Slovenskí farmári opäť začínajú pestovať stromy na poliach a pasienkoch, agrolesníctvo môže byť odpoveďou na klimatickú zmenu
Ešte nedávno gazdovia na svojich poliach či pasienkoch sadili stromy, aby z nich získali maximálny úžitok. Dnes môžu byť stromy na poliach odpoveďou na klimatickú zmenu a snahou o aspoň čiastočný návrat života do monokultúrnych púští.
Slovenskí gazdovia na svojich poliach a pasienkoch bežne pestovali stromy. Potrebovali drevo na kúrenie a na drevené výrobky, plody ovocných stromov využívali pre seba aj pre zvieratá, ktoré chovali. Podobne to fungovalo aj v európskom meradle. „Rozvoj poľnohospodárstva bol od počiatku spätý s drevinami,” hovorí Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra, ktorý sa venuje propagácii tohto systému hospodárenia na Slovensku.
„V Európe bolo prinajmenšom do stredoveku všeobecným zvykom rúbať pôvodné lesy, na vypálených rúbaniskách siať poľnohospodárske plodiny a spolu s nimi vysádzať vybrané druhy drevín. Rozšírená bola aj takzvaná lesná pastva.”
Približne pred sto rokmi sa začala snaha o intenzifikáciu poľnohospodárstva, ktorá so sebou priniesla používanie chémie, hnojív, mechanizáciu. Lesníctvo a poľnohospodárstvo sa od seba striktne oddelili a predchádzajúci kombinovaný systém hospodárenia sa zachoval
