Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: U Sulíka podporia uskladňovanie energie pomocou vodíka, batérií a prečerpávačiek

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Ministerstvo hospodárstva pripravuje zvyšovanie kapacity na uskladnenie energie, uvažuje o batériách, vodíku a prečerpávacích nádržiach.
  • Únia sa musí pripraviť na reguláciu metaverza.
  • Nedostatok dielov a zariadení škrtí európsky priemysel.

1. Rezort hospodárstva podporí uskladňovanie obnoviteľnej energie

Ministerstvo hospodárstva chystá výzvy pre investície na uskladňovanie energie z plánu obnovy. Uvažuje o batériových úložiskách, vodíku aj prečerpávacích staniciach.

Rozvoj obnoviteľnej energie je úzko spätý s rozvojom technológií na jej skladovanie, tvrdí ministerstvo hospodárstva. Do roku 2026 chce dosiahnuť 68 MW skladovacej kapacity, čo podporí aj z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Prečo je to dôležité

Výroba veternej aj slnečnej energie kolíše v závislosti od poveternostných podmienok. S pribúdajúcimi veternými a solárnymi zdrojmi bude skladovanie dôležitejšie pre efektívnu a spoľahlivú sieť, uvádza v správe Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA).

Na fungovanie elektrickej siete bez výpadkov a zachovanie jej stability je potrebné, aby v každom momente množstvo elektriny dodávanej do siete korešpondovalo s množstvom, ktoré sa zo siete odoberá. To znamená, že výroba elektriny musí byť v rovnováhe s jej spotrebou.

To sa dá do určitej miery dosiahnuť reguláciou výroby a spotreby elektriny. Nie je to však možné za každých okolností, a preto je nevyhnutné elektrickú energiu uschovať v prípade prebytočnej výroby.

Čo plánuje ministerstvo hospodárstva

Vláda zvyšovanie uskladňovacích kapacít považuje za veľmi dôležité a touto otázkou sa dlhodobo zaoberá. S technológiami uskladňovania energie sa ráta aj v strategických dokumentoch, ako je Integrovaný národný energetický a klimatický plán či Plán obnovy a odolnosti SR.

Ministerstvo v súčasnosti pripravuje celkovú reformu legislatívy pre elektroenergetiku. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ide o komplexnú transpozíciu novej európskej legislatívy do národného právneho poriadku. To znamená, že súčasťou je aj potreba komplexného legislatívneho ukotvenia témy skladovania elektriny.

Ako približuje rezort, nová legislatíva v oblasti dizajnu trhu s elektrinou počíta v zákone o energetike so zavedením pojmu „uskladňovanie elektriny“ a s vymedzením práv a povinností nového účastníka trhu s elektrinou, takzvaného „prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny“. Po schválení legislatívy zapracuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ďalšie zmeny do vyhlášky o pravidlách trhu a vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.

Do akých technológií chceme investovať

Podporiť uskladňovanie energie chce vláda okrem zmeny legislatívy aj z prostriedkov v pláne obnovy a odolnosti. V rámci komponentu „Obnoviteľné zdroje energie (OZE) a energetická infraštruktúra“ plánuje vláda zvyšovať flexibilitu elektroenergetických sústav a integrovať do sústavy viac obnoviteľných zdrojov.

„Prioritne sa budú podporovať batériové ukladacie systémy, vodíkové palivové články a prečerpávacie vodné elektrárne ako vhodný spôsob uskladňovania elektrickej energie vyrobenej z OZE,“ objasňuje komunikačný odbor ministerstva hospodárstva.

Cieľom je do roku 2026 dosiahnuť hodnotu 68 MW ukladacej kapacity. Presné rozdelenie tejto hodnoty bude podľa rezortu závisieť od dopytu konkrétnych záujemcov. Na dosiahnutie tohto cieľa je v pláne obnovy pre túto investíciu vyčlenených 62 miliónov eur, pričom prvú výzvu na predkladanie projektov plánuje zverejniť ministerstvo v druhom štvrťroku 2022.

2. Únia sa musí pripraviť na reguláciu metaverza

Eurokomisárka Margrethe Vestagerová. Foto – TASR/AP

Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Margrethe Vestagerovej je potrebné podrobnejšie sledovať vývoj metaverza. Regulačné inštitúcie musia zabezpečiť, aby žiadne firmy nemohli zneužiť dominantné postavenie v novom prostredí široko koncipovanej virtuálnej reality.

Metaverzum, nazývané aj „stelesnený internet“, je prepojením reálneho, rozšíreného a virtuálneho sveta do jednotnej reality. Ak vás zaujíma viac technických podrobností a možných využití, odporúčame starší článok na techbox.dennikn.sk.

Metaverzum sa najčastejšie spája s firmou Facebook, ktorá sa nedávno premenovala na Meta a do novej technológie masívne investuje. Existujú však aj jeho iné verzie ako Decentraland alebo Sandbox. Intenzívny záujem majú aj vývojári hier ako Nintendo či Epic Games.

Prečo je to dôležité

Podobne ako internet ako taký či sociálne siete, aj metaverzum bude priestorom na obchodovanie s produktmi – virtuálnymi aj fyzickými (rozdiel nie je taký jednoznačný). Portál Politico napríklad uvádza, že firma Nike už požiadala o ochrannú značku na stiahnuteľné virtuálne tovary, Walmart plánuje stavbu siete online obchodných domov s virtuálnymi produktmi, virtuálne „nehnuteľnosti“ sa predávajú za stovky tisícov dolárov.

Metaverzum sa stáva novým trhom. A na ňom môžu získať dominantné postavenie (teda kontrolu nad pravidlami fungovania, veľkú časť ziskov).

Komisárka Vestagerová je zodpovedná za ochranu hospodárskej súťaže na európskom trhu. Veľkú časť jej agendy dnes tvorí boj proti digitálnym gigantom, ktorí zneužívajú svoje dominantné postavenie na digitálnych trhoch na obmedzovanie konkurencie.

V čom sú riziká

Prepojenie fyzického a virtuálneho sveta otvára mnoho otázok. Jednou z nich je úloha digitálnych aktív – napríklad NTFs tokenov alebo kryptomien – v „reálnej“ ekonomike a regulácia ich transakcií. Portál Politico cituje slová viceprezidenta Meta Vishala Shaha na konferencii Connect 2021: „Metaverzum odstráni fyzické obmedzenia obchodu, ktoré dnes existujú, a umožní nový spôsob podnikania“ s „novými typmi vlastníckych modelov a nárokov“.

Pre verejných regulátorov z toho vyplýva hneď niekoľko závažných otázok: kto a ako bude vlastnícke nároky kontrolovať a presadzovať alebo ako budú regulované (aj zdaňované) nové biznisy.

Ďalším problémom je hospodárska súťaž. Netrápi len Európsku úniu. V USA začali federálne orgány (aj inštitúcie niektorých štátov) podrobnejšie vyšetrovať fungovanie headsetu Oculus, ktorý firma Meta využíva v prvých verziách svojho metaverza. Zameriavajú sa na obvinenia, že Oculus diskriminuje aplikácie tretích strán, ktoré konkurujú aplikáciám Meta.

V Nemecku zas prebieha vyšetrovanie prepojení medzi účtami na sociálnej sieti Facebook a prístupom k službám Oculus.

Šlo by o replikáciu obchodných praktík, ktoré dominantné digitálne firmy využívajú v súčasnosti na internetových platformách a sociálnych sieťach. Firma využíva dominantné postavenie v trhovom segmente na obmedzovanie potenciálnych konkurentov a rozširovanie dominancie do iných segmentov trhu.

Nástup digitálnej ekonomiky zastihol inštitúcie, ktoré mali chrániť konkurenciu na trhu, nepripravené. Podobný scenár hrozí s metaverzom, ktorý je označovaný aj za „nástupcu internetu“.

Záverečný bonus

Ak patríte medzi fanúšikov Dana Browna, symbolov ukrytých v číslach či (trochu sofistikovanejších) konšpiračných teórií, vašej pozornosti určite neušlo, že o metaverze počúvame častejšie v čase, keď vyšlo pokračovanie Matrixu.

Ak spočítame súčasný vek sestier Wachovských, pripočítame vek Billa Gatesa, vynásobíme ho štyrmi (počet dielov Matrixu) a súčet odrátame od roku založenia Ríma, dostaneme číslo deväť. Ktoré síce absolútne nič neznamená, no vyzerá podozrivo okrúhlo (tri krát tri). A teraz mi povedzte, že to je náhoda!

3. Výpadky v dodávkach znížili priemyselnú produkciu za necelý rok o 5 percent

Fabrika Volkswagen v Drážďanoch. Foto – TASR/DPA

Podľa európskeho združenia výrobcov automobilov ACEA klesli v 2021 registrácie nových áut o 2,4 percenta. Zatiaľ čo v roku 2020 historický 24-percentný prepad spôsobila pandémia, v minulom roku bol hlavným dôvodom nedostatok čipov.

Čo sa deje

Automobilový sektor nie je jediným, ktorý pociťuje tento problém. Podľa výskumu ekonómov z Európskej komisie v prvých desiatich mesiacoch minulého roka znížil nedostatok materiálu a zariadení priemyselný output v Európe približne o päť percent.

Problémy sú geograficky aj sektorovo koncentrované. Asi polovica výpadku pripadá na Nemecko, rovnaký podiel má malé množstvo sektorov. Na výrobu automobilov, strojov a zariadení pripadá tretina celoeurópskeho výpadku priemyselnej produkcie.

Pomalé zotavovanie priemyselnej produkcie v EÚ ukazujú aj údaje Eurostatu. Po hlbokom prepade na jar 2020, spôsobenom prvou vlnou pandémie, sa krivka vracia hore, no pomaly a s výkyvmi.

Priemyselná produkcia (2015 = 100)

Zdroj – Eurostat

Prieskum firiem a spotrebiteľov (Business and Consumer Survey) ukazuje, že hlavným faktorom obmedzenia výroby v priemysle sa v minulom roku stal nedostatok materiálov a zariadení. Rástol aj nedostatok pracovnej sily, dopyt sa netypicky prepadol až na tretie miesto.

Faktory obmedzujúce výrobu v priemysle EÚ

Zdroj – Business and Consumer Survey prostredníctvom Voxeu.org

Celkový vplyv na priemysel kalkulujú autori porovnaním reálnej situácie s hypotetickou, pri ktorej by dodávky ostali na rovnakých úrovniach ako v roku 2020. Podľa ich prepočtov spôsobil nedostatok dodávok prepad priemyselnej produkcie vo všetkých krajinách Únie. Výpadok pre EÚ ako celok dosiahol 5,1 percenta.

Zmena indexu priemyselnej produkcie medzi októbrom a januárom 2021

(sivá: reálna zmena, modrá: hypotetický scenár)

Zdroj – Voxeu.org

Čo to spôsobí

Situácia núti firmy prehodnocovať štruktúru dodávateľských reťazcov. Najviditeľnejšie je to pri strategických surovinách a technológiách, ako sú mikročipy, kde je EÚ výrazne závislá od vonkajších partnerov. Odpoveďou je hľadanie alternatívnych zdrojov a budovanie domácich výrobných kapacít.

Ďalšie správy

Ministerstvo pôdohospodárstva dostalo až 501 pripomienok, z toho 336 zásadných, k návrhu Strategického plánu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2023 až 2027. Agrorezort najdôležitejší dokument pre čerpanie nových poľnohospodárskych dotácií z EÚ do medzirezortného pripomienkového konania predložil 4. januára. Verejnosť mohla materiál pripomienkovať do 11. januára. Aj preto sa viackrát opakuje výhrada, že ministerstvo na 700-stranový dokument dalo len päť pracovných dní. Členské štáty mali svoje strategické plány odovzdať do konca roku 2021. Keďže sa to však podarilo iba ôsmim krajinám, Komisia čas na zaslanie materiálu predĺžila. Ministerstvo tvrdí, že slovenský strategický plán pošle do Bruselu najneskôr do konca mesiaca. Eurokomisia bude mať potom tri mesiace na jeho analýzu, po ktorej agrorezortu pošle svoje pripomienky. Plán má byť definitívne schválený do konca tohto roka. Nové programové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa začína 1. januára 2023. Slovensko z nej na päťročné obdobie získa 4,2 miliardy eur.

Podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová požiadala energetické firmy vrátane ruského Gazpromu, aby vysvetlili znižovanie dodávok zemného plynu v čase, keď rastie dopyt. Predstaviteľ Gazpromu povedal minulý týždeň ruskej tlačovej agentúre Interfax, že firma je s Komisiou v kontakte a zaslala jej časť požadovaných údajov. Americká vláda zároveň v posledných dňoch rokovala s viacerými medzinárodnými energetickými spoločnosťami o záložnom pláne krízových dodávok zemného plynu do Európy pre prípad, že by vyhrotenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou úplne zastavilo dovoz ruského plynu.

Európsky parlament dnes hlasuje o pozícii k návrhu kľúčovej digitálnej legislatívy – zákonu o digitálnych službách (DSA). Hlasovanie bude zložité, k textu, ktorý vyšiel z rokovaní vo výboroch, pribudla viac ako stovka pozmeňujúcich návrhov. Opäť sa medzi nimi objavil návrh, aby mali médiá výnimku z pravidiel moderovania obsahu na sociálnych sieťach (odmietnutá vo výbore pre obavy, že ponechá priestor na šírenie dezinformácií), ako aj dva návrhy na sprísnenie podmienok pre cielenú online reklamu (vo výbore sa dohodol len zákaz cielenia reklamy na maloletých).

Kritika návrhu zelenej taxonómie pre zemný plyn a jadrovú energiu neustáva. Podľa Komisie môže energia zo zemného plynu a jadra za určitých podmienok pomáhať prechodu k uhlíkovej neutralite, preto chce označiť technológie za „prechodné“, čo im uľahčí prístup k verejným aj súkromným investíciám. Zverejnenie návrhu je plánované na koniec mesiaca, konzultácie s europarlamentom a členskými krajinami sa končia zajtra. Jedným z najhlasnejších kritikov je rakúska vláda, ktorá pripravuje žalobu na Súdnom dvore EÚ. Výhrady majú aj experti, ktorí radili Komisii pri tvorbe taxonómie. Komisia sa podľa nich príliš spolieha na sľuby, že v budúcnosti bude využívanie plynu a jadra udržateľnejšie, nedostatočne prihliada na ich súčasné environmentálne vplyvy. Vylúčenie zemného plynu žiadajú aj investori združení v Skupine inštitucionálnych investorov ku klimatickej zmene (IIGCC). Podľa združenia penzijných a investičných fondov s celkovými aktívami 50 biliónov eur označenie zemného plynu za udržateľnú investíciu vytvára riziko presmerovania kapitálu k aktivitám, ktoré sú nezlučiteľné s klimatickými ambíciami Európy.

V roku 2020 pokrývali obnoviteľné zdroje 22 percent z hrubej energetickej spotreby EÚ. Podiel v krajinách variuje medzi viac ako 60 percentami vo Švédsku a viac ako desiatimi percentami na Malte. Slovensko malo 17,3-percentný podiel. Všetky členské krajiny s výnimkou Francúzska dokázali dosiahnuť alebo prekročiť plánovaný podiel OZE na spotrebe energie.

Podiel obnoviteľnej energie v 2020

(modrá: podiel, žltá: cieľ)

Zdroj – Eurostat

Nemecká vláda nepodporuje uvoľňovanie európskych rozpočtových pravidiel. Pondelkové stretnutie ministrov financií bolo prvé, na ktorom sa zúčastnil nový nemecký rezortný šéf Christian Lindner. Vo vystúpení zdôraznil potrebu udržať rozpočtové výdavky pod kontrolou. Podobný postoj prezentoval kancelár Olaf Scholz na stretnutí so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Zdôraznil dobré nemecko-španielske vzťahy, no povedal, že na reformu rozpočtových pravidiel je priskoro.

Eurokomisia pripravuje akčný plán digitalizácie energetického sektora. Verejná konzultácia k plánu je otvorená od októbra 2021. Na spätnú väzbu čaká Komisia ešte týždeň, do pondelka 24. januára. Subjekty, ktoré sa do verejnej konzultácie už zapojili, prízvukujú dôležitosť pravidiel vo využívaní dát vrátane osobných údajov spotrebiteľov. Firmy požadujú kompenzácie za zdieľanie dát. Experti zdôrazňujú aktívnejšiu úlohu obyvateľov, ktorí by mohli energiu z vlastných zásob dokonca predávať. Zhoda panuje nad nutnosťou budovať odolnosť proti kyberútokom, a to u každého z aktérov na digitalizovanom energetickom trhu.

