V zákazke pre Brhelovu firmu našli kartelový podvod a rozdali miliónové pokuty

• Tri slovenské firmy majú zaplatiť 9-miliónovú pokutu za kartelový podvod. Predstierali, že medzi sebou súťažia o štátnu zákazku, no v skutočnosti sa tajne dohodli, kto dá akú cenu a kto zvíťazí. Vďaka tomu mohli obrať štát o peniaze a umelo zvýšiť svoje zisky.
• Zákazku získali firmy Alter Energo oligarchu Jozefa Brhela a SAG Elektrovod, v ktorej pôsobil exminister hospodárstva Tomáš Malatinský.
• Brhelovci na prelome tohto a minulého roka Alter Energo predali. 

Protimonopolný úrad (PMÚ) uložil jednu z najväčších pokút v histórii Slovenska. Tri firmy majú zaplatiť dokopy 8,6 milióna eur za to, že uzavreli tajnú kartelovú dohodu. Čiže sa dohodli, kto ponúkne v súťaži akú cenu a kto sa stane víťazom. Vďaka tomu mohli umelo navýšiť víťaznú cenu a obrať o peniaze svojho zákazníka – štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS).

Ide o dôležitú firmu, ktorá sa stará o diaľkové elektrické vedenia. Na jej investície a bežný chod sa skladajú všetci odberatelia elektriny – od malých domácností až po obrie priemyselné podniky.

SEPS bol za vlád Smeru pod veľkým vplyvom oligarchu Jozefa Brhela, ktorý cez rôzne dodávateľské firmy na SEPS-e zarábal milióny eur.

Jednou z týchto firiem bolo Alter Energo, ktoré aj vyhralo spomínanú kartelovú zákazku SEPS-u. Brhel je v inej kauze obvinený z machinácií vo verejnom obstarávaní a z korupcie.

Na podozrivú zákazku PMÚ pred štyrmi rokmi upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

O čo išlo

Pokuta za kartel sa týka zákazky za 38 miliónov eur, za ktoré mali firmy prebudovať rozvodňu v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Rozvodňa je elektrická stanica, v ktorej sa tok elektriny rozvetvuje a mení sa veľkosť napätia. Ide o základný prvok elektrizačnej siete.

SEPS patrí medzi najväčších investorov na Slovensku, ktorého si však takmer nikto nevšíma. Nie je pod takým drobnohľadom ako napríklad Národná diaľničná spoločnosť, keďže ľudia s ním priamo neprichádzajú do styku. Sú zvyknutí na to, že žiarovka zasvieti vždy, keď stlačia vypínač, bez ohľadu na to, či sa v SEPS-e kradne alebo nie. Investície v energetike nemajú na ľudí taký viditeľný vplyv ako napríklad diaľnice. Navyše SEPS v minulosti utajoval zmluvy so svojimi dvornými dodávateľmi, vďaka čomu sa dali ľahšie robiť podvody.

Dokola tie isté firmy

Obrie zákazky SEPS-u dookola vyhráva úzky okruh firiem na čele s Brhelovým Alter Energom. Na papieri je všetko podľa zákona – firmy sa zapoja do súťaže, predložia cenové ponuky a najlacnejšia vyhrá.

Táto ilúzia sa však rozpadá v momente, keď sa niekto pozrie dovnútra cenových ponúk.

Investigatívny novinár Martin Turček si cez infozákon vyžiadal cenové ponuky v dvoch veľkých zákazkách SEPS-u. Podozrivé mu bolo to, že SEPS obe zákazky vyhlásil a vyhodnotil približne v rovnakom čase. Uchádzačom tým vytvoril dobré podmienky na uzavretie kartelovej dohody. Firmy si totiž mohli povedať, že keď sú zákazky dve, môžu si ich namiesto súťaže rozdeliť – každému sa ujde niečo a s vyšším ziskom.

Inými slovami, môžu sa dohodnúť, kto vyhrá a kto dá v súťaži iba takzvané krycie ponuky, ktoré majú vytvoriť ilúziu súťaže.

Podozrivé ceny

Turček, ktorý vtedy pracoval pre mimovládnu Nadáciu Zastavme korupciu, si zobral všetky predložené ponuky, prechádzal ich položku po položke a porovnával jednotkové ceny. Mnohé z nich vyzerali nereálne, ako keby niekto namiesto počítania skutočných nákladov nahádzal do tabuliek ľubovoľné čísla. V ocenení jednotlivých položiek boli medzi ponukami obrovské rozdiely. Keď napríklad porovnával položky v najdrahšej a najlacnejšej cenovej ponuke, zistil, že až pri každej piatej položke bol rozdiel až sedemnásobný. V každej z ďalších položiek boli rozdiely aspoň dvojnásobné.

„Táto variabilita v cenách naznačuje, že ceny v ponukách uchádzačov nezohľadňujú skutočné náklady na dodávky a mohlo dôjsť k dohode na konečných cenách medzi uchádzačmi, pričom položkové ceny uchádzači zadávali nezávisle a bez vzťahu k nákladom potrebným na dodanie týchto položiek,“ napísal Turček v podnete, ktorý poslal PMÚ.

Úrad zhromaždil ďalšie dôkazy a v roku 2019 urobil v dvoch podozrivých firmách razie, počas ktorých získal ďalšie podklady, čo v takýchto prípadoch bývajú spravidla e-maily medzi zástupcami firiem. Následne začal správne konanie, ktorého výsledkom bola pokuta. Zatiaľ nie je právoplatná, lebo potrestané firmy sa proti nej môžu odvolať.

Brhelovci firmu predali

Zatiaľ teda vieme, že víťazom tendra sa stalo združenie Brhelovej firmy Alter Energo a spoločnosti SAG Elektrovod.

Alter Energo okrem Brhela vlastnili aj jeho príbuzní. Už to však neplatí. Brhelovci na konci minulého roka firmu predali českému investičnému fondu Pactio.

Ten s pokutou už pri kúpe počítal. „Otázka rozhodnutia protimonopolného úradu prišla už v priebehu našej due diligence a s tým spojené riziká boli súčasťou rokovania s manažérom fondu. V súvislosti s rozhodnutím sa teraz detailnejšie vyjadrovať nechceme, keďže ho musíme najskôr podrobne preštudovať a prebrať s vedením spoločnosti,“ uviedol pre Denník E člen predstavenstva Pactia Petr Knobloch.

Toto vyjadrenie aj výsledok tendra naznačujú, že Alter Energo je medzi firmami, ktoré dostali pokutu. Oficiálne to však nikto zatiaľ nepotvrdil.

V druhej firme šéfoval Malatinský

V druhej víťaznej firme SAG Elektrovod pôsobil v čase podpisu zmluvy bývalý minister hospodárstva za Smer-SD Tomáš Malatinský, ktorý je dnes prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Malatinský bol od februára 2017 do februára 2018 členom predstavenstva spoločnosti SAG Elektrovod. Pred rokom 2012 pôsobil v dvoch podnikoch, ktoré boli predchodcami SAG Elektrovodu. V predstavenstve SAG Elektrovodu bol v čase podpisu zmluvy, no nie v čase uzatvorenia kartelovej dohody, ku ktorej došlo zrejme už v roku 2016.

Firma dnes pôsobí pod novým názvom SPIE Elektrovod. K pokute za kartel sa nechcela vyjadriť. Na otázky nereagovala ani asociácia, ktorej šéfom je Malatinský.

Jednou z troch pokutovaných firiem je podľa informácií Denníka E aj česká spoločnosť Klement. Tá využila takzvaný program zhovievavosti, vďaka ktorému môže firma dostať nižší trest, ak sa prizná ku kartelu a pomôže PMÚ ďalšími dôkazmi. Firma Klement sa vďaka tomu vyhla zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky, ktorý dostali ďalšie dve pokutované firmy.

Do súťaže sa zapojili aj firmy VUJE, EGEM a LiV Elektra. Hovorkyňa VUJE Daša Matejčíková pre Denník E povedala, že oni pokutu nedostali. „Môžeme povedať len toľko, že áno, boli sme účastníkom tohto konania, ale úrad na základe skúmania konštatoval, že sme neporušili zákon o hospodárskej súťaži,“ hovorí Matejčíková.

Podľa informácií Denníka E je v rovnakej situácii – bez pokuty – aj spoločnosť EGEM, ktorá patrí do skupiny EP Industries Daniela Křetínskeho. LiV Elektra na otázky Denníka E neodpovedala.

Z týchto informácií to teda vyzerá tak, že dvoma pokutovanými firmami sú Alter Energo a Klement a treťou môže byť buď SPIE Elektrovod, alebo LiV Elektra.

Odhalená kartelová dohoda navyše môže byť iba jednou časťou oveľa väčšej schémy. Turček už ako novinár portálu Aktuality.sk písal aj o ďalších zákazkách Alter Energa, ktoré zaváňali kartelovými podvodmi. V rokoch 2012 – 2019 šestica firiem získala od SEPS-u zákazky za pol miliardy eur, z toho zhruba polovica išla firme Alter Energo alebo jej konzorciám, písali Aktuality v roku 2020.

Najväčšiu z nich za zhruba 100 miliónov eur vyhralo tiež konzorcium SAG Elektrovod a Alter Energo. Turček aj pri tejto zákazke našiel v cenových položkách podozrivé sumy, na ktoré upozornil vedenie SEPS-u.

„Ďakujeme za Váš impulz, aj táto zákazka bude zo strany nového vedenia SEPS-u preverená,“ reagoval pre Aktuality vtedajší hovorca SEPS-u Norbert Deák. Bolo to v roku 2020, čiže po výmene vlády. Vtedajší minister financií Eduard Heger (OĽaNO) vymenil vedenie SEPS-u na základe výberového konania.

Nie je teda vylúčené, že kartelová dohoda ovplyvnila aj iné zákazky a že sa do nej zapojili aj ďalšie firmy.

Aj bez toho je rozhodnutie PMÚ prelomové. Ide o druhú najväčšiu pokutu za podvod tohto typu v dejinách. Prvou bol dnes už legendárny kartel stavebných firiem, ktorý PMÚ potrestal pokutou 45 miliónov eur ešte v roku 2006. Šesť stavebných firiem sa pri diaľničnej zákazke dohodlo, kto ju vyhrá a kto dá aké ceny. Viaceré potrestané firmy však so štátom nakoniec vybabrali – pokuty nezaplatili a naďalej vyhrávali štátne zákazky. Štát dokonca dostal 56-miliónovú pokutu od Európskej komisie za to, že im tieto zákazky dával.

Čo sa týka zákaziek SEPS-u, zatiaľ nie je jasné, či sa potrestané firmy odvolajú.