Denník N

Slovenka pracuje na veterných turbínach v Severnom mori: Raz by z nich mohli lode tankovať vodík

Diana Jeleňová. Foto N - Tomáš Grečko
Diana Jeleňová. Foto N – Tomáš Grečko

„Mnohé krajiny sa púšťajú do vodíka, politici ho zbožňujú. Je to na prvé počutie jednoduché riešenie,” hovorí Diana Jeleňová, ktorá v Škótsku pracuje na projekte výroby vodíka z morskej vody s pomocou energie z veterných turbín.

Slovensko podľa nej má na to stať sa dôležitým hráčom vo vývoji vodíkových technológií, „ak sa peniaze dostanú tam, kam sa majú, a cestou sa nestratia”.

Projekt, na ktorom pracuje Diana Jeleňová, využíva energiu z takzvaných offshore veterných turbín. To sú také, ktoré sú postavené v mori pri pobreží alebo pri ňom plávajú.

Pod krídla si ju zobrala globálna spoločnosť Wood, ktorá sa zaoberá najmä poradenstvom a projektovaním veľkých energetických inštalácií či dekarbonizovaním priemyslu.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo je niekedy výhodnejšie posielať energiu z offshore turbín na pevninu cez potrubie než elektrinu káblom,
  • či dáva zmysel stavať veterné offshore farmy aj v Stredozemnom mori,
  • ako by sa dali veterné turbíny využiť na pohon elektrických a vodíkových lodí,
  • čo si myslí o obavách z toho, že veterné turbíny poškodzujú životné prostredie,
  • aký je jej názor na ambíciu ministra hospodárstva urobiť zo Slovenska poprednú vodíkovú krajinu.
Veterné turbíny v Severnom mori neďaleko starého prístavu v škótskom meste Aberdeen. Foto N – Tomáš Grečko

Do Škótska ste išli za štúdiom. Prečo tam?

Pretože som chcela študovať chémiu s manažmentom a to ponúkala len jedna univerzita v Škótsku. Pre študentov z EÚ tam boli dobré možnosti financovania. Kedysi sa to študovalo aj v Čechách v Olomouci. Ale práve v roku, keď som mala nastúpiť, sa takýto odbor neotváral.

Nakoniec ste tam získali magisterský titul. Prečo ste si vybrali túto kombináciu odborov? Nevedeli ste sa rozhodnúť?

Vo firmách zvyknú vznikať rozpory medzi technicky zameranými ľuďmi a ich kolegami z manažmentu. Inžinieri si často neuvedomujú, že sú ohraničení rozpočtom alebo inými zdrojmi, ľudskými, dodávateľmi a podobne. Povedala som si, že je dôležité vedieť z obidvoch svetov niečo.

Čo vás bavilo viac?

Manažment sa mi zdal jednoduchší v tom, že na jeho zvládnutie potrebovali študenti menej úsilia. Naopak, študenti chémie mali predmety od rána do večera. Ale aj tak sa mi chémia páčila viac, pretože inklinujem skôr k matematike a prírodovedným predmetom.

Študovali ste dva odbory aj preto, lebo ste očakávali, že potenciálni zamestnávatelia si pri vás povedia – túto zoberieme a budeme mať dve v jednom – manažérku aj chemičku?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Energetika

Klimatická zmena

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie