Denník N

Aké debaty čakajú európsku ekonomiku v roku 2022: témou bude aj termín ukončenia výroby áut na benzín

Ilustračné foto - Jumpstory
Ilustračné foto – Jumpstory
  • Reforma rozpočtových pravidiel a pokračujúca uvoľnená menová politika.
  • Rozhodnutia o zelenej legislatíve v energetike aj doprave.
  • Zložité diskusie o regulácii platforiem, ochrane súkromných údajov a umelej inteligencii.

1. Diskusia o rozpočtových pravidlá a pokračujúca uvoľnená menová politika

V októbri 2020 spustila Európska komisia revíziu pravidiel hospodárskeho riadenia. Najkontroverznejšou časťou sú rozpočtové pravidlá. Počas minulého roka sa diskusia medzi členskými štátmi výrazne nepohla, dominuje jej rozpor medzi krajinami žiadajúcimi viac flexibility a tými, pre ktoré je dostatočne flexibilný už súčasný fiškálny rámec.

V roku 2022 by nás to teoreticky nemuselo trápiť: fiškálne pravidlá sú suspendované až do jeho konca, platiť začnú až v 2023.

Lenže národné rozpočty na nasledujúci rok budú pripravované už v tomto roku. V prvom štvrťroku 2022 musí vydať Komisia usmernenia, v polovici roka sa bude k návrhom národných rozpočtov vyjadrovať Komisia aj Rada.

Pravidlá na rok 2023 preto potrebujeme poznať už za niekoľko mesiacov. Lídri krajín by sa mali dohodnúť na reforme rozpočtových pravidiel (ak nejaká bude) už pred letom.

Reformu pravidiel (napríklad vyňatie niektorých investícií z výpočtu deficitu či zvýšenie hornej hranice povoleného dlhu) podporujú Francúzsko (predsednícka krajina v prvom polroku 2022), Taliansko a ďalší. Najhlasnejšími odporcami boli Nemecko a Holandsko.

V Berlíne sedí nová vláda a tá je, zdá sa, diskusii o reforme otvorenejšia (napriek tomu, že ministrom financií je liberál Ch. Lindner). Aj nový holandský kabinet (opäť vedený Ruttem) komunikuje menej neoblomné postoje.

Výrazné uvoľnenie fiškálnych pravidiel však ťažko očakávať. Výsledkom bude skôr kompromis: výnimky pre investície do klimatických opatrení a/alebo digitalizácie a pomalší nábeh limitov v 2023 (vzhľadom na výšku dlhu v mnohých krajinách).

Dlh v členských krajinách, 2019 a 2020 (v % HDP)

Zdroj – Eurostat

Druhou stránkou diskusie o rozpočtových pravidlách je menová politika. Európska centrálna banka plánuje ukončiť pandemický program nákupu aktív v marci 2022 – dôvodom je aj vysoká inflácia.

Stále však bude pokračovať starší program, v dôsledku nových variantov vírusu a neistoty môžeme očakávať zvýšenie jeho objemu (zo súčasných 20 miliárd mesačne). ECB zatiaľ neplánuje zdvíhať úrokové miery.

Menová politika tak ostane v tomto roku uvoľnená.


2. Do európskych krajín smerujú peniaze za reformy z plánov obnovy

V tomto roku by mali krajiny dostávať prvé regulárne platby z mimoriadneho pandemického rozpočtu (v minulom dostali po schválení plánov obnovy 13 percent národnej alokácie na predfinancovanie).

Nepôjde o málo peňazí: len na Slovensko by malo prísť takmer 1,3 miliardy eur. Pre porovnanie – štátny rozpočet na budúci rok počíta s celkovými príjmami 20 miliárd a výdavkami 25,4 miliardy eur.

Peniaze by sme mali dostať v dvoch častiach: 458 miliónov v jarnej žiadosti o platbu, 815 miliónov na jeseň. Samozrejme, ak splníme sľúbené míľniky. O jarných míľnikoch sme už písali, stále chýba schválenie reformy systému riadenia vysokých škôl, nová súdna mapa a zavedenie výdavkových stropov.

Z cieľov, ktoré budeme musieť splniť pred žiadosťou o druhú platbu, môže diskusie (a politické tlaky) vyvolať novela zákona o odpadoch (recyklácia stavebného odpadu, povinné zelené obstarávanie stavebných prác štátnymi orgánmi, zvýšenie poplatkov za skládkovanie), investičný plán ministerstva zdravotníctva (metodika výberu a poradie projektov, ktoré budú podporené z plánu obnovy) či opatrenia v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí (oprávnenie polície preverovať majetok pri jeho nezrovnalosti so zákonným príjmom, zavedenie inštitútu prepadnutia a zaistenia majetku).

Európskym diskusiám bude dominovať prepojenie vyplácania európskych peňazí s funkčným právnym štátom.

Schvaľovanie plánov obnovy Maďarska a Poľska je zablokované. Maďarská vláda neustúpi minimálne do májových volieb, poľská bude hľadať spôsob, ako neoslabiť svoju kontrolu nad súdnictvom a súčasne získať peniaze, ktoré sa jej v predvolebnom roku (parlamentné voľby budú na jeseň 2023) môžu zísť.

Obom krajinám však hrozí potenciálne vážnejší problém: začiatkom roka by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť o mechanizme podmieňovania vyplácania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Ak bude nasledovať názor generálneho advokáta (väčšinou to tak je), podmieňovanie označí za zlučiteľné s európskym právom.

Komisia tak bude musieť aktivovať mechanizmus, ktorého prvými cieľmi budú práve Maďarsko a Poľsko (koniec koncov, proti obom beží konanie pre oslabovanie základov právneho štátu). Už nepôjde „len“ o peniaze z plánov obnovy, ale všetky európske platby.

Rozhodujúci bude potom postoj ostatných členských krajín. Niektoré môžu Budapešť a Varšavu podporiť z obáv, že nabudúce sa na lavici obžalovaných ocitnú oni. Iné z „regionálnej solidarity“. No vo väčšine Únie je málo ochoty posielať peniaze vládam, ktoré nerešpektujú základné princípy európskej spolupráce, no radi z nej profitujú.

Konflikt sa môže preniesť aj do iných oblastí. Už v súčasnosti sa môžeme oprávnene pýtať, či nekooperatívne postoje Varšavy v klimatickej oblasti nie sú aj politickým vydieraním.


3. Energetika a zelená agenda

Energetickým diskusiám bude dominovať

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie