Bratislavskom kraji EÚ na projekty financované z eurofondov prispieva iba polovicou ich sumy. Štát pridáva 45 percent (samosprávy, mimovládky). Na príjemcu tak opäť ostáva päť percent (10 percent pri súkromníkoch). Po novom sa však v tomto kraji zníži spolufinancovanie zo strany EÚ (na 40 percent) a v prípade okresov Bratislava aj zo strany štátu. Tam bude príspevok z národného rozpočtu 40-percentný. Zvýhodnené však budú okresy Malacky a Pezinok, kde bude doplatená suma na úrovni 10 percent.

Prečo to ministerstvo navrhlo

Zníženie spoluúčasti zo strany štátu na projektoch z okolia Bratislavy zrejme súvisí s návrhom ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré chce presunúť viac eurofondov z nerozvinutejších regiónov do Bratislavského kraja. Zvýšenie alokácie pre región s hlavným mestom podmieňuje práve tým, že príjemcovia budú na projekty prispievať viac.

Hlavný dôvod na zníženie štátneho spolufinancovania podľa ministerstva je, že objem eurofondov na roky 2021 až 2027 je nižší ako v predošlých rokoch, a aj to, že sa znižuje príspevok EÚ na projekty v Bratislavskom kraji a v cezhraničnej spolupráci.

Rezort sa vo vysvetlení odvoláva aj na pandémiu. „Tak ako v predchádzajúcich programových obdobiach, Slovenská republika pokračuje v spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu, avšak zvýšené nároky nemôžu byť kryté len zo štátneho rozpočtu. Pandémia koronavírusu covid-19 a následné opatrenia na odstránenie a zmiernenie jej dôsledkov enormne zaťažili štátny rozpočet,“ píše sa v predkladacej správe a dodáva, že cieľom tohto kroku je aj zvýšiť „zodpovednosť a zainteresovanosť“ prijímateľov.

V čom je problém

Návrh ministerstva financií kritizujú samosprávy aj ostatné ministerstvá. Ministerstvo školstva vyrušuje, že návrh nie je podložený analýzou a nebol prediskutovaný so samosprávnymi združeniami a s mimovládnym sektorom. Po znížení štátneho príspevku si podľa nich niektoré typy žiadateľov nebudú schopné zabezpečiť spolufinancovanie. Podobný názor má aj ministerstvo práce, „zásadne nesúhlasí“ s navrhovaným zvýšením spolufinancovania pre obce a prijímateľov poskytujúcich sociálne služby.

Návrh podľa očakávaní odmietajú aj samosprávy. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa po skokovom náraste spolufinancovania zníži záujem starostov a primátorov o eurofondové projekty. Podľa ZMOS by ideálnym riešením bolo, keby štát a prijímatelia na projekty doplácali rovnako.

Zmien sa obáva aj Bratislava. Hlavné mesto tvrdí, že si uvedomuje obmedzené možnosti štátneho rozpočtu v čase pandémie, a preto sa pripravovalo na zvýšenie svojej spoluúčasti na 15 percent. No navrhované zvýšenie na 20 percent je podľa magistrátu „dramatické“, pričom ministerstvo to vopred s ním nekonzultovalo.

V pripomienkach sa viackrát objavuje aj výhrada k dvojnásobnému navýšeniu príspevkov mimovládnych organizácií. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že nárast bude likvidačný hlavne pre občianske organizácie v Bratislave, kde budú doplácať až 20 percent ceny projektu.

Čo bude nasledovať

Materiál je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo financií bude musieť na pripomienky reagovať, potom o ňom bude hlasovať vláda.

2. Výnimky z pravidiel štátnej pomoci dostal aj zemný plyn, no len v chudobnejších krajinách

Nové pravidlá štátnej pomoci majú uľahčiť financovanie zelených projektov. Štátne financovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, elektromobility či zlepšovania energetickej efektívnosti budov bude mať voľnejšie pravidlá pri rozhodovaní o pomoci a jej výške. V prípade zemného plynu zvolila Komisia „pragmatický prístup“ – bude sa naň vzťahovať voľnejší regulačný rámec, no len v chudobnejších krajinách Únie.

S rastúcimi cenami energií sa zostrili politické diskusie o európskej energetickej politike. Ukázal to aj minulotýždňový samit, na ktorom sa lídri nezhodli v potrebe regulácie obchodovania s emisiami ani v tom, akú úlohu by mal v energetike zohrávať zemný plyn a jadro. Odkladá sa aj otázka klasifikácie investícií do ich využívania: návrh pravidiel zelených investícií (taxonómiu) pre zemný plyn a jadro mala Komisia predložiť ešte tento rok, posunula ho však až na začiatok budúceho roka.

Pravidlá štátnej pomoci by však mali byť menej politicky horúcou otázkou. Výnimka poskytnutá zemnému plynu má pomôcť presvedčiť krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú najčastejšími kritikmi rýchlej zelenej transformácie.

Čo Komisia navrhuje

Návrh rozširuje oblasti, v ktorých si budú môcť členské krajiny uplatniť environmentálnu výnimku z prísnych pravidiel štátnej pomoci. Pribudla podpora nových hráčov na energetickom trhu, napríklad maloproducentov energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšovanie energetických vlastností budov či budovanie infraštruktúry pre zelenú mobilitu (nabíjacie stanice na elektromobily a pod.)

Samostatná sekcia sa týka pomoci pre zatváranie elektrární využívajúcich fosílne palivá.

Špeciálny prístup zvolila Komisia pri zemnom plyne. Výnimku z pravidiel štátnej pomoci môžu dostať v chudobných krajinách Únie, kde prispievajú k znižovaniu využívania uhlia. Plynárenské projekty musia zároveň využívať technológie, ktoré v budúcnosti umožnia primiešavanie vyššieho objemu vodíka či bioplynu.

Pravidlá sa priamo nedotýkajú jadrovej energie, tá je stále regulovaná Zmluvou o Euratome z roku 1957. Môžu sa jej však dotknúť nepriamo: výnimku by napríklad získala aj výroba vodíka s využitím jadrovej energie.

Čo bude nasledovať

Členské štáty by mali nové pravidlá formálne prijať začiatkom budúceho roka. Ich platnosť bude okamžitá, riadiť sa nimi budú musieť všetky právne texty Únie.

Krajiny budú musieť zosúladiť národné rámce pomoci s pravidlami do roku 2024.

3. V doprave chce Komisia podporiť železnice a zelené alternatívy mestskej mobility

Minulý utorok predstavila Komisia štyri iniciatívy pre zelenšiu dopravu. Spolu s návrhmi z leta – s prísnejšími emisnými štandardmi pre osobné autá a dodávky, so zahrnutím dopravy pod obchodovanie s emisiami, s podporou alternatívnych palív – majú zabezpečiť 90-percentné zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050.

Štyri iniciatívy z minulého utorka sa týkajú železničnej dopravy, rozvoja medzinárodných dopravných koridorov, mestskej mobility a inteligentných dopravných služieb.

Čo Komisia navrhuje

Medzinárodné dopravné koridory: Revízia Nariadenia o TEN-T (Transeurópska dopravná sieť) má pomôcť vyplniť existujúce medzery v infraštruktúre. Do roku 2040 by mali jazdiť všetky osobné vlaky na hlavných trasách, ktoré sú súčasťou TEN-T, rýchlosťou minimálne 160 km/h a nákladné minimálne 100 km/h. Na Slovensku je to trasa Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou a prepojenia z Bratislavy do Brna, Viedne a Budapešti a zo Žiliny do Česka a Poľska.

Základná sieť TEN-T koridorov

Hlavná časť siete by mala byť dokončená o desať rokov skôr, než sa plánovalo, teda v roku 2040. Popri prepojeniach by sa mala zlepšiť aj kapacita nákladných terminálov, znížiť čakanie na hraniciach a prepravu nákladov by mali zabezpečovať dlhšie nákladné súpravy.

Všetky mestá prepojené sieťou TEN-T budú musieť podporovať bezemisnú mestskú mobilitu – verejnú dopravu – či rozvíjať infraštruktúru pre chodcov a cyklistov.

Podpora železničnej dopravy: Dnes zabezpečujú železnice len 10 percent medzinárodnej dopravy osôb. Nový Akčný plán má toto číslo zvýšiť zjednodušením a zjednotením systémov nákupu lístkov v krajinách. V roku 2022 predstaví Komisia legislatívny návrh, ktorý bude obsahovať aj vytvorenie portálu umožňujúceho porovnávať ceny lístkov v medzinárodnej železničnej doprave. Zvažuje aj zavedenie celoeurópskej výnimky z pravidiel DPH na vlakové lístky, návrhy predstaví na budúci rok.

Inteligentná doprava: Novelizácia Smernice o inteligentných dopravných systémoch (ITS) sa zameriava na dostupnosť dát. Všetky dáta o doprave na TEN-T koridoroch by mali byť sprístupnené vodičom, postupne aj na celej cestnej sieti v EÚ.

Komisia zároveň bude tlačiť na mestá, aby pripravili „udržateľné urbanistické logistické plány“, v ktorých využijú rastúce množstvo dát od spoločností zabezpečujúcich dodávky tovarov priamo do domu.

Zelenšia doprava v mestách: Nový Rámec pre mestskú mobilitu má pomôcť samosprávam lepšie sa zorientovať v možnostiach financovania znižovania emisií či iných environmentálnych problémoch miest.

Prečo je to dôležité

Na rozdiel od návrhov z leta tieto štyri iniciatívy nestanovujú pre sektor nové limity či iné obmedzenia. Môžu však ovplyvniť verejné investície do dopravy (väčšia podpora pre železnice, infraštruktúra pre zelenú mestskú mobilitu) či vytvoriť priestor na využívanie nových technológií a služieb (napríklad v spracovaní a vo využívaní dát z dopravy).

Čo bude nasledovať

Všetky legislatívne návrhy budú musieť dostať podporu Európskeho parlamentu a členských krajín. V tomto prípade však možno očakávať menší odpor než pri prísnejších emisných limitoch či zaradení dopravy pod obchodovanie s emisiami.

Prvé reakcie na návrhy Komisie boli pozitívne z viacerých politických skupín v europarlamente. Rada o nich bude hovoriť na budúci rok.

Ďalšie správy

Európske krajiny sa pripravujú na ďalšiu vlnu pandémie, spôsobenú variantom omikron. Podľa Európskeho centra pre kontrolu chorôb sa stane v EÚ dominantnou v prvých mesiacoch budúceho roka. Proti vírusu majú účinnejšie bojovať nové prispôsobené vakcíny, európske krajiny postupne začínajú aj s očkovaním detí. Zložitou otázkou bola platnosť očkovacích pasov umožňujúcich voľný pohyb v rámci EÚ. Niektoré krajiny ju chceli obmedziť na šesť mesiacov, zavádzali aj povinné testy aj pre očkovaných cestujúcich. Európska komisia rozhodla, že covid pasy majú byť platné deväť mesiacov po skončení primárneho očkovacieho cyklu (pri dvojdávkových vakcínach po podaní druhej dávky). Po tomto období musí byť podaná aj posilňujúca dávka.

Slovensko je treťou krajinou v Európskej únii, ktorá má vyrokovanú a schválenú operačnú dohodu pre Plán obnovy a odolnosti. Tá je podmienkou, aby na Slovensko začali prúdiť miliardy eur na obnovu krajiny po koronakríze. O prvú platbu 485 miliónov eur budeme môcť požiadať po splnení prvých štrnástich míľnikov a cieľov, ktoré sme prisľúbili v Pláne obnovy a odolnosti. V semafore plánu svieti pri troch kľúčových reformách stále červená farba: reforme systému riadenia vysokých škôl, definícii novej súdnej mapy a zavedení výdavkových stropov v zákone o rozpočtových pravidlách.

Inflácia v eurozóne dosiahla v novembri 4,9 percenta, v EÚ 5,2 percenta. Slovensko sa tentokrát ocitlo tesne pod priemerom menovej únie, ceny u nás narástli medziročne o 4,8 percenta. Pod rast cien sa opäť najviac podpísali energie (+2,57 percentuálneho bodu), nasledovali služby (+1,16 pb), neenergetické priemyselné tovary (+0,64 pb), nakoniec potraviny, alkohol a tabak (+0,49 pb).

Ročná miera inflácie (v %), november 2021

Banková únia ostáva aj po poslednom samite Colombovou ženou európskej politiky. Počúvame o nej často, nie je však jasné, kedy ju naozaj uvidíme. Lídri EÚ na minulotýždňovom samite potvrdili politický záväzok dotvoriť bankovú úniu, nestanovili však žiaden konkrétny dátum, neposunuli sa ani v hľadaní kompromisu v sporných otázkach. Na vytvorení bankovej únie sa lídri dohodli ešte v roku 2012, doteraz chýba jeden z troch kľúčových pilierov: spoločné garancie vkladov do 100-tisíc eur v bankách. Skupina krajín na čele s Nemeckom žiada, aby sa pred vytvorením spoločného garančného fondu vyriešili systémové problémy bánk v krajinách ako Taliansko či Španielsko.

Ministri životného prostredia kritizovali návrh na zriadenie sociálneho klimatického fondu, ktorý má tlmiť sociálne vplyvy klimatických opatrení na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Fond má byť financovaný z príjmov, ktoré prinesie reforma a rozšírenie systému obchodovania s emisiami. Zatiaľ čo niektorým ministrom sa nepáčilo vytváranie ďalšieho rozpočtového mechanizmu a žiadali, aby peniaze z emisných povoleniek používali priamo členské štáty (Švédsko, Fínsko), iné štáty kritizujú, že je fond príliš malý (Česko, Litva, Cyprus, Grécko, Malta).

Európska komisia predložila návrh novej legislatívy, ktorá má obmedziť cielenie politickej reklamy na internete. Dopĺňa prerokúvaný Akt o digitálnych službách (DSA) a platiť má nielen pre politické strany, ale aj pre PR spoločnosti či influencerov. Každá politická reklama bude musieť podľa návrhu byť jasne označená, uvádzať svojho zadávateľa a poskytovať informácie o tom, prečo cielia na konkrétneho užívateľa. Toto zacielenie by v prípade použitia citlivých osobných údajov bez výslovného súhlasu jednotlivca malo byť zakázané.

Európsky parlament chce k bezdymovým tabakovým výrobkom rovnaký prístup ako ku klasickému tabaku a k cigaretám. V správe k európskemu plánu na boj proti rakovine žiada zákaz predaja ochutených bezdymových výrobkov, ktoré tabak zohrievajú, aj ich vyššie zdanenie. Miernejšie pravidlá by sa tak mali týkať len elektronických cigariet bez tabaku. Európska komisia chce v najbližšom čase predstaviť novely smerníc, ktoré ovplyvňujú zdaňovanie a reguláciu predaja fajčiarskych výrobkov. Existujúce pravidlá ponechávajú veľa rozhodnutí o fajčiarskych novinkách na členské štáty. Preto sú napríklad na Slovensku povolené príchute iba v e-cigaretách a zahrievanom tabaku, nie však v cigaretách.

Agrorezort spustil 170-miliónovú podporu pre poľnohospodárske podniky. Potravinári môžu bez ohľadu na veľkosť firmy peniaze využiť na investície do rekonštrukcie stavieb, modernizácie zariadení a strojov, spracovania, skladovania, ale aj na inovácie a nové technológie. Pomoc je rozdelená do siedmich oblastí – mäsopriemysel, pekárenský a cukrovinkársky priemysel, mliekarenský priemysel, konzervárenský a mraziarenský priemysel, cukrovarnícky a tukový priemysel, priemysel na výrobu kŕmnych zmesí a priemysel výroby piva, vína, liehu a nealkoholických nápojov. Na zjednodušenie obstarávania budú môcť žiadatelia využiť bezplatnú elektronickú aplikáciu JOSEPHINE.

Európska komisia chce sprísniť tresty za environmentálne zločiny, za najhoršie by hrozilo až desať rokov väzenia. Navrhuje aj rozšírenie smernice o environmentálnom zločine na nové oblasti, napríklad nelegálny obchod s drevom. Podľa Komisie sú environmentálne trestné činy štvrté najrozšírenejšie vo svete po pašovaní drog, ľudí a falšovaní. Európa má Smernicu o environmentálnom zločine od roku 2008, pokrýva obchod s ohrozenými druhmi, nelegálny obchod s odpadmi, znečisťovanie a nelegálny obchod s nebezpečnými látkami.

Nie všetky členské krajiny podporujú plán Komisie na sprísnenie emisných limitov pre osobné autá a dodávky. Pondelňajšia diskusia medzi ministrami životného prostredia ukázala, že proti sú najmä chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy. Návrh Komisie by de facto znamenal, že po roku 2035 nebude možné predávať na európskom trhu nové autá s benzínovými či naftovými motormi. Úplnú podporu nemá ani návrh na rozšírenie systému obchodovania s emisiami na sektor dopravy a budov. Väčšina členských krajín je za, najhlasnejším kritikom je však poľská vláda. Na možné sociálne následky upozorňujú aj Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.

Portugalsko sa môže stať veľkým producentom lítia – strategickej suroviny pre zelené technológie. Na budúci rok by sa malo ukončiť schvaľovanie ťažby lítia na severe krajiny. Portugalská firma Galp Energia a švédsky výrobca batérií Northvolt plánujú aj spoločnú stavbu rafinérie. Vďaka investícii 700 miliónov eur by do roku 2026 mala ročne vyrábať množstvo lítia, ktoré stačí na 700-tisíc elektromobilov. Svetovému trhu s lítiom dnes dominuje Čína – má 40-percentný podiel na produkcii a 60-percentný na spracovateľských kapacitách.

Intel chce na budúci rok postaviť v EÚ dve továrne na výrobu mikročipov. Investícia dosiahne 10 miliárd eur, vznikne 1 500 pracovných miest. Umiestnené budú pravdepodobne v Nemecku, najčastejšie sa hovorí o Sasku, regióne neďaleko českých hraníc. V budúcnosti by mohlo pribudnúť ďalších šesť fabrík, investícia Intelu tak dosiahne 80 miliárd eur.

Štatistika: slovenská ekonomika tvorí 0,7 percenta európskeho HDP, nemecká celú štvrtinu

V roku 2020 mal hrubý domáci produkt EÚ hodnotu asi 13,4 bilióna eur (13 400 miliárd). Za desaťročie narástol v reálnych cenách o 7,6 percenta. Na ekonomike sa však výrazne podpísala pandémia: v roku 2020 bol reálny HDP o 5,9 percenta nižšie než v roku 2019.

Najväčšou európskou ekonomikou je Nemecko s podielom na HDP vo výške 25,1 percenta, nasleduje Francúzsko (17,2 percenta). Slovensko patrí do skupiny krajín s menej ako jednopercentným podielom – 0,7 percenta.

Podiel členských krajín na spoločnom HDP EÚ, 2020

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.