Srí Lanka sa potápa v mori dlhov

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Srí Lanka sa potápa. Nie do Indického oceána, ale do oceána dlhov. Agentúra Fitch minulý mesiac preklasifikovala rating medzinárodného dlhu Srí Lanky na stupeň „CC“, čo znamená „veľmi zraniteľné a vysoko špekulatívne dlhopisy“. To je len kúsok od stupňa „D“ = „bankrot“.

Srí Lanka by v tomto roku mala zahraničným veriteľom zaplatiť 4,5 miliardy dolárov na splátkach dlhu. To je podstatne viac, ako sú celé devízové rezervy vo výške 3,1 miliardy dolárov. Polovicu týchto rezerv, mimochodom, tvorí krátkodobá menová pôžička z Číny. Bez nej by už Srí Lanka bola v bankrote.

Celkový vládny dlh Srí Lanky dosahuje sto percent hrubého domáceho produktu. To je približne toľko ako vo Veľkej Británii, bývalej koloniálnej mocnosti. Srí Lanka však nie je Veľká Británia, aby dokázala takýto dlh obsluhovať. Na obsluhu dlhu si Srí Lanka požičiava za 12 percent, kým Británia za 1,2 percenta.

Obsluha dlhu pohlcuje všetky príjmy. Srí Lanka nemá čím zaplatiť za zahraničné dovozy. Na trhu chýba základný spotrebný tovar. Napríklad sušené mlieko či nádoby so stlačeným plynom na varenie. Nedostatok spotrebného tovaru zvyšuje jeho ceny. V decembri ceny potravín medziročne narástli o 20 percent. Ľudia sú nespokojní. Mladí a vzdelaní sa snažia emigrovať.

Chýba aj elektrina. Vyrába sa spaľovaním ropy. Dovoz ropy však viazne, lebo nie sú doláre na zaplatenie. Kde chýbajú doláre, pomôže barter, tvrdí vláda. Srí Lanka ponúkla Iránu, že mu za dodanú ropu v hodnote 251 miliónov dolárov zaplatí čajom. Každý mesiac pošle čaj za päť miliónov dolárov. Producentom čaju sa to nepáči. Namiesto toho, aby svoj čaj predali na svetových trhoch za doláre, vláda ho od nich chce vykupovať za národnú menu a regulovanú cenu.

Čo sa vlastne stalo? Srí Lanka je úžasná krajina. Bohatá na prírodné krásy a milých ľudí. Jej ekonomika je však klasický tretí svet. Krajina produkuje najmä ryžu, čaj, textil a kaučuk. Hlavným zdrojom príjmu sú, prirodzene, turizmus a zárobky, ktoré srílanskí gastarbeiteri zasielajú svojim rodinám. Tieto príjmy počas pandémie značne poklesli.

Srí Lanku 26 rokov ničila občianska vojna medzi Sinhálcami a Tamilmi. Dedičstvom vojny je početná a drahá armáda. A, prirodzene, aj prebujnená byrokracia. Vláda Srí Lanky oznámila, že ekonomiku podporí „ekonomickým stimulačným balíčkom“. Vyše 1,5 milióna vojakov, vládnych úradníkov, dôchodcov a vojnových veteránov dostane mimoriadne mesačné dávky v úhrnnej výške 1,2 miliardy dolárov. To všetko v krajine, kde 22 percent detí trpí podvýživou.

Vláda Srí Lanky dlhovú krízu nemôže zaprieť. O bankrote však vraj nemožno hovoriť. Vláda rokuje o ďalšej pôžičke z Číny. Ríša stredu už v krajine investovala miliardy dolárov do nových diaľnic, letísk a prístavov. Vyzerá to fajn, no tieto projekty nedokázali ekonomiku Srí Lanky podstatným spôsobom zmeniť. Iba ju urobili viac závislou od Číny. Za čínske peniaze napríklad postavili veľký prístav v Hambantote. Keď však srílanská vláda nedokázala splatiť pôžičku, súhlasila, že za 1,2 miliardy dolárov prenajme tento prístav štátnej čínskej firme na 99 rokov.

Spojené štáty obviňujú Čínu z diplomacie dlhovej pasce. Tam kde západné mocnosti posielali delové člny, Čína leje pôžičky. Najprv naláka chudobné krajiny na grandiózne infraštruktúrne projekty a potom z nich urobí ekonomických vazalov. Čína si takto podriadila Laos, Kirgizsko, Maldivy či Mongolsko. Z dlhovej pasce minulý rok tesne unikla Čierna Hora.

Poslednou možnosťou pre Srí Lanku je obrátiť sa na Medzinárodný menový fond. Ten by síce Srí Lanke pomohol rozložiť splácanie pôžičiek na dlhšie obdobie, vyžadoval by však efektívne a transparentné použitie peňazí. Do toho sa vláde naozaj nechce. Finančné trhy majú na situáciu Srí Lanky vlastný názor. „Supie fondy“ (vulture funds, špecialisti na bankroty) vetria korisť. Srílanské vládne dlhopisy za posledné dva roky stratili polovicu svojej hodnoty. Ak dôjde k bankrotu, Srí Lanka sa skôr či neskôr dostane pod kuratelu MMF. Dlhopisy vyrovnajú časť strát a supy môžu hodovať.

Príbeh Srí Lanky je v podstate veľmi banálny. Chudobná krajina si požičala veľa peňazí na projekty, ktoré sa ukázali ako nevýnosné. Splátky zahraničného dlhu pohltili všetky devízové príjmy. Na obsluhu dlhu si vláda požičala ďalšie peniaze. A tak dookola. To sme už veľakrát videli. A nemuseli sme na to letieť ani na Srí Lanku.