Poľsko a Maďarsko blokujú plány francúzskeho predsedníctva na zavedenie minimálnej 15-percentnej firemnej dane. Európska smernica má zaviesť prvú časť globálnej dohody o zdaňovaní veľkých firiem uzavretej minulý rok na pôde OECD. Francúzsko chce legislatívu odsúhlasiť už v prvom polroku 2022. Varšava a Budapešť však tvrdia, že zavedenie minimálnej firemnej dane musí ísť ruka v ruke s implementáciou druhej časti dohody OECD, ktorá stanovuje pravidlá určujúce krajinu, v ktorej majú medzinárodné korporácie daň zaplatiť. To je však komplikovaná otázka a dohoda na technických detailoch ešte neexistuje ani na globálnej úrovni. Spoločné zavádzanie oboch častí by tak výrazne oddialilo vytvorenie minimálnej firemnej dane.

O novej navrhovanej štruktúre eurofondov – s jedným operačným programom a nižším počtom inštitúcií zapojených do riadenia a čerpania – sme už písali. Vláda teraz schválila a posunula do parlamentu zákon s novými podmienkami a pravidlami čerpania eurofondov. Zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie (EÚ) z dielne ministerky pre investície Veroniky Remišovej (Za ľudí) upravuje právne vzťahy pri poskytovaní eurofondov z nového programového obdobia na roky 2021 – 2027, postup a podmienky poskytovania, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním, pôsobnosť orgánov štátnej správy a územnej samosprávy a zodpovednosť za porušenie podmienok.

Vysoká inflácia v Európe živí diskusiezavádzaní kontrolovaných cien. Prvou krajinou, ktorá ich zaviedla, je Maďarsko. Premiér Viktor Orbán oznámil 12. januára zmrazenie cien niektorých potravín. Od začiatku februára bude cena kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčových stehien, kuracích pŕs a 2,8 % kravského mlieka obmedzená na úroveň z 15. októbra 2021.

Čína pokračuje v ekonomickom tlaku na Litvu. Už minulý rok zrušil Peking litovským firmám licencie na dovoz obilnín. Od jari 2021 sa stalo nedostupným úverové poistenie obchodu medzi Litvou a Čínou, tvrdí prezident Litovskej priemyselnej konfederácie Vidmantas Janulevičius. Od septembra začal viaznuť dovoz niektorých čínskych priemyselných výrobkov do Litvy, aj keď už boli zaplatené, litovské firmy začali v Číne čeliť čoraz väčším administratívnym prekážkam. Teraz Peking tlak rozširuje. Podľa agentúry Reuters tlačil na nemeckého výrobcu automobilových súčiastok Continental pre jeho prevádzku v Litve. Dôvodom čínskeho tlaku je rozhodnutie litovskej vlády prehĺbiť spoluprácu s Taiwanom.

Štatistika: Ceny bývania rastú, na Slovensku tvorili spolu s energiami skoro tretinu výdavkov domácností

Rast cien nájomného a bytov pokračoval aj v minulom roku. V treťom kvartáli zdraželo nájomné medziročne o 1,2 percenta, ceny domov a bytov o 9,2 percenta.

Ceny domov, bytov (červená) a nájomného (modrá) v EÚ

(indexované: 2010 = 100)

Zdroj – Eurostat

Ešte výraznejší nárast vidno pri porovnaní tretieho štvrťroka 2021 s rokom 2010. V Estónsku, kde je zdražovanie najvýraznejšie, narástlo nájomné aj ceny bytov či domov približne o 150 percent. Na Slovensku zdraželi výraznejšie domy a byty (nad 60 percent), nájomné narástlo len asi o 5 percent.

Ceny domov/bytov (červená) a nájomného

(Porovnanie 2010 a Q3 2021, v %)

Zdroj – Eurostat

V roku 2020, teda ešte pred minuloročným zdražovaním energií, tak európske domácnosti vydávali na bývanie, energie a vodu asi štvrtinu výdavkov (25,7 percenta). Na Slovensku to bola až takmer tretina (30,7 percenta) celkových výdavkov domácností, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín (nasleduje Fínsko, 30,5 percenta).

Štruktúra výdavkov domácností, 2020 (% celkových výdavkov)

Zdroj: Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Richard Sulík

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie