Kto zaštopká potrhané siete?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Dôležitosť niektorých vecí spoznáme, až keď sa pokazia. Málokoho zaujíma, kade vedie elektrické vedenie. Kým sa niekde nepreruší. Až počas pandémie, keď pre meškajúce dodávky z Ázie stáli výrobné linky a začala rásť inflácia, sa mnohí dozvedeli, že existujú nejaké globálne dodávateľské reťazce. Ázijské krajiny generujú štvrtinu svetových exportov. V každej domácnosti máme mobily, televízory, tričká, hračky či športovú obuv z Číny, Vietnamu či Kórey. Prečo sme od týchto dodávateľských reťazcov takí závislí? A čo môžeme urobiť, aby sme neboli vydaní napospas poruchám v dodávkach?

Na začiatok si povedzme, že v rámci klasických dodávok materiálov a tovarov fungujú vo svete takzvané globálne hodnotové reťazce (global value chains, GVC). V GVC dochádza k postupnému pridávaniu hodnoty. Proces výroby a dodávok sa delí do fáz. Od výroby jednoduchých súčiastok (napríklad ozubených koliesok) cez skladanie komponentov (napríklad prevodovky) až po finalizáciu hotového výrobku (automobilu). Jednotlivé fázy sa často odohrávajú v rozdielnych krajinách i kontinentoch (tzv. „offshoring“).

Keď Slovensku neprídu súčiastky

GVC expandovali v období liberalizácie v 90. rokoch. Väčšina z nich sa logicky umiestnila v Číne a juhovýchodnej Ázii, ale aj v postkomunistických štátoch východnej Európy. Napríklad Slovensko nie je len montážnou dielňou pre autá, chladničky a plynové kotly, ale aj významným výrobcom prevodoviek, monitorov, plechov, drôtov a káblov. Keď Slovensku neprídu súčiastky, naše montážne linky zastanú. Takisto zastanú výrobné závody v zahraničí, keď odstavíme výrobu súčiastok na Slovensku.

Základnou logikou GVC je vyrábať čo najlacnejšie a umiestniť výrobu v krajinách s nízkymi mzdami, daňami a environmentálnymi nákladmi. Ak by sa napríklad televízory či chladničky vyrábali celé v Nemecku, stáli by podstatne viac. Výrobca by v medzinárodnej konkurencii rýchlo skončil. Niekedy sa zníženie nákladov dosiahne aj využívaním špičkových technológií a koncentráciou výroby do malého počtu obrovských tovární. Postaviť továreň na výrobu čipov vyžaduje nielen veľa peňazí, ale aj mať príslušné technológie a know-how. Továreň však dokáže vyrábať čipy relatívne lacno, lebo ich chrlí v miliónových sériách.

Poruchy vo fungovaní GVC majú dva zdroje. Prvým sú problémy v doprave a logistike. Každý vodič vie, ako dlho trvá, kým sa rozjazdí kolóna po havárii na diaľnici. V globálnom obchode úlohu diaľnic plnia obrovské kontajnerové lode a prístavy. Mimochodom, v dôsledku fungovania GVC sa námorná doprava stala jedným z najväčších zdrojov emisií a znečistenia morí. Lode i prístavy majú svoje limitné kapacity, ktoré tiež sledujú logiku optimalizácie nákladov. Keď sa naruší rytmus nakládky, plavby a vykládky, lode sa začnú hromadiť pred prístavom. Nie je dosť robotníkov na vykládku a kamionistov na odvoz. Takéto problémy sa aspoň sčasti dajú riešiť administratívnymi opatreniami a zlepšením podnikateľského prostredia. Bidenova administratíva napríklad nariadila, aby prístavy boli otvorené 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Uvoľnilo sa licencovanie vodičov kamiónov. Dopravné spoločnosti urýchlene školia nových vodičov a povolávajú do služby dôchodcov.

Späť na svoje územie

Druhým a ďaleko väčším problémom GVC je ich umiestnenie vo vzdialených a často problematických krajinách. A tiež koncentrácia výroby do malého počtu výrobcov. Keď sa s takouto továrňou čosi stane, problémy pocíti celý svet. USA i Európa takto zistili, ako veľmi závisia od výroby čipov na Taiwane, v Číne, Kórei a Japonsku.

Keď v roku 2020 vznikli prvé poruchy v dodávateľských sieťach, prirodzenou reakciou vlád vyspelých krajín bolo urobiť tieto siete bezpečnejšími. Trumpova vláda sa zo strategických dôvodov ešte pred pandémiou snažila presunúť výrobu kľúčových komponentov do USA. Bol prijatý zákon o inováciách a konkurencieschopnosti, ktorý alokuje 52 miliárd dolárov do domácej výroby polovodičov. Spamätala sa aj Európska komisia. V máji 2021 si dala vypracovať analýzu o dovoze 137 citlivých položiek, ako sú batérie, polovodiče, farmaceutické prísady, ale aj cloudové služby a špičkové technológie. Štvrtina týchto položiek sa dovážala z Číny, Vietnamu a Brazílie.

USA aj Európska únia uvažujú, ako presunúť výrobu citlivých položiek na svoje územie (tzv. near-shoring). Výstavbe závodov môžu pomôcť daňové úľavy, granty, spoločné európske obstarávanie dodávok či partnerské projekty verejného a súkromného sektora. Na začiatok plánuje Európska komisia podporiť vývoj základne pre výrobu polovodičov grantmi vo výške 42 miliárd eur.

Zmena by bola náročná a veľmi drahá

Ukázalo sa však, že prestavať GVC je veľmi náročná úloha. Napríklad Apple je klasickým príkladom firmy bez vlastnej výroby (factoryless firm). Apple si v Číne najíma výrobné továrne, ktorým poskytuje značku a práva duševného vlastníctva. V Číne sa dodávky v rámci GVC zmontujú. Časť sa predá priamo v Číne, časť vyvezie do sveta. Apple takto v Číne prevádzkuje GVC s 204 dodávateľmi zo 43 krajín. Zmluvy s dodávateľmi v rámci GVC sa negociujú dlho. Nadnárodná firma do nich vkladá klauzuly o bezpečnosti, flexibilite výroby, riadení kvality a postupnom znižovaní nákladov. Vybudovať a optimalizovať takúto sieť je náročné a dlho to trvá. A preto je veľmi ťažké ju zmeniť. Kto chce zmeniť čo len časť siete, musí nájsť alebo vybudovať nové kapacity a nájsť, a zaškoliť nových dodávateľov.

Určitou pomocou môže byť pridávanie alternatívnych/záložných dodávateľov do GVC, napríklad z Thajska či Vietnamu (tzv. re-shoring). Tieto krajiny však nemajú také technologické kapacity ako Čína. Okrem toho Čína už nie je v rámci GVC „prietokovým ohrievačom“. Kedysi dovážala súčiastky a vyvážala komponenty do iných ázijských krajín. Teraz vyrába aj komponenty, aj hotové výrobky pre celý svet. Ak by európske a americké firmy chceli Čínu z GVC vypustiť, museli by uzavrieť zmluvy s dodávateľmi v iných krajinách. Takisto vybudovať kvalitnú infraštruktúru a vyškoliť kvalifikovaných pracovníkov. Dlho by to trvalo, veľa by to stálo a výrobky by tým boli aj menej konkurencieschopné.

Vyspelé krajiny sa teda stali rukojemníkmi optimalizácie nákladov globálnych firiem. A nevedia s tým veľa urobiť. Obmedzovať GVC je to isté, ako riešiť poruchy elektrického vedenia návratom k sviečkam. Cesta k vyššej odolnosti GVC voči poruchám vedie v odstraňovaní bariér v zahraničnom obchode. Čo je presne opakom Trumpových a Bidenových obchodných vojen. Čím viac prekážok sa odstráni, tým viac krajín sa do globálneho obchodu zapojí a tým jednoduchšie bude nájsť záložných dodávateľov a vybudovať alternatívne obchodné trasy. Americko-čínske ekonomické, politické a vojenské súperenie o globálnu dominanciu však rozvoju globálneho obchodu nepraje.