Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Európsku ekonomiku môžu ohroziť nízke investície

USA a Čína sú mimoriadne aktívne aj v kozmickom výskume. Na snímke príprava na štart rakety SpaceX Falcon 9 v máji 2020. Foto - AP
USA a Čína sú mimoriadne aktívne aj v kozmickom výskume. Na snímke príprava na štart rakety SpaceX Falcon 9 v máji 2020. Foto – AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Investície v Únii zaostávajú za konkurentmi.
  • 5G siete v Európe meškajú, my patríme medzi lídrov. Problémom je rozdielny prístup krajín.
  • Boj o „zelenú“ nálepku pre zemný plyn a jadro sa stále nekončí.

1. Európa má problém s nízkymi investíciami

Nateraz sa zdá, že pandemická pomoc ekonomike zabránila hlbšej hospodárskej recesii. V prvých mesiacoch roka 2020 sa so zavádzaním lockdownov a neistotou sa hospodárska aktivita prepadla. Teraz však krivka vývoja HDP opäť smeruje nahor.

Návrat ekonomiky na predkrízovú úroveň je síce pomalší, než očakávali optimistickejšie predpovede zo začiatku pandémie (dôvodom sú nové pandemické vlny a ďalšie problémy, ako je narušenie dodávateľských reťazcov), no už v tomto roku by mala zameškané dobehnúť.

V čom je problém

Komentár Eurointelligence upozorňuje na dôležitý detail: hoci sa spotreba v eurozóne zotavila podobne rýchlo, ako v iných veľkých ekonomikách, investície zaostávajú za Spojenými štátmi, Japonskom aj Spojeným kráľovstvom.

Vývoj investícií v eurozóne tak môže mať podobu znaku pre druhú odmocninu: prepad začiatkom pandémie, potom rast, no už na nižšiu úroveň. A odtiaľ len pomalá stagnácia.

Prečo je to dôležité

Nízke investície môžu prehĺbiť zaostávanie európskej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o investície do inovácií. V oblasti umelej inteligencie nás výrazne predbiehajú Spojené štáty aj Čína. V robotike sú svetovými lídrami Japonci. Európsky automobilový priemysel, jeden z motorov súkromných investícií do inovácií, zmeškal vlak v elektrických pohonoch. Najsilnejšie digitálne firmy väčšinou nepochádzajú z Európy.

Krátkodobým dôsledkom je technologická závislosť Európy od externých dodávateľov v kľúčových oblastiach. Dlhodobým môže byť ďalšie znižovanie globálnej váhy európskej ekonomiky.

Čo to môže znamenať

Veľké európske investície z mimoriadneho protipandemického rozpočtu do digitálnej a zelenej transformácie ešte len začínajú nabiehať. No 800 miliárd (pravdepodobne menej, keďže viacero krajín nevyužije možnosti pôžičiek) však nie je v globálnom porovnaní až tak veľa peňazí. Kľúčové preto budú národné peniaze a schopnosť prilákať súkromné investície.

To môže posilniť francúzsko-talianske výzvy na reformu rozpočtových pravidiel, konkrétne vyňatie investícií spod fiškálnych limitov. Koniec koncov, ani postoje rozpočtových jastrabov už nie sú jednoznačne odmietavé.

Čo s tým

To však rieši len prvú časť problému – verejné investície. Čo s investíciami súkromných firiem? Dôveryhodnosť receptov zo začiatku storočia (deregulovať, liberalizovať) je, povedzme to tak, politicky vyčerpaná.

Väčším problémom než „priveľa pravidiel“ sú „roztrieštené pravidlá“. Hoci EÚ funguje teoreticky ako jednotný trh, v mnohých dôležitých oblastiach (dane, sociálne a pracovné pravidlá, rizikové investície…) je mozaikou národných, niekedy aj regionálnych pravidiel. Ochrana národných výsad a výnimiek je pochopiteľnou stratégiou, ak chcete lákať nadnárodné firmy, ktoré chcú ušetriť na daniach. Nefunguje však pri vytváraní globálnych hráčov.

Spojené štáty s odvolaním na bezpečnostné obavy tlačia na európske krajiny a ďalších spojencov, aby pri budovaní svojich sietí 5G nevyužívali technológie od spoločnosti Huawei. Foto – TASR/AP

2. 5G siete v Európe meškajú, my patríme medzi lídrov

Európsky dvor audítorov (EDA) vydal 24. januára správu o stave rozvoja 5G sietí v Európskej únii. Z auditu vyplynulo, že zavádzanie 5G sietí členskými štátmi mešká. Slovensko však patrí medzi lídrov.

Podľa Európskeho dvora audítorov sú rozdielne národné pravidlá pre mimoeurópskych dodávateľov komponentov problémom celého bloku. Kým niektoré krajiny sa rozhodli z telekomunikačných sietí vytlačiť napríklad čínske firmy, iné to neurobili.

Aký je stav v budovaní 5G

Pravdepodobnosť dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2025 je nízka v piatich krajín vrátane Belgicka, Grécka či Bulharska. Slovensko spoločne s ďalšími jedenástimi krajinami figuruje na špici rebríčka. Audítori tvrdia, že pravdepodobnosť splnenia európskych cieľov na rok 2025 je tu vysoká.

Do konca roka 2020 stihlo podľa plánu spustiť komerčné služby 5G sietí 23 členských štátov. Dosiahli tak cieľ prístupu k službám aspoň v jednom veľkom meste. Vo viacerých krajinách však stále nebol do vnútroštátneho práva transponovaný európsky kódex elektronických komunikácií a mešká aj prideľovanie frekvenčného spektra 5G.

Čo to stojí a čo to prinesie

Audítori vyzývajú na intenzívnejšiu podporu budovania 5G v celom bloku. Náklady na zavedenie 5G sietí v EÚ by mohli dosiahnuť 400 miliárd eur. Ich pridaná hodnota je však oveľa vyššia.

Odhaduje sa, že plné zavedenie 5G by medzi rokmi 2021 až 2025 mohlo zvýšiť hrubý domáci produkt v bloku až o 7,5 percenta, teda približne o bilión eur. Rovnako by mohlo na trh priniesť až 20 miliónov nových pracovných pozícií.

Prečo je problémom nejednotný prístup štátov

„Šesť z ôsmich najväčších dodávateľov vrátane spoločností Huawei a Samsung nemá sídlo v EÚ. To znamená, že legislatíva v krajinách mimo EÚ sa môže výrazne líšiť od noriem bloku, napríklad pokiaľ ide o ochranu osobných údajov,“ povedala hlavná autorka správy Annemie Turtelboom.

Ako príklad uviedla Švédsko, ktoré zakazuje čínskym firmám ako Huawei prístup do svojej telekomunikačnej infraštruktúry, zatiaľ čo Nemecko nie.

Podľa audítorov priniesol „súbor nástrojov“, tzv. 5G Toolbox, ktorý Komisia a krajiny EÚ prijali pred dvoma rokmi a mal pomôcť ochrániť 5G siete pred špionážou alebo sabotážou, iba nezáväzné pravidlá. Navyše súbor nebol ani dostatočne jasný, pokiaľ ide o definovanie a obmedzenie „vysokorizikových dodávateľov“. EDA preto varuje pred pretrvávajúcim rizikom, že členské štáty nebudú riešiť aspekty bezpečnosti siete koordinovaným spôsobom.

Rovnako vyzýva Komisiu, aby monitorovala prístupy členských štátov k bezpečnosti 5G sietí aj v oblasti zahraničných subvencií pre predajcov komponentov. Európska exekutíva totiž podľa nich „nemá dostatočné informácie o tom, ako členské štáty zaobchádzajú s potenciálnymi substitučnými nákladmi, ktoré by mohli vzniknúť, ak by prevádzkovatelia mobilných sietí museli bez prechodného obdobia odstrániť zariadenia rizikových predajcov zo sietí EÚ“.

Čo robí Slovensko

Slovensko už problematiku rieši. Zákonom o kybernetickej bezpečnosti sa zaviedol zákaz technológie alebo služby po posúdení rizík, ktoré predloží Národný bezpečnostný úrad. Progres vítajú aj európski audítori.

Ilustračné foto N – Tomáš Hrivňák

3. Boj o „zelenú“ nálepku pre zemný plyn a jadro sa stále nekončí

Diskusia o klasifikácii investícií do zemného plynu a jadra sa stále nekončí. Európska komisia plánovanú taxonómiu stále oficiálne nezverejnila, medzičasom narástlo riziko, že sa proti nej postaví väčšina v Európskom parlamente. Kritika prišla aj od expertov, ktorí Komisii pri príprave taxonómie radili.

Čo hovoria experti

Plán označiť zemný plyn a jadro za „prechodné“ technológie kritizuje skupina expertov, ktorá pomáhala pri príprave taxonómie (platforma EÚ pre udržateľné financie). Ich pripomienky (online je dostupná celá správa aj zhrnutie) by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov.

Plyn: Ani pri navrhnutých emisných limitoch (316 gramov CO₂e/kWh) nemožno výrobu energie z plynu považovať za zlučiteľnú s klimatickými cieľmi. Prechod od spaľovania uhlia k (efektívnejšiemu) spaľovaniu plynu síce celkové emisie zníži, no nie dostatočne. Na to by museli emisie plynových elektrární počas celého životného cyklu klesnúť pod hranicu 100 gramov CO₂e/kWh.

Jadro: Atómové elektrárne neprodukujú (priamo) prakticky žiadne emisie skleníkových plynov (vodná para v atmosfére spôsobuje skleníkový efekt, no je nestála). To však nie je celý problém. Podľa európskych pravidiel možno technológiu považovať za „zelenú“ (kategória, do ktorej by mali patriť aj „prechodné“ technológie), len ak nespôsobuje významnú škodu v žiadnom zo šiestich environmentálnych cieľov: klimatické zmeny, ochrana vody, prechod k obehovému hospodárstvu, zabránenie znečisteniu, ochrana biodiverzity. Podľa poradcov zlyháva jadro v štyroch z nich: ochrane vody, biodiverzity, prevencii znečistenia a obehovom hospodárstve.

Plyn a jadro: Experti nespochybňujú, že oba energetické zdroje môžu zohrať úlohu pri prechode k uhlíkovo neutrálnej ekonomike. To však neznamená, že ich možno označiť za „prechodné“ technológie podľa kritérií, ktoré si v taxonómii stanovila sama Európska komisia. Takýto krok by spochybnil celý zmysel vytvárania kategórie „zelených“ („udržateľných“ aj „prechodových“) investícií.

Podobný názor publikoval vplyvný Rímsky klub. Upozorňuje aj na to, že pre rovnaké argumenty vylúčila Južná Kórea jadro spomedzi „zelených“ technológií a Čína úplne vylúčila zemný plyn.

Čo hovoria členské krajiny

Medzi členskými krajinami sa vytvorili štyri názorové skupiny: podporovatelia taxonómie v podobe, ako ju navrhla Komisia, krajiny odmietajúce zelený status pre jadro, krajiny odmietajúce zelený status pre plyn a krajiny odmietajúce zelený status pre obe technológie.

O tom, či bude taxonómia zablokovaná v Rade, nakoniec rozhodnú postoje krajín z druhej a tretej skupiny.

Príkladom je Nemecko. V reakcii na návrh Komisie podporuje zaradenie zemného plynu medzi „prechodové“ technológie. Dokonca navrhuje ďalšie uvoľnenie kritérií. Berlínu sa nepáči najmä podmienka minimálneho množstva „zelených“ alternatív miešaných do plynu – vodíka a technických nízkouhlíkových plynov. Navrhnuté limity (30 percent do 2026, 55 percent do 2030) nepovažuje za realistické.

Je však súčasne proti zaradeniu jadrovej energie do rovnakej kategórie. O taxonómii sa bude hlasovať ako o balíku. Bude sa teda musieť rozhodnúť: buď ustúpi pri jadre, alebo potopí aj zemný plyn.

Možný výsledok naznačil nemecký vicekancelár Robert Habeck (Zelení): Európska únia nepotrebuje zelenú taxonómiu pre jadro ani pre zemný plyn. Ak bude jadro súčasťou taxonómie, podľa Habecka by malo Nemecko hlasovať proti.

Výsledkom trištvrte roka trvajúcej hádky o zelenú taxonómiu pre jadro a plyn tak celkom dobre môže byť, že sa EÚ nedohodne.

Čo hovorí Európsky parlament

O to viac, že kritické hlasy silnejú aj v europarlamente – dvaja europoslanci zodpovední za legislatívu poslali Komisii list, v ktorom spochybňujú legálnosť procedúry, skupina socialistov a demokratov napísala, že delegovaný akt v súčasnej podobe nepodporí, ďalší kritický list podpísali europoslanci od socialistov, liberálov, zelených aj z ľavicovej skupiny.

Jadrom sporu sú verejné konzultácie k taxonómii. Komisia ich neuskutočnila a tvrdí, že v takomto prípade nie sú povinné. Europoslanci ich však žiadajú.

Za takýchto okolností sa môže v europarlamente poskladať väčšina (353 europoslancov), ktorá delegovaný akt zablokuje.

Ďalšie správy

Európska únia sa pripravuje na možný výpadok dodávok ruského plynu v prípade konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Komisárka pre energetiku Kadri Simson rokuje so zahraničnými partnermi o zvýšení dodávok. O posilnení dovozov do Európy hovoria s producentmi aj Spojené štáty. Koncom roka sa výrazne zvýšilo množstvo amerického skvapalneného zemného plynu dovážaného do Európy. Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella čelí Európa „najnebezpečnejšiemu momentu“ od konca studenej vojny. Pre EÚ je podľa neho nevyhnutné znížiť energetickú závislosť od Ruska.

Podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov narástol v EÚ z 34 percent (2019) na 37 percent (2020). Medzi obnoviteľnými zdrojmi vedie vo výrobe elektriny vietor (36 percent), nasledujú vodné elektrárne (33 percent) a s väčším odstupom slnečná energia (14 percent). Medzi členskými krajinami sú s viac ako 60-percentným podielom obnoviteľných zdrojov elektriny lídrami Rakúsko, Švédsko a Dánsko. Slovensko je pod priemerom EÚ.

Elektrina z obnoviteľných zdrojov

Zdroj – Eurostat

Komisia predstavila návrh deklaráciedigitálnych právach a princípoch. Nejde o právne záväzný dokument. Po súhlase Európskeho parlamentu a Rady by však mala deklarácia vytvoriť hodnotový benchmark pre prístup verejných inštitúcií aj súkromných aktérov k digitálnym technológiám. Jadrom iniciatívy sú práva a slobody ľudí. Nevytvára však nové práva, cieľom je len zhromaždiť na jednom mieste tie, ktoré sú relevantné pre digitálny svet. Podobné diskusie prebiehajú v Spojených štátoch, Austrálii či Indii. Parlament a Rada by mali dokument podpísať v priebehu leta.

Európska komisia možno navrhne zmrazenie platieb zo štrukturálnych fondov pre Poľsko a Maďarsko už pred aprílovými parlamentnými voľbami v Maďarsku, povedal komisár pre rozpočet Johannes Hahn. Dôvodom sú nedostatky vo fungovaní právneho štátu. Minulý november poslala Komisia Budapešti a Varšave žiadosť o vysvetlenie krokov, ktorými plánujú stav napraviť. Odpoveď nedostala ani od jednej vlády. Poľsku uplynul termín v pondelok, Maďarsku v utorok. Vo februári by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť o legálnosti podmieňovania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Ak bude rozhodnutie zhodné s názorom generálneho advokáta, Komisia bude môcť v oboch prípadoch konať.

Napriek ďalšej vlne pandémie spôsobenej variantom omikron väčšina európskych krajín neplánuje výrazné sprísňovanie opatrení či dokonca lockdown. Dánsko, ktoré má vysokú mieru zaočkovanosti, plánuje od začiatku februára zrušiť väčšinu obmedzení. Počet nakazených v krajine rastie najrýchlejšie v Európe, šíri sa tam variant omikron BA.2. Vďaka vysokému podielu očkovaných však nerastú hospitalizácie. Minister zdravotníctva oznámil, že od 1. februára nebude choroba klasifikovaná ako „sociálne kritická“. Uvoľňujú sa aj obmedzenia v medzinárodnej doprave. Ministri EÚ sa dohodli, že sa na držiteľov covid pasov nebudú vzťahovať obmedzenia ako povinná karanténa.

V treťom štvrťroku 2021 pokračoval postupný pokles rozpočtových deficitov, v EÚ dosiahli 3,7 percenta, v eurozóne 4 percentá. Najvyšší deficit mala Malta (-8,1 percenta), Španielsko (-7,7 percenta) a Rumunsko (-7,1 percenta). Slovensko hospodárilo s deficitom 4,1 percenta.

Rozpočtový deficit

Zdroj – Eurostat

Klesal aj pomer dlhu k HDP. V EÚ bol v treťom štvrťroku 90,1 percenta, v eurozóne 97,7 percenta. Najvyšší dlh – nad 200 percent HDP – si udržiava Grécko.

Pomer dlhu k HDP, 3. štvrťrok 2021 (v %)

Zdroj – Eurostat

Francúzske predsedníctvo chce spojiť revíziu smernice o pesticídoch s revíziou legislatívy, ktorá by regulovala maximálnu zostatkovú mieru pesticídov (MRL) v produktoch dovážaných do Európy. Pesticídy zostávajú v produktoch, pri pestovaní ktorých sa používajú, ako takzvané rezíduá. MRL určuje maximálnu povolenú mieru takýchto zostatkov v potravinách či krmivách. Európska komisia neplánovala revidovať pravidlá pre MRL, uprednostňuje individuálne hodnotenie. Pri schvaľovaní dovozu potravín a krmív hodnotí environmentálne aspekty pri každej konkrétnej látke, na základe toho udeľuje povolenia. Zníženie využívania pesticídov v poľnohospodárstve patrí medzi tematické priority francúzskeho predsedníctva.

Firma Intel vyhrala odvolanie proti pokute 1,2 miliardy dolárov, ktorú jej uložila Európska komisia ešte v roku 2009. