Rok 2021 v európskej ekonomike: jazda na horskej dráhe

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

Rok 2021 bol ako jazda na húsenkovej dráhe. Radosť zo začiatku vakcinácie striedali obavy z nových variantov vírusu a bezmocnosť z nečakane silného odporu voči očkovaniu. Ekonomika sa síce dostala z recesie, no horizont zatieňuje riziko ďalších pandemických vĺn, vysoká inflácia a rast cien energií.

Podobne by sme mohli pokračovať v iných oblastiach: transatlantickom partnerstve, zelenej transformácii ekonomiky, spúšťaní investícií z fondu obnovy… Ponúkame sumár hlavných udalostí, ktoré hýbali európskou ekonomikou v končiacom sa roku.

1. Pandémia a ekonomika

Po nástupe pandémie začiatkom roka 2019 sa objavilo množstvo scenárov jej vývoja. Niektoré hovorili o jednej silnej pandemickej vlne, iné očakávali dve, tie najpesimistickejšie predpovedali „dlhý covid“ – niekoľko rokov striedania nástupov vírusu a dočasnej úľavy.

Jedno však mala väčšina spoločné: presvedčenie, že problém pandémie (a ekonomické riziká z nej prameniace) vyriešia vakcíny.

Téza o potrebnosti očkovania stále platí, ukazuje sa však, že to nie je také jednoduché. Vakcinácia sa začala už pred rokom, napriek tomu je miera zaočkovanosti vo väčšine krajín veľmi nízka. Niekedy je príčinou nedostupnosť očkovacích látok (najmä v chudobných krajinách), inokedy odpor voči očkovaniu (prípad Slovenska).

Výsledkom je, že v neočkovanej populácii má vírus ideálnejšie podmienky na šírenie a rastie pravdepodobnosť vzniku nových variantov.

Pre ekonomiku to znamená pokračovanie neistoty. Krajiny s vysokou zaočkovanosťou sa môžu utešovať aspoň tým, že každá ďalšia vlna prináša menej hospitalizácií a výrazne menej úmrtí. Aspoň pokiaľ sa neobjaví variant s vysokou odolnosťou proti používaným vakcínam. Tie ďalšie sa už pravdepodobne zmierili s tým, že cenou za prepotácanie sa pandémiou bude množstvo úmrtí v rizikových skupinách obyvateľstva. Najmä medzi nezaočkovanými.

Ekonomické dôsledky neistoty je ťažké predpovedať. Zatiaľ prežíva opatrná viera v návrat hospodárskeho rastu. V jesennej hospodárskej predpovedi zvýšila Komisia očakávaný tohtoročný rast eurozóny na 5 percent (oproti 4,3 percenta na jar). Na budúci rok by mala ekonomika rásť o 4,3 percenta, na rok 2023 očakáva 2,4-percentný rast.

Podobný vývoj čaká v celej Európskej únii, len v roku 2023 má HDP narásť o niečo viac – o 2,5 percenta.

Vyšší hospodársky rast by mal znamenať zníženie deficitov (relatívne k HDP). V roku 2020 boli v celej EÚ na úrovni 6,9 percenta HDP, v tomto roku má agregovaný deficit klesnúť na 6,6 percenta, v nasledujúcom na 3,6 a potom na 2,3 percenta.

Podobne by sa mal vyvíjať aj dlh. V tomto roku dosiahne 99 percent HDP pre eurozónu, resp. 92 percent pre celú EÚ. V nasledujúcom má klesať na 97, resp. 89 percent HDP. Problémom je však inflácia, ktorá je vysoko nad 2-percentným limitom. Tej sa budeme venovať nižšie.

2. Rast cien začína trápiť aj ECB

Intenzita, s akou sme sa v tomto ekonomickom prehľade venovali problému inflácie, počas roka postupne narastala. V lete ešte prevládala predstava, že ide o prechodný jav, ktorý za pár mesiacov odznie. Dnes je prakticky isté, že to tak nebude. Otázkou ostáva, či sa rast cien pribrzdí v priebehu budúceho roka bez toho, aby bola potrebná reštriktívna menová politika, alebo je to trvalejší jav.

Ročná miera inflácie a jej komponenty, október 2011 – október 2021 (odhad)

Európska centrálna banka sa stále prikláňa k prvému scenáru. Posledné tohoročné stretnutie Rady guvernérov (16. decembra) neprinieslo prekvapenia. V marci 2022 ukončí banka pandemický program nákupu cenných papierov – PEPP. V súčasnosti nakupuje ECB na trhoch každý mesiac dlhopisy v hodnote 70 miliárd eur, celková hodnota je 1,85 bilióna eur.

Neznamená to úplný koniec intervencie na trhoch. Ak sa nič nezmení, ECB posilní program nákupu dlhopisov, ktorý existoval už pred pandémiou a v súčasnosti má objem 20 miliárd eur mesačne. V krízovom scenári môže vytvoriť nový program.

V priebehu budúceho roku neplánuje zvyšovať úrokové miery. Menová politika eurozóny tak prestáva sledovať trajektóriu iných veľkých ekonomík. Inflácia rastie v Spojených štátoch ešte rýchlejšie než v Európe, v novembri narástla medziročne o 6,8 percenta (v eurozóne o 4,9 percenta). Federálny rezervný systém preto zdvojnásobil rýchlosť ukončovania programu nákupu dlhopisov. FED bude v budúcom roku zvyšovať aj úrokové miery, rovnaký kurz nabrala britská centrálna banka.

3. Problém s cenami energií

Jednou z horúcich ekonomických tém druhého polroka bol rast cien energií. V novembri prekročili 100 eur za MWh, tesne pred Vianocami sa vyšplhali nad 175 eur. Drahý plyn zodvihol aj ceny elektrickej energie.

Ceny zemného plynu v Európe

(ceny podľa holandského TTF trhu v eur/MWh)

Na tlak členských krajín reagovala Komisia v októbri balíkom krátko- a dlhodobých nástrojov. Členským krajinám dáva návod, ako krátkodobo tlmiť vplyv vysokých cien na spotrebiteľov a firmy bez toho, aby porušili pravidlá európskeho trhu.

Mnohé z krátkodobých nástrojov odporučených Komisiou už niektoré štáty používali predtým: jednorazové dotácie pre domácnosti vo forme „poukazov“, cielené znižovanie spotrebnej dane či pomoc firmám.

Podľa Komisie by prioritou mali byť cielené opatrenia, ktoré dokážu rýchlo tlmiť následky nárastu cien na ekonomicky zraniteľných spotrebiteľov a malé firmy. Ak sú takéto opatrenia cielené na najchudobnejších a sú časovo obmedzené, nie sú v rozpore s pravidlami trhu.

Štáty môžu znížiť spotrebné dane z energií, pre najchudobnejšie domácnosti môžu byť aj nulové. Dovolené je aj zníženie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sú rešpektované minimálne sadzby platné v EÚ.

Na financovanie môžu krajiny využiť príjmy z predaja emisných povoleniek. Podľa eurokomisárky Kadri Simsonovej vďaka rastu cien emisií z nich krajiny získali za prvých deväť mesiacov tohto roka o 10,8 miliardy eur viac než v rovnakom období minulého roka.

Komisia zatiaľ odolala tlaku niektorých krajín, aby pre drahú energiu revidovala niektoré zelené politiky. Zastáva názor, že prechod k obnoviteľným zdrojom nie je problémom, ale súčasťou riešenia – prechod na obnoviteľné zdroje oslobodí Európu od závislosti od dodávok energetických surovín, ktorých ceny nemá pod kontrolou.

Na rast cien reagoval čiastočne aj decembrový návrh reformy trhu so zemným plynom. Návrh umožní operátorom prepravných sietí (na Slovensku je to TSO) z viacerých krajín spoločný nákup rezerv. Systém bude dobrovoľný a participujúce krajiny budú musieť vopred informovať Európsku komisiu, zaslať jej informácie o plánovanom objeme nákupu, nákladoch a očakávaných prínosoch, ako aj o postupe rozhodnutia o využití zásob. Po opatrení volalo najmä Španielsko, Grécko a Rumunsko, zatiaľ sa však nezdá, že by mali ostatné krajiny o takúto spoluprácu veľký záujem.

Súčasťou reformy sú aj opatrenia na dekarbonizáciu plynárenstva. Tým sa venujeme v nasledujúcej časti.

4. Budúcnosť plynu v Európe

Európska únia nastúpila cestu dekarbonizácie ekonomiky. O konkrétnych návrhoch píšeme nižšie, teraz sa venujme jednej z komplikovaných otázok „zelenej transformácie“: akú úlohu má v tomto procese hrať zemný plyn?

V roku 2021 definitívne rozhodnutie nepadlo. Návrh klasifikácie investícií do plynárenských projektov (zelená taxonómia) preložila Komisia na začiatok budúceho roka. Je pravdepodobné, že plyn si udrží status „prechodného riešenia“. Z dlhodobého hľadiska je však tradičné fosílne plynárenstvo v Európe na ústupe.

Pozrime sa napríklad na dlhopisy, ktorými EÚ financuje plány obnovy. Komisia chce financovať 30 percent z 800-miliardového balíka zo zelených cenných papierov. Vo všeobecnosti to znamená, že takto získané prostriedky pôjdu do projektov spĺňajúcich určité environmentálne pravidlá (napríklad zákaz financovať fosílny priemysel).

Problémom Únie je určiť, ktoré investície sú „zelené“ – práve pre odklad rozhodnutia o statuse plynu a jadrovej energie v rámci zelenej taxonómie. Európska komisia preto navrhla, aby sa využil existujúci rámec: princípy zelených cenných papierov stanovené združením International Capital Market Association.

Tieto pravidlá vylučujú zemný plyn zo „zeleného financovania“. Neznamená to, že plynárenské projekty nebudú môcť dostať žiadne peniaze z fondu obnovy. Akurát nebudú môcť pochádzať z 30 percent, krytých zelenými cennými papiermi.

Plynárenské projekty, ktoré členské štáty zahrnuli do národných plánov, odsúhlasených Európskou komisiou a Radou, by tak svoje financovanie dostali. Posilnil by sa však trend vylučovania plynárenstva z rýchlo rastúceho segmentu zelených cenných papierov.

Druhým príkladom je decembrový návrh nových pravidiel štátnej pomoci, ktoré majú uľahčiť financovanie zelených projektov. Štátne financovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, elektromobility či zlepšovania energetickej efektívnosti budov bude mať voľnejšie pravidlá pri rozhodovaní o pomoci a jej výške. V prípade zemného plynu zvolila Komisia „pragmatický prístup“ – bude sa naň vzťahovať voľnejší regulačný rámec, no len v chudobnejších krajinách Únie.

Aj tam môžu dostať plynárenské projekty výnimku z pravidiel štátnej pomoci, len ak prispievajú k znižovaniu využívania uhlia. Plynárenské projekty musia zároveň využívať technológie, ktoré v budúcnosti umožnia primiešavanie vyššieho objemu vodíka či bioplynu.

Dekarbonizácia je tiež leitmotívom decembrovej reformy plynárenského trhu. Komisia chce meniť smernicu o vnútornom trhu so zemným plynom a nariadenie o prístupe k transmisným plynárenským sieťam.

Hoci Komisia očakáva, že do roku 2050 sa podiel elektrickej energie na celkovej spotrebe zdvojnásobí (na 53 percent), „plynné palivá budú v energetickom systéme naďalej hrať dôležitú rolu.“ Zemný plyn by mal byť postupne nahrádzaný nízkoemisnými alternatívami. Komisia chce vytvoriť celoeurópsky systém certifikácie, na základe ktorého budú palivá klasifikované. „Nízkoemisný vodík“ bude napríklad taký, pri ktorom sa ušetrí 70 percent emisií skleníkových plynov. Téme certifikácie vodíka sa venujeme samostatne v ďalšom texte.

Od 1. októbra 2025 budú musieť operátori plynovodov akceptovať cezhraničné toky plynov s obsahom vodíka do piatich percent.

Nová legislatíva neobsahuje minimálne ciele pre podiel obnoviteľných či nízkoemisných plynov vo výrobe či spotrebe. Zavedenie limitov žiadali najmä združenia výrobcov alternatívnych palív. Podľa nich sú potrebné na zrýchlenie transformácie sektora a pre spotrebiteľov by zabezpečili dostatočné množstvo udržateľnejších alternatív.

Spotrebiteľom však prinesie možnosť podpísať samostatné kontrakty s viacerými dodávateľmi, jedným pre zemný plyn, druhým pre vodík. Spotrebitelia budú môcť vytvárať „energetické komunity“, prostredníctvom ktorých si budú môcť „zakúpiť alebo prenajať distribučné siete a autonómne ich riadiť.“ Technicky to majú umožniť inteligentné merače plynu.

Vlády budú môcť stanoviť maximálne ceny pre najzraniteľnejších spotrebiteľov na základe celoeurópskej definície „energetickej chudoby“. Legislatíva tiež vyzýva vlády, aby užšou spoluprácou pomáhali vytvárať cezhraničné regionálne trhy.

5. Klimatická legislatíva: zložitá časť sa ešte len začína

V lete zverejnila Komisia balík návrhov, ktoré majú pomôcť znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Hneď na začiatku treba povedať, že tá ťažšia časť nás ešte len čaká. Každé opatrenie musia odsúhlasiť členské štáty a Európsky parlament. Viacero návrhov je kontroverzných, rozhodnutie padne – v lepšom prípade – v priebehu budúceho roka.

Balík Fit for 55 môže priniesť európskej ekonomike viacero transformačných impulzov. Ponúkame prehľad najdôležitejších častí.

Balík tvorí trinásť legislatívnych návrhov – osem revízií existujúcich smerníc a nariadení, päť návrhov nových:

Revízie existujúcej legislatívy:

• Revízia Európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS)
• Revízia Nariadenia o využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF)
• Revízia Nariadenia o spoločnom úsilí (ESR)
• Dodatok k Smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (RED)
• Dodatok k Smernici o energetickej účinnosti (EED)
• Revízia Smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFID)
• Dodatok k Nariadeniu stanovujúcemu emisné štandardy CO2 pre osobné autá a dodávky (tejto téme sa venujeme podrobnejšie v prvom texte)
• Revízia Smernice o zdaňovaní energií

Nová legislatíva:

• Nová stratégia EÚ pre lesy
• Mechanizmus uhlíkového cla (CBAM)
• Sociálny nástroj pre klimatickú akciu (fond na tlmenie sociálnych dôsledkov klimatických opatrení)
• ReFuelEU – udržateľné letecké palivá
• FuelEU Maritime – udržateľná námorná doprava

Systém obchodovania s emisiami: Súčasný systém pokrýva veľkých výrobcov energií a priemyselné zariadenia, teda asi 40 percent zdrojov skleníkových plynov. Je nastavený na dosiahnutie 40-percentnej redukcie emisií CO2 do roku 2030. Revízia ho má prekalibrovať v zhode s ambicióznejším 55-percentným limitom: upraviť celkové množstvo povoleniek, a to aj bezplatných. Komisia tiež chce zahrnúť námornú dopravu a vytvoriť samostatný systém emisných povoleniek pre budovy a dopravu.

Sociálny nástroj pre klimatickú akciu: Rozšírenie obchodovania s emisiami na dopravu a budovy zvýši ich cenu, čo môže mať sociálne následky najmä pre chudobnejších spotrebiteľov. Komisia chce preto 50 percent z príjmov generovaných rozšírením EU ETS vložiť do nového fondu, ktorý by tlmil sociálne následky klimatických politík.

Emisie v sektoroch mimo EU ETS: Aj po rozšírení systému obchodovania s emisiami ostanú mimo neho dôležité sektory, najmä poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. V rámci nich reguluje emisie Nariadenie o spoločnom úsilí. Legislatíva stanovuje pre každý zo sektorov špecifické národné ciele znižovania emisií, ich výška sa odvíja od HDP krajiny.

Pri stanovení národných cieľov sa bude brať do úvahy aj faktor efektívnosti: aké zníženie emisií prinesie daná investícia. V mnohých prípadoch by to malo znamenať, že väčšia redukcia sa bude vyžadovať od krajín, ktoré majú v súčasnosti vyššie emisie.

Prírodné úložiská emisií: Lesy či mokrade sú prirodzenými „zachytávačmi“ uhlíka: rastliny pohlcujú CO2 z atmosféry a ukladajú uhlík v biomase alebo pôde. 55-percentný cieľ pre rok 2030 sa počíta ako „čistá bilancia“, teda vypustené emisie mínus uložené.

Množstvo zachytených a uložených emisií závisí od spôsobu využívania pôdy (zastavaná plocha, poľnohospodárske plodiny, prírodný les a pod.) a stavu týchto prírodných zachytávačov. Túto oblasť reguluje Nariadenie o využití pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve (LULUCF).

Podľa Komisie by mali prírodné zachytávače v roku 2030 dosiahnuť kapacitu 310 miliónov ton emisií CO2 (zvýšenie oproti pôvodným 225 miliónom). Zvýšia sa tak aj národné ciele pre členské krajiny. Okrem toho by do roku 2035 mala EÚ v celom sektore dosiahnuť klimatickú neutralitu vrátane emisií skleníkových plynov mimo CO2 (napríklad metán zo živočíšnej výroby, z hnojív).

Podľa Stratégie pre lesné hospodárstvo majú byť v EÚ do roku 2030 vysadené tri miliardy stromov.

Uhlíkové clo: Importéri výrobkov vo vybraných sektoroch – cement, hnojivá, oceľ a železo, hliník, elektrická energia – budú musieť platiť poplatok. Nepôjde o clo v pravom slova zmysle, ale o fiktívnu emisnú povolenku, ako keby bol dovezený produkt vyrábaný v EÚ.

Výroba a využitie energie: Cieľ pre podiel energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) sa zvýšil na 40 percent do roku 2030. Špecifické ciele boli určené pre podiel OZE v doprave, teplárenstve, sektore budov a priemysle. Komisia tiež navrhuje prísnejšie pravidlá udržateľnosti pre biomasu.

Komisia navrhuje ambicióznejšie zvyšovanie energetickej účinnosti. Členské krajiny budú musieť takmer zdvojnásobiť množstvo každoročne ušetrenej energie. Okrem toho by verejný sektor mal každý rok renovovať minimálne 3 percentá budov.

Revízia Smernice o zdaňovaní energií má zlúčiť daňové pravidlá s klimatickou politikou Únie. Doteraz boli ropa a zemný plyn zdaňované menej než elektrická energia.

6. Schvaľovanie digitálnej legislatívy vstupuje do posledného štádia

V decembri minulého roka predložila Komisia dva dôležité legislatívne návrhy pre digitálny sektor: Zákon o digitálnych trhoch (DMA) a Zákon o digitálnych službách (DSA). Hlavným cieľom DMA je regulovať veľké digitálne spoločnosti tak, aby nemohli zneužívať svoje dominantné trhové postavenie. DSA pôsobí horizontálne v celom digitálnom sektore. Digitálne služby sa majú riadiť princípom: „Čo je nelegálne offline, je nelegálne aj online.“

Legislatíva tak reaguje na niekoľko problémov spojených s fungovaním digitálneho sektora v Európe. Dominancia veľkých hráčov v jednotlivých subsektoroch (internetové vyhľadávače, online predaj, sociálne siete, platformy pre aplikácie a pod.) obmedzuje konkurenciu a inovácie. Digitálne spoločnosti tiež nedostatočne reagovali na šírenie škodlivého obsahu. Hoci viackrát prisľúbili samoreguláciu, ich kroky nie sú účinné.

Po dvanástich mesiacoch sa uzavrela jedna fáza. Ministri členských krajín sa dohodli na spoločnej pozícii k obom návrhom. Pozíciu prijal aj Európsky parlament. Obe inštitúcie sa teraz pokúsia nájsť spoločný kompromis a legislatívu schváliť. Návrhy sa v procese rokovaní môžu ešte meniť.

Povinnosť stiahnuť nelegálny obsah: Členské krajiny podporili návrh Komisie na prísnejšiu povinnosť sťahovať nelegálny obsah. Bude sa týkať všetkých hráčov na trhu: od malých registrátorov webstránok po digitálne giganty spravujúce sociálne siete či iné online platformy. Veľkým digitálnym firmám pridali povinnosť zverejňovať informácie o počte ľudí, ktorí pre nich moderujú online obsah, a o jazykoch, ktoré ovládajú. Budú tiež musieť zaviesť funkcie overovania veku a rodičovskej kontroly.

Rada navrhuje, aby sa povinnosť nahlasovať podozrenia z trestných činov rozšírila aj na cloudové firmy.

Manipulatívny dizajn: Nové pravidlá zakážu manipulatívne dizajnové prvky (takzvané dark patterns), ktoré vedú užívateľov k tomu, aby súhlasili s monitorovaním ich aktivity na platformách, s cieľom poskytovať im personalizovaný obsah.

Práva užívateľov budú širšie vrátane povinnosti online platforiem informovať, ak obmedzia viditeľnosť niektorých postov alebo suspendujú peňažné platby. Online trhoviská budú musieť účinnejšie zabraňovať predaju nelegálneho či nebezpečného tovaru, kupujúci majú mať lepší prístup k reklamáciám.

Presadzovanie pravidiel: V tejto oblasti presadzujú členské krajiny najväčšiu zmenu oproti návrhu Komisie. Dodržiavanie pravidiel veľkými firmami má kontrolovať Európska komisia, nie inštitúcie krajiny, v ktorých má firma oficiálne sídlo (väčšinou je to Írsko). Za porušenie pravidiel môže firmám hroziť pokuta až do výšky desiatich percent ich ročného globálneho obratu.

Posilnenie konkurencie: Hlavným cieľom druhej legislatívy, DMA, je chrániť konkurenciu na digitálnych trhoch pred dominanciou veľkých firiem. Tie nebudú smieť využívať osobné údaje užívateľov, získané na jednej platforme, pre inú službu, nebudú smieť blokovať či obmedzovať služby iných firiem na svojich platformách. Užívatelia budú mať právo odstrániť predinštalované aplikácie na svojich zariadeniach.

Vo viacerých otázkach sa pozícia Rady líši od Európskeho parlamentu, nezhody sú aj medzi členskými krajinami. Najdôležitejšou je otázka, na koho sa majú pravidlá DMA vzťahovať. Komisia navrhla, aby to boli firmy, ktoré mali v Európe v posledných troch rokoch obrat minimálne 6,5 miliardy eur a v poslednom finančnom roku trhovú hodnotu aspoň 65 miliárd eur. Zároveň musia mať v Európe minimálne 45 miliónov konečných užívateľov mesačne a 10 000 aktívnych firemných užívateľov ročne. Skupina krajín žiada, aby bola podmienka rozšírená aj na sociálne médiá a vyhľadávače. Nemecko a Holandsko spochybňujú súčasnú definíciu „konečného užívateľa“.

Nemecko a Taliansko chcú, aby legislatíva dokázala zabrániť preberaniu vlastníckej kontroly nad firmou, ktorého cieľom je zničiť konkurenciu. Holandsko podporuje opatrenia v oblasti interoperability, Taliansko žiada rozšírenie pravidiel na webové prehliadače a hlasové asistenčné služby (rovnakú požiadavku má europarlament).

Pri DSA sa diskusie točia najmä okolo právomoci kontrolovať veľkých hráčov. Časť krajín nesúhlasí s tým, aby bola prenesená na Európsku komisiu.

Europarlament diskutuje o zákaze cielenej reklamy pre užívateľov mladších ako 18 rokov, potrebu ochrany mladých zdôrazňuje aj Nemecko.

Otázkou tiež je, či sa má pravidlo moderovania obsahu vzťahovať aj na médiá – problémom sú diskusie pod článkami. Výnimku pre médiá nepodporuje Európsky parlament, Nemecko a Švédsko v rokovaniach zdôraznili potrebu chrániť slobodu médií.

7. V budúcnosti má byť podpora pre európskych farmárov zelenšia

Reforma európskej poľnohospodárskej politiky mešká dva roky. Pôvodne mali začať platiť nové pravidlá vyplácania podpory farmárom už od začiatku tohto rozpočtového cyklu – teda od roku 2021. Nakoniec to bude od 1. januára 2023.

Reformný balík schválila EÚ koncom roka. Implementácia je však v rukách členských krajín. Spoločná poľnohospodárska politika vytvára rámec pravidiel, na čo a ku komu majú európske peniaze smerovať a za akých podmienok. Vlády ich však môžu do istej miery prispôsobiť vlastným predstavám.

Slovenský rezort pôdohospodárstva predstavil v novembri takzvanú Intervenčnú stratégiu, ktorá približuje, aké sú jeho hlavné ciele v poľnohospodárstve na najbližších päť rokov a ako tomu plánuje prispôsobiť dotačnú podporu. Z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostane Slovensko zhruba rovnaký balík peňazí ako v programovom období 2014 až 2020, no ich rozdelenie bude iné.

O nových pravidlách vyplácania agrodotácií bude ministerstvo rokovať s Európskou komisiou. Po schválení by mali začať platiť od roku 2023.

Priame platby: Európske pravidlá umožňujú presun časti peňazí z druhého piliera (Program rozvoja vidieka) na priame platby (prvý pilier). Slovensko to však už neurobí. Tento krok bude mať niekoľko výrazných následkov na čerpanie dotácií z európskych fondov. Tým hlavným je, že slovenským poľnohospodárom sa znížia dotačné príjmy, vyplácané automaticky za hektár pôdy. Tie by však boli menšie aj tak, keďže Slovensku sa o 100 miliónov zníži rozpočet prvého piliera. Týmto rozhodnutím bude prepad ešte citeľnejší. Základná (BISS) hektárová platba bude 100 eur, čiže zhruba o 37 eur menej ako doteraz. Stohektárovej farme sa tak ročne zníži „automatický“ príjem o 3 700 eur.

Narásť má podpora malých i stredných fariem, mladých farmárov a tých poľnohospodárov, ktorí v prospech ochrany prírody zmenia svoje pracovné postupy.

Pätnásť percent platieb (takzvané viazané platby) pôjde na podporu konkrétnych komodít, ktoré ministerstvo považuje za dôležité alebo perspektívne – ide hlavne o prácnejšiu zeleninu, ovocie a živočíšnu výrobu.

Podpora mladých farmárov: Na doplňujúcu platbu pre poľnohospodárov od 18 do 40 rokov vyčlení Slovensko z prvého piliera tri percentá prostriedkov, čo je minimálna požiadavka EÚ. V praxi sa im platba na hektár zvýši o 100 eur. Spolu s redistributívnou platbou tak mladý poľnohospodár na prvých sto hektárov dostane 335-eurovú platbu. To je o 105 eur viac ako doteraz.

V tomto prípade je však priliehavejšie označenie začínajúci poľnohospodár. Dodatočná platba sa bude totiž vyplácať poľnohospodárom len na prvých päť rokov ich podnikania bez ohľadu na ich vek (v rámci daného rozpätia 18 až 40 rokov).

Okrem hektárovej podpory dostanú začínajúci farmári granty na investície a rozbehnutie podnikania. Štartovacia dotácia, ktorá sa v tomto programovom období vyplácala v hodnote 50-tisíc eur, sa zvýši na 70-tisíc eur. Takzvaný start-up grant bude dostupný pre 614 nádejných poľnohospodárov.

Redistributívna platba: Všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie. Od roku 2023 dostanú farmári v rámci redistributívnej platby 80 eur na prvých 100 a 40 eur na ďalších 50 hektárov. Menším farmám sa za sedem rokov takto vyplatí 205 miliónov eur.

Stropovanie: Zavedenie nástroja, ktorý agropolitika ponúka na presunutie väčšej časti dotácií od agrárnych podnikov k menším, síce pre členské štáty povinný nie je, no ministerstvo už pod vedením Samuela Vlčana so stropovaním počíta. Limit, ktorý bude môcť za jeden rok vyčerpať jedna farma, bude stanovený tak, ako to navrhli aj európske inštitúcie. Strop bude 100-tisíc eur, pričom od príjmu 60-tisíc eur sa dotácie skrátia o 15 percent.

Známe sú už aj ďalšie parametre, ktoré sú k veľkým farmám celkom mierne. Okrem základnej platby sa do stropu ostatné platby nebudú započítavať. Od stropu sa zároveň budú odpočítavať mzdové náklady zamestnancov. Tu sa agrorezort bude riadiť európskym nariadením, ktoré ich definuje ako „pracovníkov, ktorí sa priamo podieľajú na poľnohospodárskej produkcii.“

Dotačný limit sa bude týkať iba tých najväčších fariem, ktoré zamestnávajú málo pracovníkov. Podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky sa stropovanie bude týkať 200 poľnohospodárskych podnikov. Za celé obdobie sa ním uvoľní 20 miliónov eur, ktoré agrorezort presunie do Programu rozvoja vidieka.

Ekoschémy: Časť dotácií poľnohospodári po novom dostanú, ak splnia niekoľko podmienok, ktorých cieľom je pomôcť biodiverzite, kvalite pôdy a aj znižovaniu emisií. Európska únia sa dohodla, že krajiny EÚ musia na tento typ dotácií vyčleniť minimálne 25 percent z balíka priamych platieb. Ministerstvo pôdohospodárstva ekoschémam na päť rokov dáva rozpočet 559 miliónov eur, čo je mierne nad požadovanou sumou.

Podľa posledného návrhu ministerstva budú musieť farmári rozčleniť veľké polia na maximálne 50-hektárové bloky (v chránených územiach na 20-hektárové), zvyšovať podiel plôch bez produkcie a aspoň na štvrtine pôdy zaorávať slamu či hnojiť maštaľným hnojom. Farmári s pasienkami zas musia posunúť termíny kosenia s ohľadom na chránené druhy alebo sa venovať extenzívnej pastve zvierat.

Pôvodne ministerstvo počítalo, že hektárová sadzba za ekoschému bude 45 eur, po kritike poľnohospodárov sa ju však rozhodlo zvýšiť.

Spolufinancovanie: Nepresúvanie peňazí medzi dvoma piliermi agropolitiky môže byť pre poľnohospodárov nakoniec dobrou správou. Platí totiž, že čím viac európskych peňazí štát nechá v investičnej a neprojektovej podpore, tým viac sa na ne nabalí domácich zdrojov. Podľa európskych pravidiel musí Program rozvoja vidieka spolufinancovať štát z vlastného rozpočtu. Na jeho rozhodnutí je ale miera spoluúčasti – nemôže byť však nižšia ako 15 percent a vyššia ako 80 percent.

V súčasnosti je na úrovni 25,7 percenta, čo poľnohospodári dlhodobo považujú za nedostatočné. Vláda v lete rozhodla, že od roku 2023 bude na druhý pilier prispievať skoro 37 percentami (36,92 percenta). Ide však o priemernú mieru, pretože na rôzne typy podpôr bude štát doplácať iným podielom. Príspevky na projekty včelárov si napríklad štát s EÚ rozdelí na polovicu.

Štát tak do poľnohospodárstva a spracovania naleje o 288 miliónov eur viac. Ročne pôjde na projekty a ostatné platby určené na rozvoj vidieka namiesto doterajších 94 miliónov eur až 151 miliónov eur.

Nový druhý pilier: Za päť rokov skráteného programového obdobia sa rozpočet Programu rozvoja vidieka zvýši až o vyše 510 miliónov eur. Ministerstvo bude rozdeľovať výrazne viac peňazí tak na investície, ako aj na neprojektové podpory, čo zvýši alokácie zrejme vo všetkých podporených oblastiach. Od roku 2023 stúpne podpora ekologického poľnohospodárstva. Ročne do neho pôjde viac ako 33 miliónov eur, čo je o 13 miliónov eur viac ako teraz. Platby z druhého piliera na ekologickú výrobu vzrastú vinárom, zeleninárom, ovocinárom, zemiakarom aj vinohradníkom.

Vzrastie aj alokácia na investície poľnohospodárov – celkovo budú môcť poľnohospodári a spracovatelia na projekty čerpať 366 miliónov eur. Ministerstvo chce v porovnaní s dnešným systémom vyhlasovať viac výziev a podporiť viac menších projektov. Systém čerpania poľnohospodárskych eurofondov by sa mal tiež zjednodušiť – nákup strojov by napríklad nemusel ísť cestou verejného obstarávania, ale vopred stanovených cenníkov.

Úplnou novinkou bude využitie finančných nástrojov. Časť grantov rezort využije na podporu investícií malých a stredných farmárov prostredníctvom zvýhodnených úverov.

8. Vláda pripravila plán obnovy aj novú štruktúru eurofondov

Pri európskych peniazoch ešte ostaneme. Slovensko bude v najbližších rokoch investovať historicky najväčší balík európskych grantov 6,3 miliardy eur z Fondu obnovy (na tri roky) a takmer 13 miliárd z eurofondov (na sedem rokov). K obom balíkom sme museli pripraviť plán ich použitia. Plán obnovy a odolnosti SR je schválený, nová štruktúra eurofondov je v štádiu návrhu.

Začnime tým prvým. Jedným z najväčších výkonov ľudí stojacich za slovenským plánom obnovy bolo, že ho (takmer) udržali mimo straníckych vnútrokoaličných bojov a proces nezastavila ani vládna kríza, ústiaca do výmeny premiéra. Dobrou správou je, že Plán obnovy a odolnosti SR dostal od Komisie dobré hodnotenie.

Slovensko dostalo áčko vo všetkých hodnotených parametroch s výnimkou jedného. Béčko nám Komisia dala len v časti „Náklady“. Vyčíta nám, že „v prípade určitých opatrení (bol) rozsah poskytnutých informácií a príslušných dokladov alebo iných porovnateľných údajov obmedzený, čím sa obmedzuje miera, do akej možno tieto osobitné odhady nákladov považovať za primerané a realistické“.

Nedostatky sú konkrétne v týchto oblastiach:

• Obmedzene poskytnuté referenčné náklady v komponente 2 na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.
• Obmedzené informácie o hospodárení s finančnými prostriedkami a využití súkromného kapitálu v komponente týkajúcom sa výskumu, vývoja a inovácií na podporu inovatívnych podnikov v ich počiatočnej fáze alebo vo fáze rastu. Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie absorpčnej kapacity považuje Komisia ciele a odhady nákladov za pomerne vysoké a menej realistické.
• To isté platí aj pri investíciách na spoluprácu medzi podnikmi, akademickou obcou a organizáciami výskumu a vývoja.

To však už hovoríme o podrobnostiach. Dôležité je, že výsledné hodnotenie bolo lepšie, než v aké sme mohli ešte na začiatku roku dúfať.

Horšou správou je, že už na začiatku procesu sa prejavilo riziko zrejmé od počiatku: implementácia plánu (a tým čerpanie peňazí) bude závisieť od udržania podpory pre reformy, ktoré sme Európskej únii sľúbili. Financovanie z plánu obnovy je totiž naviazané na presne stanovené míľniky a ciele. To nie sú eurofondy. Viac sa to podobá „záchranným pôžičkám“, ktoré počas krízy eurozóny čerpali krajiny ako Grécko, Portugalsko či Írsko.

Nesplnenie cieľa, teda meškanie dosiahnutia míľnika, znamená zablokovanie peňazí. A odštartuje hádky, kto za to môže: ten či iný koaličný partner, celá vláda, sabotérska opozícia či „zlý Brusel“. Pre nestabilnú, vnútorne rozdelenú vládu to môže byť priveľké sústo. A živná pôda pre „protieurópsky“ populizmus.

Ak všetko pôjde dobre (nádej zomiera posledná, dokonca aj na Slovensku), plán obnovy podporí päť hlavných oblastí:

• Zelená ekonomika (2 301 miliónov eur): obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, obnova budov, udržateľná doprava, dekarbonizácia priemyslu, adaptácia na zmenu klímy.
• Lepšie zdravie (1 533 miliónov eur): moderná a dostupná zdravotná starostlivosť, starostlivosť o duševné zdravie, dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť.
• Efektívna verejná správa a digitalizácia (1 110 miliónov eur): zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma justície, boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva, digitalizácia ekonomiky a štátnej správy, zdravé verejné financie.
• Kvalitné vzdelávanie (892 miliónov eur): dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania, digitalizácia a reforma obsahu vzdelávania, zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl.
• Veda, výskum, inovácie (793 miliónov eur): financovanie vedy, výskumu a inovácií, lákanie a udržanie talentov.

Na konci roka sme urobili aj ďalší dôležitý krok k čerpaniu z plánu obnovy: Slovensko ako tretia krajina v EÚ úspešne vyrokovalo a schválilo operačnú dohodu pre Plán obnovy a odolnosti. Tá je podmienkou, aby na Slovensko začali prúdiť miliardy eur na obnovu krajiny po koronakríze. O prvú platbu 485 miliónov eur budeme môcť požiadať po splnení prvých štrnástich míľnikov a cieľov, ktoré sme prisľúbili v Pláne obnovy a odolnosti.

V semafore plánu obnovy však svieti pri troch kľúčových reformách stále červená farba: reforme systému riadenia vysokých škôl, definícii novej súdnej mapy a zavedení výdavkových stropov v zákone o rozpočtových pravidlách.

Na rozdiel od plánu obnovy, nová architektúra eurofondov je len v štádiu návrhu. Slovensko z fondov kohéznej politiky v nasledujúcich siedmich rokoch získa 12,8 miliardy eur. Napriek malému zníženiu s prehľadom najviac dostane z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – viac ako 7,3 miliardy eur.

Už tradične sa s novým programovým obdobím menia aj hlavné politické ciele, ktoré chce EÚ investíciami z eurofondov za sedem rokov dosiahnuť.

Únia sa dohodla, že predošlých 11 hlavných cieľov zoštíhli na päť. Ide o základný rámec, ktorého by sa mali držať členské štáty a podľa ktorého by mali nastaviť svoje vlastné investičné priority. Európska komisia zároveň v každoročnej správe o krajine v rámci procesu Európskeho semestra vydala všetkým krajinám špecifickejšie odporúčania, ako využiť peniaze z fondov EÚ. V roku 2019 ich z Bruselu dostalo aj Slovensko.

Na základe nich potom vládou poverené Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) spustilo proces výberu investičných priorít. Prvý návrh na prerozdelenie takmer 13-miliardovej alokácie 4. mája predstavila ministerka Veronika Remišová. O tomto návrhu teraz zástupcovia Slovenska rokujú s Európskou komisiou. Takto vyzerajú navrhované priority a príslušné alokácie:

• Inovatívne Slovensko: Navrhovaná suma 1,97 miliardy eur na tento ciel by mala podporiť výskum a inovácie, spoluprácu výskumných inštitúcií a vysokých škôl s podnikmi či budovanie inteligentných miest a regiónov.
• Ekologické Slovensko pre budúce generácie: So sumou 3,99 miliardy eur ide o rozpočtovo najdôležitejší cieľ. Zahŕňať bude všetky investície súvisiace s ochranou životného prostredia a klímy. Jeho prioritou by teda malo byť zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií, podpora obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo, ochrana biodiverzity či sanácia environmentálnych záťaží.
• Mobilita, doprava a prepojenosť: Tretí cieľ má navrhovaný rozpočet 2,22 miliardy eur. Peniaze z neho pôjdu na dobudovanie diaľničných spojení D1 a D3, výstavbu rýchlostných ciest, modernizáciu železničnej infraštruktúry a vodnú dopravu. Časť prostriedkov pôjde aj do regiónov na opravy ciest druhej a tretej triedy či cyklodopravu.
• Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko: Na tento cieľ MIRRI navrhuje vyčleniť 2,93 miliardy eur, ktoré zafinancujú podporu zamestnanosti, vzdelávanie, sociálne služby a zdravotníctvo.
• Kvalitný život v regiónoch: Posledná priorita je zamerané na projekty samospráv v oblasti bezpečnosti, skvalitňovania verejnej správy a kultúrne dedičstvo. Z tohto cieľa by samosprávy mali dostať peniaze aj na budovanie a zlepšovanie analytických a administratívnych kapacít.

Mení sa aj spôsob riadenia. Vláda začiatkom novembra schválila zoznam orgánov, ktoré budú zapojené do riadenia eurofondov v novom programovom období. Do čerpania bude okrem jedného riadiaceho orgánu, ktorým bude MIRRI, zapojených desať sprostredkovateľských orgánov.

Rezort navrhol tiež znížiť počet sprostredkovateľských orgánov (SORO), ktorých je dnes 28, na sedem. Sprostredkovateľské orgány pri čerpaní eurofondov vykonávajú niektoré úlohy, ktoré na nich preniesli ministerstvá.

S čerpaním centrálne riadených eurofondov majú pomôcť úplne nové technické sekretariáty, ktoré vzniknú pri Radách partnerstva a budú poskytovať poradenstvo a pomoc pri príprave a realizácii projektov. Pri zriaďovaní technických sekretariátov počíta MIRRI s využitím personálnych (aj materiálnych) kapacít VÚC.

Okrem sekretariátov chce MIRRI v území zriadiť aj Regionálne centrá, ktoré budú akousi predĺženou rukou riadiaceho rezortu v krajoch a pomôžu s riadením a implementáciou projektov.

Najviac kompetencií pri čerpaní dostane MIRRI. Bude hlavne zodpovedať za prípravu a nastavenie nového operačného programu (OP), pri čom jej sprostredkovateľské orgány majú asistovať. Bude tiež koordinovať a usmerňovať SORO, či zabezpečovať krízové riadenie v prípade pomalého čerpania.

MIRRI a sprostredkovateľské orgány si rozdelia prípravu a vyhlasovanie výziev, ako aj zabezpečenie implementácie vybraných a podporených projektov. Novinkou bude, že kontrolu verejného obstarávania by už mal zabezpečovať iba Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Vybrané sprostredkovateľské orgány budú pridelené úlohy plniť v piatich hlavných investičných prioritách OP Slovensko. V nich budú mať na starosti projekty, ktoré zodpovedajú ich bežnej agende. Tie zodpovedajú takzvaným politickým cieľom kohéznej politiky pre obdobie 2021 až 2027, na ktorých sa dohodla EÚ.

9. Čiastočný návrat transatlantického partnerstva

Nástup Joea Bidena do Bieleho domu nepriniesol návrat zlatého veku idylických transatlantických vzťahov (ako to už pri mýtoch býva, otázkou je, či takýto zlatý vek vôbec existoval). Nová americká administratíva je však v mnohých smeroch predvídateľnejším a lepším partnerom.

V uplynulom roku tak boli suspendované clá, uvalené na európske tovary Donaldom Trumpom, riešil sa aj dlhoročný obchodný spor pre subvencie leteckým výrobcom Boeingu a Airbusu. Z Washingtonu nepočúvať vyhrážky, že zavedenie európskeho uhlíkového cla povedie k odvetným opatreniam. Skôr je možné, že podobný mechanizmus vytvoria aj Spojené štáty.

Nechystá sa však obnovenie rokovaní o transatlantickej obchodnej dohode. Pre Bidenovu administratívu je prioritou obnova domácej ekonomiky a podpora návratu priemyslu. Liberalizácia a deregulácia obchodu nemá všeobecnú podporu ani v Európskej únii, kľúčovým slovom sa stáva „strategická autonómia“.

Júnový samit predstaviteľov Únie s prezidentom Bidenom priniesol viac prejavov dobrej vôle než konkrétnych záverov. Náčrt budúcej spolupráce Únie a Washingtonu zarámcovali jej tvorcovia tromi oblasťami: udržateľnou obnovou po pandémii, ochranou planéty, podporou zeleného rastu a tiež posilnením obchodu, investícii a technologickej spolupráce.

V prvých dvoch témach bol prístup transatlantických partnerov pomerne jasný, a kompromis v záverečnom komuniké preto nebolo treba hľadať. Transatlantickú spoluprácu v klimatickej politike naznačil už predchádzajúci samit G7. Oblasť obchodu a hospodárstva – najmä toho inovatívneho – však bude súčasťou ďalších náročných diskusií. Medzi nimi najmä riešenia sporov o dovoze ocele a hliníka, spolupráci na reforme Svetovej obchodnej organizácie, ale aj kontroverznom prenose osobných dát cez Atlantik.

Aj preto sa obe strany dohodli na vzniku fóra na koordináciu prístupov ku kľúčovým obchodným, hospodárskym a technologickým otázkam, takzvanej Rady pre obchod a technológie (TTC).

Nikam sa však neposunulo riešenie jedného z najväčších sporov medzi Úniou a Spojenými štátmi v digitálnej oblasti: pravidiel ochrany a prenosu dát. Súdny dvor EÚ pred rokom obmedzil presun európskych dát do Spojených štátov. Dôvodom boli americké zákony o ich možnom monitorovaní, ktoré sú podľa súdu v rozpore s nariadením Únie o ochrane osobných údajov (GDPR).

Podľa európskej strany sa bez výrazného zásahu do existujúcich amerických pravidiel, ktoré by obmedzili praktiky zberu dát bezpečnostnými agentúrami, veľa urobiť nedá. „Naozaj by sme chceli vidieť (americký) federálny zákon o ochrane údajov,“ uviedla prednedávnom podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Washington však o takýto zásadných zmenách zatiaľ neuvažuje.

V záveroch samitu sa napokon prenos údajov objavil, hoci bol spomenutý skôr vo všeobecnosti. Partneri sa „zaviazali spolupracovať na zaistení bezpečných a spoľahlivých cezhraničných tokov dát, ktoré chránia spotrebiteľov a zvyšujú ochranu súkromia, a zároveň umožňujú transatlantický obchod.“ Aj preto chcú „pokračovať v spolupráci na posilňovaní právnej istoty (…), v oblasti ochrany spotrebiteľa a prístupu k elektronickým dôkazom v trestných veciach.“

Americko-európska Rada pre obchod a technológie sa stretla prvýkrát na konci septembra. Obchodná a technologická rada má fungovať v desiatich pracovných skupinách, zameraných na technologické štandardy, bezpečnosť dodávateľských reťazcov, riadenie dát, vývozné kontroly, vyhodnocovanie investícií či otázky globálneho obchodu.

Hoci si obe strany chcú ponechať „regulačnú autonómiu“, Washington a Brusel chcú hľadať spoločný prístup k novým technológiám a ich regulácii – napríklad pri umelej inteligencii. Spolupracovať chcú aj pri obmedzovaní rastúceho trhového vplyvu veľkých technologických spoločností – Alphabet (Google), Facebook, Apple a Amazon.

Jednou z kľúčových tém prvého stretnutia najmä pre Spojené štáty je riešenie globálneho nedostatku polovodičov.

Uvidíme, či iniciatíva prinesie aj konkrétne výsledky. Oplatí sa všímať si ju z viacerých dôvodov:

• Môže viesť k definovaniu štandardov v kľúčových technológiách, ako je umelá inteligencia či zhromažďovanie, spracovávanie a využívanie veľkých dát, a to aj v citlivých oblastiach prieniku technológií, etiky a práva.
• Možný je aj spoločný postup v oblastiach, kde obe strany cítia strategickú zraniteľnosť (napríklad prístup k niektorým strategickým surovinám či rozvoj technológií).
• Spoločný postup pri skríningu investícií do strategicky citlivých oblastí (energetická, dopravná, informačná infraštruktúra a pod.) môže otvoriť trhy vzájomným investíciám aj zvýšiť bariéry (či ochranu) pred investíciami z tretích krajín (najmä Číny).
• Žiadne kolo ďalšej liberalizácie globálneho obchodu nás v dohľadnej budúcnosti nečaká. Transatlantická spolupráca by však mohla pomôcť sfunkčniť Svetovú obchodnú organizáciu vrátane jej mechanizmov na riešenie obchodných sporov.

Prehlbovanie spolupráce môže naraziť na politické konflikty. Príkladom je nečakaný nový bezpečnostný pakt medzi Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom a Austráliou, v dôsledku ktorého stratilo Francúzsko lukratívny kontrakt na dodávky ponoriek pre Austráliu. Ochladenie francúzsko-amerických vzťahov prvé zasadnutie Rady nezablokovalo. Parížu sa však podarilo oslabiť pôvodne plánované záväzky spolupráce na výrobe polovodičov.

Problémy môžu spôsobiť aj oblasti, v ktorých EÚ a USA nemajú kompatibilné pravidlá. Príkladom je ochrana osobných údajov: Súdny dvor EÚ vyhlásil za neplatné už dve transatlantické dohody o transfere dát. Dôvodom bola nedostatočná ochrana osobných údajov európskych občanov v Spojených štátoch. Otázkou je, či je možné nájsť riešenie bez toho, aby EÚ oslabila svoje pravidlá ochrany osobných údajov, alebo Spojené štáty obmedzili prístup svojich bezpečnostných orgánov k dátam z Európy.

Spolupráca sa bude ťažko budovať v oblastiach, kde jedna či druhá strana nemá dohodnuté vlastné pravidlá. Príkladom je skríning investícií v citlivých sektoroch – Európska únia o spoločných pravidlách stále rokuje, zatiaľ držia kontrolu v rukách členské krajiny.

V niektorých sektoroch zas môžu USA a EÚ deklarovať spoluprácu, sú však aj čiastočnými konkurentmi. Príkladom je výroba čipov. Obe strany majú záujem na znížení závislosti od ázijských dodávateľov. Pri získavaní investícií do vlastných výrobných kapacít si však konkurujú.

10. Rok krízy európsko-čínskych vzťahov

Ešte koncom minulého roka podpísala Únia s Čínou zmluvu o investíciách. Investičná dohoda mala pomôcť otvoriť čínsky trh pre európske firmy a zvýšiť ochranu investorov. Podľa Európskej komisie za posledných dvadsať rokov prišli z EÚ do Číny priame zahraničné investície v kumulatívnej výške 140 miliárd eur. Za rovnaké obdobie investovala Čína v Únii 120 miliárd eur.

Podľa fDi Markets najviac projektov realizovali v Číne investori z Nemecka a Francúzska.

Za posledných dvanásť mesiacov sa však situácia zmenila. Čína je stále jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Európy, v roku 2020 bola tretím najväčším dovozcom tovarov z EÚ a najväčším vývozcom do EÚ. Politické rozpory, bezpečnostné obavy Európy z prenikania Číny do strategických odvetví aj reakcia na pandémiu ochladili vzťahy.

Import a export tovarov medzi EÚ a Čínou, 2010-2020

Na marcové európske sankcie voči osobám zapojeným do potláčania ľudských práv Ujgurov zareagovala Čína protisankciami proti niekoľkým politikom a think-tankom. Spor vyvrcholil tým, že v máji Európsky parlament zastavil ratifikáciu investičnej dohody s Čínou. Odsúhlasila to veľká väčšina europoslancov – 599 bolo za, 30 proti, 58 sa zdržalo.

Tým je dohoda nateraz politicky pochovaná. Už krátko po podpise sa objavili pochybnosti, či EÚ dohodu aj ratifikuje. Niektoré krajiny aj časť poslancov Európskeho parlamentu poukazovali na hrubé porušovanie ľudských a občianskych práv Hongkongu a Sin-ťiangu. Dohodu kritizovala aj nová americká administratíva Joe Bidena.

Európa sa tiež chystá účinnejšie brániť proti obchodnému nátlaku. Európska komisia predstavila návrh Nástroja proti ekonomickému nátlaku. EÚ má dať možnosť brániť hospodárske záujmy proti rivalom, ktorí využívajú neférové obchodné praktiky: napríklad clá či obmedzovanie prístupu na trh. Návrh nariadenia musí schváliť Európsky parlament aj členské krajiny v Rade. Koordináciu rokovaní medzi členskými krajinami bude mať v prvom polroku 2022 na starosti francúzske predsedníctvo. Paríž nástroj podporuje.

Ako má fungovať: V prípade, ak Európska komisia identifikuje pokus o ekonomický nátlak na Úniu či vybrané členské krajiny, navrhne prijatie odvetných opatrení. Môže to byť suspendovanie preferenčného colného režimu, obmedzenie prístupu k verejným obstarávaniam v EÚ či obmedzenie možností investovať na európskom trhu. Opatrenia môžu byť namierené voči jednotlivcom, firmám aj krajinám.

V čom má pomôcť: Možnosti Únie reagovať na ekonomický nátlak (či už sú jeho ciele ekonomické, alebo politické) sú dnes obmedzené. Neférové obchodné praktiky môže napadnúť vo Svetovej obchodnej organizácii, jej rozhodovanie však trvá dlho. Vďaka nástroju bude môcť Brusel reagovať omnoho rýchlejšie.

Kedy má byť použitý: Návrh nešpecifikuje podobu „nátlaku“, pri ktorom môže byť nástroj použitý. Podľa predstaviteľa Komisie nie je aplikácia nástroja spojená s konkrétnou formou nátlaku, ale so zámerom využiť ekonomickú silu ako nátlak na EÚ či členskú krajinu. Príkladom by mohlo byť blokovanie prístupu litovských tovarov na čínsky trh. Cieľom by však mohli byť aj iné krajiny vrátane Spojených štátov.

V čom je problém: Komisia zaradila nástroj do oblasti obchodnej politiky. Niektoré členské krajiny by ho však radšej videli ako zahranično-politický nástroj. Je to dôležitý detail. Odvetné opatrenia navrhnuté Komisiou musí schváliť Rada. Pri obchodnej politike sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. V zahraničnopolitických otázkach je však potrebný jednomyseľný súhlas.

Okrem toho, niektorí členovia EÚ – severské krajiny, Česko a Írsko – nedávno v spoločnom vyhlásení varovali, aby nový nástroj nezvýšil obchodný protekcionizmus.

Hoci sa vzťahy s Čínou skomplikovali, v niektorých oblastiach jej Únia naďalej ustupuje. Dôkazom je odklad dohody o posilnení obchodných vzťahov s Taiwanom. Dôvodom sú obavy z reakcie Číny. Dohoda mala posilniť spoluprácu v niektorých sektoroch, napríklad vo výrobe polovodičov, aj vytvoriť rámec pre častejšie vzájomné návštevy a hlbšiu hospodársku spoluprácu.

Štatistika: Planétu sme vyčerpali už koncom júla

V roku 2021 sme vyčerpali svoj ekologický rozpočet už 29. júla. Zvyšok roka sme žili na ekologický dlh: prečerpávaním zdrojov, akumuláciou znečistenia v prírode (predovšetkým emisií skleníkových plynov v atmosfére) atď.

Kalkulácia dostupných prírodných zdrojov a kapacít ekosystému absorbovať znečistenie je, samozrejme, približná. Earch Overshoot Day je však užitočným indikátorom, či sme na ceste k udržateľnému spôsobu života.

Nie sme. S malými odchýlkami spôsobenými krízami (napr. v roku 2020 pre pandémiu) vyčerpávame zdroje Zeme stále rýchlejšie. Tento rok sme žili, akoby sme mali k dispozícii 1,7 planéty.

Všeobecné číslo však skrýva veľké rozdiely medzi krajinami aj v rámci krajín a tiež medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Ekologická stopa Slovenska je viac ako dvakrát vyššia než biokapacita Zeme (4,06  v. 1,8 hektára na osobu). Inak povedané, žijeme tak, akoby sme mali k dispozícii dve a niečo planéty.

Koľko planét by sme potrebovali, ak by populácia žila s ekologickou stopou ako…

(vybrané veľké ekonomiky)

Find more statistics at  Statista

Zdroj: Statista

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.