Denník N

Ekonomický newsfilter: Dôchodková reforma by bez rodičovského bonusu bola lepšia, pripomína rozpočtová rada

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Foto N - Tomáš Benedikovič
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

polovica dnešného Ekonomického newsfiltra sa venuje dôchodkom. Rozpočtová rada včera infografikou na Facebooku pripomenula, ako hodnotí návrh dôchodkovej reformy.

Je to podľa nej nevyužitá šanca, keďže rodičovský bonus znižuje jej ozdravný vplyv na verejné financie o približne jednu tretinu (použitím metodiky výpočtov Európskej komisie o jednu pätinu).

Tým, ktorých viac ako makroekonomický dosah reformy zaujíma ich budúca penzia, odporúčame rozhovor s ekonómom Michalom Mešťanom z univerzity Mateja Bela. Mnohých sporiteľov totiž odhadovaný dôchodok zo súkromného dôchodkového sporenia nepoteší, slovenský druhý pilier patril vlani k najmenej výkonným v Európskej únii.

A ešte dobrá správa na povzbudenie do dnešného dňa: Tím pre plán obnovy na úrade vlády získal dve zvučné posily, Martina Šustera, bývalého šéfa výskumu Národnej banky Slovenska, a Jána Šeba, odborníka na investície a dôchodky, spoluzakladateľa platformy Oranžová obálka. Pridajú sa k ľuďom ako Ján Kovalčík, Michaela Kršková alebo Peter Goliaš.

Na úrade vlády ešte nebola taká koncentrácia ľudského kapitálu ako dnes. To je dobre, lebo plán obnovy je takou jedinečnou príležitosťou, že ho nemôže strážiť bežný slovenský úradník.

Stredajší Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Radoslav Tomek.


1 Rodičovský bonus si podala aj rozpočtová rada

Minister práce Milan Krajniak si druhýkrát v priebehu necelého týždňa vypočul, že rodičovský dôchodkový bonus, ktorý tak vehementne presadzuje, je zlý nápad. Po OECD ho včera opäť kritizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej bonus znižuje pozitívny efekt navrhovanej dôchodkovej reformy na udržateľnosť verejných financi o približne jednu tretinu (použitím metodiky výpočtov Európskej komisie o jednu pätinu).

Rodičovský bonus je návrh, aby časť odvodov pracujúcich ľudí išla priamo ich rodičom na penzii a takto vzniknutý výpadok príjmov Sociálnej poisťovne by zaplatil štát z daní.

Dôchodková reforma obsahuje dve kľúčové opatrenia na zníženie budúceho deficitu dôchodkového systému: naviazaním dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života a postupným znižovaním relatívnej výšky novopriznávaných dôchodkov. Z takto vzniknutej úspory by však významne ujedli dve navrhované opatrenia: možnosť predčasného odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch a rodičovský bonus, systém, ktorý pracujúcim deťom umožní prispieť na dôchodok rodičom malou časťou svojich odvodov, upozorňuje rada.

Dodáva, že rodičovský bonus aj predčasný dôchodok budú mať na verejné financie okamžitý negatívny vplyv, zatiaľ čo efekt zlepšujúcich opatrení sa pocíti až v budúcnosti. Takto prijatá reforma by až do roku 2038 zhoršovala deficit verejných financií a dlh by v tomto období vplyvom reformy narástol o 7 percentných bodov hrubého domáceho produktu (v súčasnosti 7 miliárd eur).

Podľa rady reforma, ako ju navrhuje Krajniak, pravdepodobne zlepší udržateľnosť verejných financií natoľko, aby boli splnené záväzky z plánu obnovy. Bez bonusu by sa však verejné financie dostali výraznejšie preč z pásma vysokého rizika, kam ich vystrelili populistické zásahy do dôchodkového systému za vlády Smeru.

Negatívnych odborných názorov na rodičovský bonus je toľko, že koaliční partneri s ním nemôžu súhlasiť. Teda, ak chcú ešte aspoň predstierať, že štát riadia na základe príkladov dobrej praxe a analýzy dôsledkov.


2 České automobilky pocítili výpadok čipov viac ako slovenské

Nedostatok mikročipov spôsobil väčšie problémy českým automobilkám ako ich slovenským konkurentom, výroba u našich západných susedov minulý rok klesla o 4 %. Podľa tamojšieho Združenia automobilového priemyslu (SAP) sa v Česku vyrobilo 1,105 milióna áut, v porovnaní s predcovidovým rokom 2019 to predstavuje pokles o 23 percent.

Produkcia sa výrazne prepadla v treťom štvrťroku, keď kríza v dodávkach polovodičových súčiastok kulminovala. SAP odhaduje, že ak by zásobovanie bolo plynulé, vyrobilo by sa v roku 2021 v krajine o 300-tisíc áut viac, pretože dopyt po nich bol.

Na poklese sa najvýraznejšie podieľala Škoda, ktorá vyrobila zhruba 680-tisíc áut, o 9 % menej ako v roku 2020, len o niečo menší bol prepad v kolínskej fabrike Toyota. Výroba v nošovickom Hyundai, naopak, vzrástla o 15 %.

České automobilky v tom nie sú samy. Výpadky čipov spôsobili väčšie či menšie prerušenia výroby na celom svete, dodacie lehoty nových vozidiel sa predĺžili a predaje klesli.

Vlani v EÚ klesol predaj nových automobilov o 2,4 % na 9,7 milióna. Dôvodom bol podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov nedostatok polovodičov najmä v 2. polroku. Na Slovensku sa odbyt znížil o menej ako percento na 76-tisíc kusov.

Problémy s dodávkami komponentov budú podľa expertov pokračovať aj tento rok. Aj keď Slovensku sa na rozdiel od Česka podarilo minulý rok produkciu automobilov zvýšiť, pre obe ekonomiky predstavujú čipy významný rizikový faktor.

Viac o téme: Graf dňa: Prepad predaja nových áut (ČTK/E)


3 Ak sporíte v dlhopisovom fonde, odhad dôchodku z 2. piliera nepoteší

Sporitelia v týchto dňoch dostávajú výpisy z druhého (aj z tretieho) dôchodkového piliera, mnohých zrejme prognóza ich dôchodku zo súkromných fondov nepoteší. Prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan v rozhovore v Denníku E vysvetľuje, čo môžu ľudia urobiť preto, aby z nich na dôchodku mali viac.

Dôchodok z druhého piliera nebude tvoriť viac ako 30 % celkovej penzie. Pre tých, ktorí investujú konzervatívne v dlhopisových fondoch, a tým pádom zmeškali rast akciových trhov v posledných rokoch, to bude ešte menej.

Mešťan spolu s kolegami akademikmi a finančnými profesionálmi z iných krajín už ôsmy rok po sebe porovnáva výkonnosť dôchodkových fondov v druhom a treťom pilieri v krajinách Európskej únie.

Vraví, že za posledný rok patril náš druhý pilier medzi najmenej výkonné. Ani z dlhodobého hľadiska nepatrí medzi najvýkonnejšie, aj preto, že väčšina sporiteľov si stále sporí v dlhopisových fondoch. Aspoň pri jednom ukazovateli slovenskí sporitelia vyhrávajú: náš druhý pilier patrí z pohľadu poplatkov dlhodobo medzi najlacnejšie v Únii.

Čo radí Mešťan:

  • Tridsiatnikovi: mať úspory v indexovom fonde
  • 45-ročnému sporiteľovi: mať 60 až 70 % úspor v negarantovaných fondoch, nové príspevky by tiež mali ísť do nich, ideálne do indexových fondov
  • Sporiteľom nad 50 rokov: mali by byť s presúvaním úspor z dlhopisových fondov opatrnejší, keďže akciové trhy môžu po rokoch rastu poklesnúť. Môžu však investovať agresívnejšie, ak plánujú, aby sa úspory v 2. pilieri zhodnocovali aj počas dôchodku

Viac: Odborník na investície a dôchodky: Ak máte pod 50 rokov a peniaze v dlhopisových fondoch, budete na penzii nespokojní (Marianna Onuferová/E)


4 Ceny ropy vzrástli na viac ako sedemročné maximum

Cena ropy Brent včera vystúpila najvyššie za sedem rokov, keď pondelkový útok jemenských šíitských povstalcov Húsíov na hlavné mesto Spojených arabských emirátov vyvolal obavy, že by mohli byť prerušené dodávky. Cena sa vyšplhala na 88 dolárov za barel, čo predstavovalo 57-percentný ročný rast.

Neskôr Organizácia krajín exportujúcich ropu (OPEC) vyhlásila, že situácia na ropných trhoch bude tento rok „dostatočne podporená“ silným dopytom, ktorý neohrozí omikron ani zvyšovanie úrokových sadzieb. Výhľad dopytu ponechala nezmenený, mal by vzrásť o 4,2 milióna barelov denne. Spotreba ropy by podľa kartelu mala v 3. štvrťroku prekročiť 100 miliónov barelov denne, čo je v súlade s jeho decembrovou prognózou.

V priemyselnej oblasti Musaffah v Abú Zabí blízko skladovacích zariadení štátnej ropnej spoločnosti ADNOC v pondelok explodovali tri cisterny s palivom a na stavenisku na medzinárodnom letisku v Abú Zabí vypukol požiar. Pri explózii podľa agentúry WAM prišli o život traja ľudia a ďalších šesť bolo zranených. S Iránom spriaznení Húsíovia bojujú proti koalícii, v ktorej sú zastúpené aj SAE. Jemenskí povstalci často páchajú cezhraničné útoky na Saudskú Arábiu, k útokom na SAE sa však hlásia menej často.

Čo hovoria analytici

  • „Nové geopolitické napätie sa pridalo k pokračujúcim známkam napätia na celom trhu,“ uviedol vo svojej poznámke analytik spoločnosti ANZ Research.
  • „Dopyt tento rok prevýši ponuku, pretože svet otvára po dvoch rokoch uzáver a obnovuje normálnejšiu trajektóriu dopytu,“ uviedol Ash Glover zo spoločnosti CMC Markets.

5. Microsoft sa kúpou tvorcu Call of Duty chce stať trojkou v hrách

Microsoft kúpi firmu Activision Blizzard, ktorá stojí za populárnymi hrami Call of Duty či Candy Crush. Zaplatí za ňu 69 miliárd dolárov, čo z transakcie robí najväčšiu akvizíciu vo videohernom priemysle a rekordnú v histórii Microsoftu.

Po dokončení akvizície v roku 2023 bude Microsoft, ktorý vyrába vlastnú hernú konzolu Xbox, treťou najväčšou hernou firmou na svete podľa výšky tržieb za spoločnosťami Tencent a Sony. Americká spoločnosť ponúkla za jednu akciu Activision 95 dolárov, čo oproti piatkovej záverečnej cene akcií predstavuje prémiu 45 %.

Microsoft sa snaží o väčší prienik do herného priemyslu po tom, ako dopyt po videohrách v čase pandémie prudko vzrástol. Ľudia, ktorí boli z dôvodu uzáver nútení zostať doma, viac hrali počítačové hry, aby sa zabavili. Súčasne si Microsoft chce vytvoriť lepšiu pozíciu pri vývoji platforiem založených na metaverze, virtuálnej realite, akú nedávno oznámil Facebook.

Ako upozorňuje Bloomberg, transakcia môže Microsoftu priniesť aj jeden právny problém. Activision a jej šéf Bobby Kotick bojujú s obvineniami z kultúry sexuálneho obťažovania, ktoré vyústili už do jednej žaloby. Na druhej strane, v dôsledku škandálu výrazne klesla cena akcií firmy, ktoré sa pred jeho vypuknutím predávali za viac ako 100 dolárov. Prirážka nad trhovú cenu, ktorú teraz platí Microsoft, v tomto svetle hneď vyzerá inak.

Viac: Microsoft kúpi firmu Activision Blizzard, ktorá vlastní hry Call of Duty či Candy Crush (ČTK, Reuters, Bloomberg/E)


Viac textov za vaše predplatné: 

Nemecký europoslanec Freund: Peniaze z fondu obnovy majú pomôcť ľuďom, nie Orbánovi – Rastislav Kačmár sa rozpráva s europoslancom za Zelených o tom, či by Maďarsko a Poľsko mali prísť o zdroje z EÚ

Bývalý štátny tajomník Stachura: Poľné nemocnice ani povinné očkovanie by som nezaviedol. S triedením pacientov sme začali skoro – Veronika Folentová sa rozpráva s bývalou dvojkou na zdravotníctve

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomický newsfilter

  • Ekonomický newsfilter Denníka E píšu skúsení editori Oliver Brunovský, Ján Kováč a Radoslav Tomek
  • Nové vydanie sumáru najdôležitejších udalostí z ekonomiky a spoločnosti vychádza každý deň najneskôr o 7:00 ráno, súčasne so zverejnením na webe posielame aj newslettrovú verziu (aktivujte si odber tu)
  • Do 8:00 ráno garantujeme zverejnenie audioverzie pre predplatiteľov, ktorí si ho môžu vypočuť na webe alebo v aplikácii Denník N
  • Ostatní poslucháči si ho môžu vypočuť po 12:00 na kanáli Denník E kdekoľvek počúvate podcasty

Ekonomika

Teraz najčítanejšie