Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Francúzske predsedníctvo chce ekonomicky samostatnejšiu Európu

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Francúzske plány európskej strategickej suverenity podporuje aj nemecká vláda.
  • Do eurozóny plánujú vstúpiť Chorvátsko aj Bulharsko.
  • Spojené štáty strácajú záujem o plynárenské projekty v juhovýchodnej Európe.

1. Francúzske predsedníctvo chce ekonomicky samostatnejšiu Európu

Od 1. januára sa predsedníckou krajinou EÚ stalo Francúzsko. S agendou „suverénnej Európy“, ktorú chce presadiť, nájde podporu aj u nemeckej vlády. Nie však pre reformu rozpočtových pravidiel.

Aké sú francúzske priority

V ekonomickej oblasti zdedil Paríž dva veľké balíky: digitálnu a klimatickú legislatívu. O oboch sme už podrobnejšie písali v minulom roku.

Digitálne technológie: Francúzske predsedníctvo chce dotiahnuť schválenie oboch pred aprílovými prezidentskými voľbami (regulácia digitálnych gigantov je aj horúcou vnútropolitickou témou). Pri DSA to však môže trvať dlhšie a balík tak pristane na stole Čechom, ktorí preberú predsedníctvo v druhom polroku 2022.

Klimatické opatrenia: Klíma formálne medzi hlavnými prioritami predsedníctva nefiguruje, legislatívnym procesom však prechádzajú návrhy balíka Fit for 55. Úlohou Paríža bude hľadať kompromis medzi členskými krajinami v často zložitých otázkach: od rozšírenia obchodovania s emisiami na budovy a dopravu, cez emisné kritériá pre automobily, po uhlíkové clo.

Francúzsky prezident sľúbil prijatie uhlíkového cla v najbližších mesiacoch. Rokovania však môžu naraziť na europarlament. Ako píšeme nižšie, ten bude pravdepodobne žiadať širší a ambicióznejší návrh. Rozšírenie cla na nové sektory a zahrnutie nepriamych emisií do výpočtu však môže byť červenou pre tie členské krajiny, ktoré sa obávajú, že mechanizmus vyvolá vlnu protekcionizmu v medzinárodnom obchode.

Suverénna EÚ: Budovanie strategickej (otvorenej) suverenity má silno bezpečnostný rozmer – od ochrany hraníc, migračnej politiky, po efektívnejšiu spoločnú zahraničnú politiku a obrannú spoluprácu. V ekonomickej oblasti znamená predovšetkým znižovanie európskej závislosti od dovozu strategických surovín, tovarov či technológií z krajín mimo EÚ.

Najhorúcejšími témami (zároveň takými, v ktorých má Francúzsko konkrétne ekonomické záujmy) je podpora európskeho výskumu a produkcie v sektoroch digitálnych technológií, polovodičov či biotechnológií.

Čo Parížu pomôže 

V mnohých oblastiach nájde Paríž podporu u novej nemeckej vlády. Koaličná zmluva sociálnych demokratov, Zelených a liberálov podčiarkuje potrebu francúzsko-nemeckej spolupráce. Berlín má osobitný záujem na presadzovaní európskej strategickej suverenity zvýšením svojej schopnosti konať v globálnom kontexte. Tiež chce byť menej závislý od iných hráčov v oblastiach, ako sú dodávky energie alebo digitálne technológie.

V koaličnej dohode novej vlády sa uvádza, že prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy chce využiť ako východiskový bod pre reformu EÚ, ktorá by mala v konečnom dôsledku viesť k „rozvoju federálneho európskeho štátu“.

Nový nemecký kancelár Scholz sa nebráni ani myšlienke prehlbovania integrácie v užšom kruhu krajín. Ak veľká reforma Únie nezíska súhlas všetkých krajín, alternatívou je viacrýchlostná Európa.

V čom môže byť problém

Fiškálne pravidlá: Francúzsko, Taliansko a niekoľko ďalších členských štátov presadzujú flexibilnejšie fiškálne a dlhové pravidlá EÚ. Nemecký minister financií Christian Lindner prejavil ochotu diskutovať, s trvalým uvoľnením pravidiel nebude súhlasiť. Paríž však môže pristúpiť na kompromis: pomalší nábeh povinnosti znižovať dlh po konci tohto roka, flexibilnejší prístup k posudzovaniu investícií do zelených či digitálnych technológií pri výpočte deficitu.

Nečakané krízy: Priority predsedníckych krajín neraz poprehadzovali nečakané krízy. Neznámych je mnoho: vývoj pandémie, ruské hrozby útoku na Ukrajinu, ceny energií, narušenie globálneho obchodu… Globálnym rizikám sa podrobnejšie venujeme na konci textu.

Prezidentské voľby: Polrok francúzskeho predsedníctva koliduje s prezidentskými voľbami. Od polovice minulého roka prieskumy favorizujú Emmanuela Macrona, v posledných mesiacoch je jeho náskok pred ďalšími kandidátmi výrazný. Kampaň sa však ešte len rozbieha a ak si aj udrží vedenie, rozhodujúce bude, kto sa proti nemu postaví v druhom kole.

Podpora kandidátov: prvé kolo prezidentských voliebOpinion polls France 2022.svgZdroj: Wikipedia

Foto N – Vladimír Šimíček

2. Do eurozóny plánujú vstúpiť Chorvátsko aj Bulharsko

Spoločná európska mena vznikla oficiálne v roku 1999, no bežní ľudia ňou začali prvýkrát platiť pred dvadsiatimi rokmi: 1. januára 2002. Euro stále nepoužíva osem členských krajín Únie, hoci len Dánsko má oficiálne schválenú výnimku.

Kto sa pripravuje na vstup do eurozóny 

Na vstup do eurozóny sa pripravujú dve krajiny: Chorvátsko a Bulharsko. Obe sú súčasťou Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), v ktorom musia byť ich meny naviazané na hodnotu eura len s malými fluktuáciami vo výmennom kurze.

Chorvátsko chce do menovej únie vstúpiť už v januári budúceho roka. Na to však potrebuje pozitívne hodnotenie Európskej komisie, očakávané na jar tohto roka, a pozitívne rozhodnutie Rady EÚ počas leta. V chorvátskej ekonomike hrá euro dôležitú úlohu, mnoho úverov je indexovaných v eurách.

Záhreb plní konvergenčné kritériá, teraz mu však hrozí, že nesplní podmienku stability cien. Inflácia však rastie v celej eurozóne, Chorvátska národná banka preto tvrdí, že toto kritérium by malo byť posudzované flexibilnejšie.

Bulharsko chce euro zaviesť o rok neskôr, v 2024. Hoci ide o jednu z najchudobnejších ekonomík Únie, nominálne konvergenčné kritériá môže splniť. Bulharská mena je naviazaná na euro už od roku 1999.

Kto sa do eurozóny nechystá

Vo Švédsku sa vo verejnej diskusii periodicky vynára otázka pristúpenia k euru, reálna politická vôľa však dnes neexistuje. Krajina zamietla spoločnú menu v referende v roku 2003. Poľsko aj Česko by boli schopné naplniť konvergenčné kritériá, no ani tam nemá euro dostatočnú politickú podporu, hoci sú ich ekonomiky s eurozónou silno prepojené.

Orbánove vlády prakticky zastavili prípravy na pristúpenie Maďarska do menovej únie. Podpora pre takýto krok teoreticky existuje v Rumunsku, to však nespĺňa konvergenčné kritériá.

Je euro úspechom?

Dvadsiate výročie používania eurobankoviek a mincí opäť otvorilo diskusiu, do akej miery je projekt európskej menovej únie úspechom. Od roku 2008 zažíva euro turbulentné časy. Finančná a následná hospodárska kríza spôsobili problémy s dlhom vo viacerých krajinách eura, pred desiatimi rokmi hrozil rozpad celej eurozóny. Tá musela vytvoriť mechanizmy poskytovania záchranných pôžičiek, stabilizácie bankového sektora a pod.

Zmenila sa aj politika Európskej centrálnej banky. Po prvých rokoch konzervatívnej menovej politiky začala v krízovom období výrazne intervenovať na finančných trhoch. Nákupy dlhopisov bankou sa ešte rozšírili v roku 2020, po nástupe krízy spôsobenej pandémiou.

Aktíva ECB, 1999-2020

Zdroj: ECB prostredníctvom EURACTIV

Jednou z ambícií spoločnej meny bolo nahradiť, alebo aspoň vyrovnať, pozíciu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Hoci euro získalo rýchlo asi pätinový podiel v globálnych menových rezervách, americký dolár stále vedie s 59-percentným podielom.

Podiel mien v globálnych rezervách (Q2 2021)

 

Zdroj: MMF prostredníctvom EURACTIV

Foto – TASR/AP

3. USA strácajú záujem o plynovody v Európe, podporujú elektrické prepojenia

Východno-stredomorský plynovod mal byť strategickým plynárenským projektom, ktorý prepojí novoobjavené zásoby vo východnom Stredomorí s európskym trhom. Dohodu o stavbe podpísali v januári 2020 Cyprus, Grécko a Izrael. Po dokončení mal privádzať ročne 9 až 12 miliárd metrov kubických zemného plynu z podmorských vrtov medzi Izraelom a Cyprom do Grécka, odtiaľ by surovina smerovala ďalej do krajín juhovýchodnej Európy a Talianska.

Projekt mal aj strategický význam. Mohol znížiť závislosť juhovýchodnej Európy od plynu z Ruska a prepravných trás vedúcich cez Turecko.

Grécko, Cyprus a Izrael chceli o investícii finálne rozhodnúť tento rok, šesť miliárd eur potrebných na stavbu chceli získať do roku 2025. Európska únia zaradila plynovod medzi projekty strategického významu, stále však prebieha hodnotenie jeho efektívnosti.

Čo sa zmenilo

Stavbu plynovodu v minulosti podporovala americká administratíva. Prezident Joe Biden však postoj zmenil. Washington pred pár dňami vyslovil verejné pochybnosti o životaschopnosti projektu, upozorňuje tiež na jeho politické dôsledky. Plynovod odmieta Turecko aj severocyperská vláda, plány zvýšili napätie vo východnom Stredomorí.

Spojené štáty menia svoje energetické priority. Namiesto plynovodov chcú v regióne východného Stredomoria podporovať prepojenia elektrických sietí. Jedným z nich je podmorský interkonektor z Egypta, cez Krétu na pevninské Grécko. Druhým euroázijský interkonektor prepájajúci elektrické siete v Izraeli, na Cypre a kontinentálnej Európe.

Čo spôsobilo zmenu

Popri riziku zvýšenia politického napätia argumentuje Washington aj environmentálnymi dôvodmi: elektrické prepojenia lepšie pripravia región na prechod k využívaniu obnoviteľných zdrojov. V Grécku vyvolalo americké rozhodnutie kritiku. Považujú ho za ústupok voči Turecku.

Dôvody však môžu byť aj ekonomické. Nedostatok plynu v Európe a výrazný nárast cien otvorili trh pre dovoz skvapalneného plynu zo Spojených štátov. Podľa údajov z Refinitiv a americkej administratívy v decembri skončila v Európe až polovica amerického exportu skvapalneného plynu, nárast z 37 percent v predchádzajúcich mesiacoch.

Čo to môže spôsobiť

Názor americkej vlády nemôže, sám osebe, projekt zastaviť. Konzorciu však môže skomplikovať získavanie šesťmiliardovej investície. Pre úspech bude dôležitejší názor Európskej komisie. Tá mala koncom roka 2021 predložiť štúdiu ekonomickej životaschopnosti projektu. Zatiaľ to neurobila.

Podľa neoficiálnych vyjadrení musí pri posudzovaní brať do úvahy aj dekarbonizačné ciele. V tomto kontexte je dôležité, ako bude EÚ nazerať na plynárenské projekty (o ďalšom odklade zverejnenia zelenej taxonómie pre zemný plyn píšeme nižšie). Ak by aj dostal zemný plyn štatút „prechodnej technológie“, bude musieť spĺňať určité podmienky.

Budovaná infraštruktúra musí byť pripravená na postupné využívanie „zelených“ alternatív zemnému plynu: vodíka, syntetického plynu, bioplynu. To môže zvýšiť cenu projektu a ovplyvniť kalkuláciu jeho ekonomickej výhodnosti.


Ďalšie správy

Svetová banka varuje, že nákazlivejší variant covidu-19 omikron môže zabrzdiť zotavovanie ekonomiky. Do marca sa ním nakazí viac ako polovica ľudí v Európe, odhaduje Svetová zdravotnícka organizácia. Zároveň varuje, že opakované preočkovávanie tými istými vakcínami nie je udržateľnou stratégiou v boji proti pandémii, zloženie vakcín je potrebné inovovať. Silná vlna pandémie prebieha v súčasnosti v Európe aj Spojených štátoch, ktoré v pondelok hlásili rekordných 1,35 milióna nových prípadov nákazy. Viaceré krajiny zvažujú zmenu stratégie boja proti covidu. Španielska vláda k nej chce pristupovať podobne, ako ku chrípke: namiesto podrobného sledovania prípadov nákazy k odhadom postaveným na vzorkách. Túto diskusiu chce Madrid otvoriť aj na európskej úrovni.

decembri 2021 sa ročná miera inflácie v eurozóne vyšplhala na 5 percent. Ťahúňom rastu cien sú stále energie, nad dvojpercentnou hranicou sú však už aj ostatné kategórie: potraviny, alkohol a tabak, neenergetické priemyselné tovary aj služby. Rekordne rástli ceny v pobaltských krajinách (Estónsko: 12 percent, Litva: 10,7 percenta, Lotyšsko: 7,7 percenta). Medziročná miera inflácie prekročila päťpercentnú hranicu aj na Slovensku (5,1 percenta).

Ročná miera inflácie a komponenty, december 2021

Zdroj: Eurostat

Európska komisia predĺžila lehotu na predkladanie pripomienok ku zelenej taxonómii pre zemný plyn a jadrovú energiu z pôvodného 12. na 21. januára. Návrh zaradiť ich medzi „prechodné technológie“, ktoré pri splnení určitých podmienok môžu pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, vyvolal kritiku z mnohých strán. Niektoré vlády hovoria o „greenwashingu“, plynári sa sťažujú na príliš prísne kritériá, pri ktorých budú projekty pre zemný plyn zaradené medzi „prechodné“.

Z prostredia Európskej komisie súčasne zaznieva stále častejšie podpora pre jadro. Komisár pre vnútorný trh Theirry Breton nedávno v interview vyzval na investície 50 miliárd do existujúcich atómových elektrární a 500 miliárd do stavby ich novej generácie. Pod vplyvom rastúcich cien energií zvažuje návrat k jadru Taliansko. Novú generáciu jadrových reaktorov však sprevádzajú problémy. Francúzskym vlajkovým projektom mala byť elektráreň vo Flamanville. Stavba sa začala v roku 2007, dokončená mala byť v roku 2012. Stále však nefunguje, najnovšie bolo napĺňanie reaktorov palivom preložené z konca tohto roka na druhý štvrťrok 2023. Cena projektu medzitým narástla asi štvornásobne, na 12,7 miliardy eur.

Jadrová energia v krajinách EÚ, 2020

Zdroj: Eurostat

Taiwan poskytne v Litve pôžičky v hodnote jednej miliardy dolárov pre spoločné projekty taiwanských a litovských firiem v šiestich oblastiach: v polovodičoch, vo vývoji polovodičov, biotechnológiách, satelitných technológiách, financiách a výskume. Už pred časom vytvorila taiwanská vláda 200-miliardový fond na podporu investícií v Litve. Litovská vláda začala, napriek odporu Číny, prehlbovať hospodársku a diplomatickú spoluprácu s ostrovným štátom. Na jar plánuje otvoriť vo východoázijskej krajine obchodné zastúpenie.

Európsky parlament môže priniesť výrazné zmeny do návrhu tzv. uhlíkového cla, predloženého Európskou komisiou. Spravodajca zodpovedný za legislatívu (Mohammed Chahim, Socialisti a demokrati) chce rýchlejšie spustenie uhlíkového cla, jeho rozšírenie na sektory organických chemických látok, vodíka a polymérov, ako aj započítanie nepriamych emisií – napríklad z elektrickej energie použitej pri produkcii výrobku – do kalkulácie poplatku pre dovozcu. Spolu so zavedením cla by sa v roku 2028 malo úplne zrušiť prideľovanie bezplatných emisných povoleniek.

V treťom štvrťroku 2021 pokračoval rast zamestnanosti v EÚ na 73,5 percenta, dostal sa tak nad úroveň pred koronakrízou. Klesol počet nezamestnaných a tých, ktorí sú bez práce, no aktívne si ju nehľadajú.

Miera zamestnanosti a nezamestnanosti
(1. kv. 2009 – 3. kv. 2022)

ľavá os: miera zamestnanosti, pravá: pomer nezamestnaných (modrá), nedostatočne zamestnaných (oranžová), nezamestnaných, no nehľadajúcich zamestnanie (žltá), hľadajúcich zamestnanie, ale nedostupných na trhu práce (svetlomodrá))

Zdroj: Eurostat

Londýn ostáva najväčším finančným centrom na európskom kontinente. Brexit však jeho pozíciu oslabil, najviac z toho profitoval Amsterdam. Obchody na londýnskej burze klesli začiatkom roka o 40 percent po tom, ako Londýn stratil možnosť ponúkať cenné papiere registrované v EÚ klientom mimo Spojeného kráľovstva. Spojené kráľovstvo nemá s EÚ stále podpísanú dohodu, ktorá by umožnila britským finančným firmám voľne operovať v Únii. Podľa globálneho indexu finančných centier 2021 však ostáva druhým najväčším centrom financií na svete, po New Yorku.

Európska chemická agentúra zhodnotila, že zelené a modré tetovacie pigmenty škodia zdraviu. Od roku 2023 sa teda nebudú môcť používať. Tatéri ale varujú, že pre ne zatiaľ nemajú alternatívy a ľudia budú vyhľadávať umelcov, ktorí pravidlá nebudú dodržiavať. Dva zakázané pigmenty (modrá 15:3 a zelená 7) sa využívajú aj pri miešaní mnohých iných farieb. Kedysi bolo sociálne okrajové, dnes rastie popularita tetovania aj ekonomická váha. V Európe má tetovanie 12 percent ľudí, vo vekovej skupine 18 až 35 dvakrát viac. Globálna trhová hodnota služieb spojených s tetovaním a piercingmi sa odhaduje (2020) na 3 miliardy dolárov, za desaťročie by mala narásť o 8 percent.

Štatistika: podľa Svetového ekonomického fóra dominujú environmentálne riziká

Správu o globálnych rizikách vydáva Svetové ekonomické fórum na základe hodnotení expertov a popredných zástupcov vládneho, podnikateľského a mimovládneho sektora. Zaoberá sa rizikami v piatich kategóriách: ekonomické, environmentálne, geopolitické, spoločenské a technologické.

Z tohtoročného vydania je zrejmé, že experti a lídri hľadia do budúcnosti s obavami. Viac ako 60 percent vníma budúcnosť so silným znepokojením, 23 percent so znepokojením. Pozitívny a optimistický pohľad malo necelých 16 percent účastníkov prieskumu.

Zdroj: WEF – Global Risks Report

Zoznamu najakútnejších rizík v najbližších 10 rokoch dominujú environmentálne: zlyhanie klimatickej politiky, extrémne počasie a strata biodiverzity. Po nich nasleduje trojica spoločenských rizík: erózia sociálnej súdržnosti, kríza živobytia, infekčné choroby.

Zdroj: WEF – Global Risks Report

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie