Denník N

Ekonomický newsfilter: Krajniak sa nadychuje k brzdeniu druhého piliera

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Dobrý deň,

v najbližších zhruba štyroch týždňoch zažije Slovensko zrejme najrýchlejšiu vlnu pandémie v jeho histórii. Okrem zdravotných problémov to podľa skúseností z iných krajín prinesie krátkodobé problémy s nedostatkom zdravých ľudí vo firmách a verejných inštitúciách.

Vláda v týchto dňoch nestíha organizovať ani vlastné kapacity, preto sa firmy v tomto vrchole krízy musia spoliehať výlučne na vlastné zdroje a na vlastné rozhodnutia. A z tónu, akým o spolupráci s vládou hovoria predstavitelia podnikov, sa zdá, že už v nič iné ani nedúfali.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.


1. Omikron skráti karantény

Veľké slovenské firmy budú od vlády žiadať, aby ešte pred prevalením nákazy variantom omikron znížila dĺžku povinnej karantény. Cieľ tejto a ďalších navrhovaných zmien je predísť nezvládnuteľným výpadkom zamestnancov, ktoré hrozia v najbližších týždňoch vo výrobných, obchodných a dopravných firmách, povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Karanténa na polovicu. V súčasnosti je karanténa pre nezaočkovaných desaťdňová, ale po piatich dňoch si môže človek urobiť PCR test, a ak je negatívny, karanténa sa pre neho končí. Firmy navrhujú, aby sa maximálny čas karantény skrátil na 5 dní pre neočkovaných a na 3 dni pre očkovaných alebo ľudí, ktorí covid prekonali.

  • Hoci to zatiaľ nikto z ministrov nesľúbil, táto zmena je vysoko pravdepodobná. Išlo by totiž len o kopírovanie trendu z krajín, kam prišiel omikron o mesiac skôr ako na Slovensko. Navyše v najbližších hodinách za to budú lobovať aj rôzne verejné organizácie či veľké verejné sieťové firmy, v ktorých môže omikron ohroziť plynulosť dodávok. Predpokladá sa, že dĺžka karantény bude závislá aj od toho, koľko bude nakazených a aký bude preto tlak na verejné služby a nepretržité prevádzky.
  • Napríklad verejná doprava na západe Slovenska je plná výpadkov už v súčasnosti. Svoj grafikon tam nedokážu dodržať ani štátne železnice, ani regionálny dopravca Arriva. U oboch je príčinou nezvládnutá personálna politika, no ich príbehy zároveň ukazujú, aké krehké môžu byť počas rýchleho príchodu omikronu aj iné veľké podniky.

Do práce aj nakazení. Druhou žiadosťou firiem je umožniť pracovať kľúčovým zamestnancom so zisteným omikronom, ktorí majú ľahký priebeh choroby. Machunka argumentuje analógiou so zdravotníctvom, kde už teraz smú do práce povolať aj ľudí, ktorí majú bezpríznakový priebeh choroby.

  • Ak štát na túto požiadavku v najbližších dňoch nepristúpi, začne sa to pravdepodobne diať aj tak živelne. Firmy, ktoré nemôžu obmedziť prevádzku, majú na kľúčových postoch ľudí, ktorí sú k svojej práci lojálnejší ako k štátnym zákazom.

Nech nezaočkovaní za testy platia. Treťou dôležitou žiadosťou podnikových lobistov bude v najbližších dňoch spoplatnenie testov nezaočkovaným zamestnancom.

  • Na Slovensku je podľa Machunku odporcom tohto kroku strana Sme rodina. Momentálne platia testy nezaočkovaným ich firmy, tie následne môžu žiadať príspevok od štátu. Machunka hovorí, že po výmene vlády v Česku zaviedli platenie za testy zamestnancami a záujem o očkovanie to zvýšilo tak, ako predpokladali.
  • Firmy momentálne nemôžu zamestnancov k očkovaniu nútiť, ani ho vyžadovať, získali len možnosť sa na zaočkovanie pýtať. Mnohé z nich preto experimentujú s rôznymi odmenami. Napríklad Slovenské elektrárne sľúbili začiatkom decembra všetkým zamestnancom, ktorí sa do konca roka zaočkujú, jednorazový bonus 700 eur. Ten môžu získať aj tí, ktorým očkovanie neodporučil lekár.

Viac o téme: Slovenské firmy už straší omikron. Ich predák žiada kratšie karantény a ich zrušenie pre kľúčových ľudí bez príznakov (Ivan Haluza/E)

Dve dávky už nemusia stačiť všade. Ako sa Slovensko pripravuje na vlnu omikron (Veronika Folentová/N)


2. Elektrina za 500 eur/MWh? Pre niektorých to už je realita

Národná diaľničná spoločnosť nakúpila na január elektrinu za desaťnásobok ceny, ktorú platila doteraz. Minulý rok platila do 50 eur za MWh, teraz to bude takmer 500 eur/MWh.

Prečo to je dôležité: Príklad zlyhania tejto štátnej firmy zvýrazňuje, ako mnohé firmy nedokážu reagovať na rýchlo sa meniaci energetický trh.

Najlepšie dopadli podniky, ktoré nakupovali ešte v lete, hoci cena sa už začala štverať ku sto eurám. Komu sa to však zdalo priveľa, dostával na jeseň ponuky už za dvojnásobné ceny a ku koncu roka už veľkí predajcovia elektriny ani nechceli uzatvárať nové dlhodobé obchody.

Napríklad NDS sa do energetického tendra vôbec nikto neprihlásil a na január tak musela firma akceptovať aj astronomickú cenu 478 eur/MWh. O elektrine na február teraz firma ešte len rokuje.

A bude horšie: Vysoké ceny elektriny skôr či neskôr zastihnú aj podniky, ktoré na tento rok nakúpili ešte v lete za dobré ceny, a takisto domácnosti, ktoré boli doteraz chránené výhodným regulačným vzorcom.

Podniky musia vychádzať z toho, že na burze je momentálne na rok 2023 ponuka za trojnásobok toho, čo sa za elektrinu platilo minulý rok.

Analogicky domácnosti: Výpočet regulovanej ceny na rok 2023 vychádza z cien v prvom polroku v druhom a treťom kvartáli tohto roka. Ak tie zostanú na trojnásobku minuloročnej úrovne, môže konečná cena elektriny, ale aj plynu napriek započítaniu lacnejšej distribúcie znamenať skok najmenej o tretinu.

Viac o téme: Prečo NDS platí za elektrinu šialené peniaze a čo to znamená pre všetkých ostatných (Ján Kováč/E)


3. Krajniak neustupuje

Vo štvrtok by mali koaliční ekonómovia pokračovať v diskusii o tom, ako zachrániť smerovanie verejných financií. Hlavné iniciatívy na rokovanie prinesú minister financií Igor Matovič a minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak.

Matovič by mal vrátiť na rokovanie diskusiu o oprave dlhovej brzdy a výdavkových limitoch. Okrem toho má minister financií otvorenú tému zmien v daňových zákonoch.

Krajniakovým hlavným cieľom bude

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomický newsfilter

  • Ekonomický newsfilter Denníka E píšu skúsení editori Oliver Brunovský, Ján Kováč a Radoslav Tomek
  • Nové vydanie sumáru najdôležitejších udalostí z ekonomiky a spoločnosti vychádza každý deň najneskôr o 7:00 ráno, súčasne so zverejnením na webe posielame aj newslettrovú verziu (aktivujte si odber tu)
  • Do 8:00 ráno garantujeme zverejnenie audioverzie pre predplatiteľov, ktorí si ho môžu vypočuť na webe alebo v aplikácii Denník N
  • Ostatní poslucháči si ho môžu vypočuť po 12:00 na kanáli Denník E kdekoľvek počúvate podcasty

Milan Krajniak

Ekonomika

Teraz najčítanejšie