Denník N

Neverte ľuďom so zázračnými nápadmi, šťastie a bohatstvo nosia nudní politici

O úspechu národných ekonomík budú čoraz viac rozhodovať dva parametre – kvalita ľudí a verejnej správy. V oboch zaostávame a ešte si pritom aj klameme.

Všetko to zlé a divoké, čo postihlo svetovú ekonomiku v dôsledku covidu, má pre Slovensko jedno plus. Koncernom, ktoré predávajú svoj tovar v Európe, sa zdvihli náklady na výrobu v Ázii. Vďaka tomu stúpla atraktivita investícií do fabrík v krajinách EÚ, ako je Slovensko. Lebo tu nie sú až také vysoké platy a máme rozvinutý priemysel.

Predstavte si nemeckého manažéra, ktorý rozhoduje o tom, akú časť výroby pre európsky trh zadá do koncernovej fabriky vo Vietname, akú napríklad do Turecka a akú na Slovensko.

Geografická, ale aj kultúrna vzdialenosť medzi miestom výroby a miestom predaja bude v novom svete po pandémii dôležitejšia ako v minulosti. Relatívne drahšia slovenská pracovná sila bude preto v porovnávaní s Áziou menším hendikepom ako doteraz.

To je však z posledných dvoch rokov jediná dobrá správa pre budúcnosť slovenskej ekonomiky.

Všetko ostatné nahráva tomu, že v najbližších desaťročiach sa naše zaostávanie za kvalitou života v bohatšej a šťastnejšej časti Európy vrátane Česka skôr prehĺbi, ako zmenší.

Skákalo sa hore-dole, až sa to pokazilo

Pripomeňme najprv, čo sa vlastne prihodilo hospodárstvu počas pandémie, aby sme potom mohli vysvetliť, čo to pre nás znamená.

Svetová ekonomika na jar roku 2020 prudko zabrzdila. Väčšina krajín zavrela hranice, v dôsledku čoho sa po polstoročí šťastného spolužitia s polokapitalistickou Čínou zrazu svetový obchod a medzinárodná deľba práce zasekli.

V tom istom momente väčšinu podnikov a bánk prepadol strach zo straty objednávok, a teda aj z krachu. Firmy prakticky okamžite zastavili investície, komerčné banky prestali požičiavať, každý škrtal, kde mohol, a nervózny čakal, čo sa stane.

Návrat inflácie

Stalo sa to, že po objavení vakcín sa svet opäť otvoril a oslobodení spotrebitelia mali po mesiacoch karantén a štátnej pomoci zrazu kopu peňazí. Nie menej, ako sme sa báli, ale v priemere viac ako pred krízou.

Bolo by to krásne a nasledoval by ničím nezastaviteľný rast, lenže ekonomika na to po mesiacoch vypnutia nebola pripravená.

Celý ten desaťročia budovaný systém „just in time“ výrobných dodávok prestal byť konkurenčnou výhodou. Fabriky nemali rezervy, a tak stačilo, že keď v jednej z krajín bežal lockdown o pár týždňov dlhšie alebo sa niekde zahltil prístav, vo fabrikách na inom kontinente krátko potom museli zastaviť výrobu, lebo jedna špeciálna legosúčiastka chýbala.

V lepšom prípade bolo nejakej komodity málo; dala sa síce kúpiť, ale za oveľa vyššiu cenu. Zdraželi nielen ropa, plyn, uhlie, ale aj kovy, drevo a plasty – a, samozrejme, doprava.

Koncom minulého roka sme o problémoch svetového dodávateľského reťazca s pasiou čítali články plné vzrušujúcich detailov z exotických krajín. Potom však začali ekonómovia varovať, že to nie je dočasná drobnosť a nutne to povedie k vyšším cenám a obmedzeniu výroby. Že teda na tom v podstate prerobíme všetci.

Ako to dopadlo, vieme. Automobilky brzdia pre nedostatok čipov, v Európe je najvyšší rast cien od vzniku eura a najväčšie európske a americké koncerny prijímajú stratégie, ako presunúť výrobu kľúčových komponentov z Ázie do domácich fabrík, ktoré budú pre istotu aj vlastniť.

My všetci, svetoví spotrebitelia, sa musíme zmieriť s tým, že svetový obchod už nikdy nebude taký plynulý a lacný, ako bol do začiatku pandémie covidu.

Hračky, obaly na mobily, nafukovacie hrady, tepláky s logom, topánky, teda prakticky všetok spotrebný tovar bude odteraz drahší o riziko, že tovarové toky znova zamrznú.

Návrat štátu

Ale nevrátila sa len inflácia. Tak ako po každej svetovej vojne, aj teraz stúpla váha štátu vo svetových ekonomikách.

Keď prišiel covid, žiadali sme štát, aby zakročil, a ten to aj urobil. Zatvoril hranice, obchody, bary, služby, divadlá, plavárne a na dlhé týždne nútil ľudí sedieť čo najviac doma. V podstate sme neprotestovali, lebo sa nám to zdalo rozumné. Rovnako sa nám zdalo samozrejmé, že je tu štát, kto by nám mal tie škody z veľkej časti zaplatiť.

To sa aj stalo: krajiny dotovali zamrznuté ekonomiky a v celom vyspelom svete vrátane Slovenska preto rástol verejný dlh tempom, ktoré sa dá porovnať len s nákladmi na záchranu bánk počas finančnej krízy.

Zafungovalo to. Vidíme síce sektory ako gastro, hotely či kreatívny priemysel, kde ešte stále hrozí vlna krachov, ale v priemere to dopadlo dobre. Podniky neskrachovali, platia si navzájom načas, vysmiate sú aj banky, platy znova rastú a nezamestnanosť je už takmer ako pred krízou.

Alebo si spomeňme na dovtedy neslýchaný zásah do trhu – na udelenie práva na deväťmesačné odloženie splátok bankových úverov.

Výsledok? Keď sa preventívna akcia skončila, neprišlo žiadne hromadné nesplácanie hypoték. Štátom nariadené úverové prázdniny pomohli prečkať mesiace neistoty. A keď príde ďalšia kríza, budeme považovať za samozrejmé, že si to zopakujeme.

Mimochodom, banky. Nepozastavili sme sa už ani nad tým, že im Európska centrálna banka len tak s nevídanou veľkorysosťou poskytla lacné peniaze a drahocennú istotu, že sa im počas vojny s covidom prakticky nič nemôže stať.

A napokon aj tá inflácia. Pozastavuje sa niekto nad tým, že sa štát chystá pomáhať domácnostiam, ktorým vyskočili ceny energií, lebo na trhu je ich málo? Nie, skôr by sme sa už čudovali, ak by to štát nechal tak.

Akokoľvek dlho ešte bude trvať táto vojna, na jej konci sa budeme na štát spoliehať aj v ekonomike ešte viac ako doteraz. Preto ešte viac ako doteraz budú mať konkurenčnú výhodu podniky v štátoch, v ktorých je verejná správa spoľahlivá, predvídateľná, efektívna a pripravená na zmeny.

Lebo podmienky, v ktorých firmy podnikajú, zásadne ovplyvňujú ich náklady, kreativitu a odvahu investovať. A tie podmienky – čiže napríklad dostatok kvalitných ľudí, zdravé životné prostredie, dopravnú infraštruktúru, zdravotníctvo, bezpečnosť, možnosť spoliehať sa na zákony – ovplyvňuje najmä verejná správa.

No v organizovaní štátu zaostávame. Sme v tom horší aj než naši demokratickí spojenci ako Nemecko či Česko, aj než nedemokratické technokratické systémy typu Čína.

Vieme, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Hegerova vláda

Plán obnovy EÚ

Ekonomika, Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie