Denník N

Inflácia, pandémia či čipová kríza: experti vybrali svoje grafy roka

Dokedy tu bude vysoká inflácia? Čo môžeme v najbližšom období očakávať? získajte odpovede na dôležité otázky


Denník E sa pýtal expertov z nášho panelu, aký graf podľa nich najlepšie vystihuje rok 2021. Neprekvapuje, že témou mnohých bola pandémia a jej dosahy na ekonomiku. Po rokoch sa však do centra pozornosti vrátila inflácia, ktorá sa na Slovensku aj vo svete vyšplhala na hodnoty, aké tu neboli desaťročia.

Svoj graf roka vybrali Peter Kažimír, Vladimír Baláž, Branislav Žúdel, Ivana Molnárová, Ivan Mikloš, Maroš Ovčarik, Michal Lehuta, Miroslav Pikus, Martin Vlachynský, Ľubomír Koršnák, Andrej Svorenčík, Lívia Vašáková, Martin Šuster, Marcela Veselková, Renáta Bláhová, Juraj Draxler a Martin Kahanec.


Rok 2021 je z pohľadu inflácie bezprecedentný

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska

Graf roka je jednoznačne o inflácii, rok 2021 je z pohľadu dynamiky a tempa rastu cien bezprecedentný. Rast cien bude podľa našich odhadov v najbližších mesiacoch ešte silnieť a očakáva sa, že by mal vyvrcholiť na úrovni necelých siedmich percent v úvode budúceho roka.

V priebehu roka ceny plynu aj elektriny na svetových trhoch vyleteli do závratných výšok. Tie ceny sa, samozrejme, prenášajú aj k nám a takisto ovplyvňujú ceny iných tovarov a služieb.

Oživenie veľkých ekonomík sveta a obnovenie spotrebiteľských nálad v priebehu tohto roka narazili na obmedzené kapacity výrobcov a prepravcov. Ťažba a výroba mnohých surovín a súčiastok, ktoré naše výrobky obsahujú, prebieha v krajinách, kde v zápase s pandémiou ešte platia/platili výrazné obmedzenia. Rastúci dopyt a problémy v doprave sa prejavujú aj pri cenách kontajnerov, v ktorých sa transportujú či už hotové výrobky, alebo ich komponenty, ktoré sa potom skompletizujú niekde inde.

Podiel na rastúcej inflácii má aj postupný a pokračujúci prechod na zelenšiu ekonomiku. Prepravcovia z tohto dôvodu vyradili veľkú časť svojej zastaralej flotily lodí. Firmy ťažiace tradičné palivá neinvestovali do kapacít, ktoré by sa pri náhle zvýšenom dopyte dali rýchlo zapnúť. Náklady spojené so znečisťovaním ovzdušia pre firmy rastú s tým, ako sa vlády snažia obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia.


Na Slovensko a do sveta sa vrátila inflácia

Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV

Ekonomickou udalosťou roka je návrat inflácie. Spotrebiteľské ceny rastú na medziročnej báze tempom, ktoré sme na Slovensku nevideli od roku 2004. Ešte výraznejší rast cien pozorujeme v USA. Na príčiny rastu cien majú ekonómovia rozdielne pohľady. Všeobecná zhoda je na tom, že kombinácia silného ekonomického oživenia a narušenia globálnych dodávateľských sietí sa prejavila vo výraznej prevahe dopytu nad ponukou. Keď je tovaru nedostatok, stúpa jeho cena. Niektorí ekonómovia za vysokým rastom cien vidia aj politiku dlhodobého tlačenia peňazí. Iní zas poukazujú na obchodné vojny a zavádzanie bariér v zahraničnom obchode zo strany USA voči Číne a Európskej únii. Dovozov je menej, a preto sú tovary drahšie.

Svetová banka publikovala odhady podielu globálneho obchodu na svetovom hrubom domácom produkte za rok 2020. Obrat zahraničného obchodu v pomere k HDP klesol na 52,8 %, čo bolo najmenej od roku 2009. Svetový obchod je výhodný najmä pre malé krajiny ako Slovensko, pretože sa dokážu špecializovať na produkty, po ktorých je dopyt, a vyvážať ich do celého sveta. Naša ekonomika je od globálneho obchodu životne závislá. Stagnácia globalizácie je hrozbou pre náš ekonomický rast.

Z globalizácie profitovali aj spotrebitelia vo všetkých krajinách sveta. Lacné dovozy spotrebiteľských tovarov, najmä z Ázie, znížili infláciu a zvýšili životnú úroveň. Budovanie bariér v zahraničnom obchode môže mať za následok dlhodobo vyššiu hladinu inflácie.


Pandémia spôsobila výpadok spotreby domácností, ale firmy sa držali

Branislav Žúdel, ekonóm, Inštitút finančnej politiky

Spotreba slovenských domácností zažila v posledných dvoch rokoch dva bezprecedentné prepady pre dve vlny pandémie. Aj napriek rýchlemu oživeniu vždy po uvoľnení opatrení sa spotreba nedokázala dotiahnuť na predkrízový trend. V ekonomike sa tak od začiatku pandémie kumuluje strata výdavkov na tovary a služby, ktorá aktuálne dosahuje astronomických 3,3 mld. eur.

 

Pandémia stiahla zisky firiem do záporu, avšak celkové straty nezanechali takú hlbokú jazvu, ako sa pôvodne očakávalo na základe skúseností z predošlej krízy v roku 2009. Naopak, vyzerá to, že úroveň strát sa výrazne neodkloní od trendu v poslednom období.


Vývoj na trhu práce sa v roku 2021 úplne otočil

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Keď si spomenieme na to, čo sme na prelome rokov bilancovali vlani, a porovnáme to s tým, čo tu máme teraz, je až neuveriteľné, že prešiel iba jeden rok. Trh práce sa totiž kompletne obrátil. Za celý rok 2020 sme evidovali zhruba 190-tisíc ponúk a bolo to po dlhých rokoch prvý raz, čo celkový počet neprekročil 200-tisícovú hranicu.

Rok 2021 bol však pre ľudí na trhu práce pozitívnejší a trh práce nás dokázal opäť prekvapiť. Po rekordných prepadoch sme sa dostali k historicky najvyšším číslam. Až do mája tohto roka platilo, že Profesia evidovala vo svojej 24-ročnej histórii najviac ponúk v máji 2017, takmer 26-tisíc pracovných inzerátov. Toto číslo sa napokon podarilo prekonať v roku 2021 hneď šesťkrát, pričom zamestnávatelia sa šplhali až k 30-tisíc ponukám za mesiac.

Zapríčinilo to aj to, že zamestnávatelia hľadali pracovnú silu, ktorú boli predtým nútení prepustiť. Kým vlani platilo, že pre uchádzačov bolo náročné zohnať si novú prácu a v nezávideniahodnej situácii boli najmä absolventi, dnes majú problémy opäť zamestnávatelia. Trápia sa, lebo pri takej veľkej konkurencii je náročné zohnať novú pracovnú silu.

Aktuálne sme preto svedkami toho, že firmy sú s opätovným prepúšťaním v dôsledku prísnych opatrení omnoho opatrnejšie. Dôvodom sú práve obavy, že neskoršie nábory nových ľudí môžu byť ešte náročnejšie.


Lepšiu kvalitu českých univerzít nemožno vysvetliť peniazmi

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

V novembri 2021 vydala OECD správu Zlepšovanie vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike, v ktorej okrem iného urobila aj porovnanie výdavkov na vysokoškolské vzdelanie v krajinách OECD. Graf z tejto správy ukazuje, že naše výdavky na študenta v parite kúpnej sily sú nižšie, ako je priemer OECD alebo EÚ, sú však porovnateľné s výdavkami v ostatných krajinách V4.

Takže je zjavné, že nižšia kvalita slovenských vysokých škôl oproti českým (ktorá je hlavnou príčinou odchodu slovenských študentov na štúdiá do Českej republiky) nie je primárne zapríčinená nízkou mierou financovania (ako argumentujú oficiálne reprezentácie slovenských vysokých škôl).

Graf nespochybňuje potrebu zvýšenia financovania vysokých škôl, predovšetkým však svedčí o akútnej potrebe zásadnej systémovej reformy fungovania a riadenia vysokých škôl.


Slováci sa čoraz viac zadlžujú a ignorujú rast akciového trhu

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Dlh slovenských domácností v pomere k príjmom rastie posledných päť rokov najrýchlejšie v rámci celej EÚ, upozorňuje na to NBS vo svojej poslednej správe. Pritom od roku 2017 sa sériou legislatívnych opatrení úspešne darilo spomaľovať tempo zadlžovania. Obrat nastal až počas pandémie, pričom v treťom kvartáli 2021 narástlo medziročné tempo zadlžovania nad osem percent (z toho rast hypoték stúpol o 10,7 %).

Tento trend logicky generuje významné riziká pre domácnosti a ich

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Automobilový priemysel

Graf dňa

Inflácia

Panel expertov

Ekonomika

Teraz najčítanejšie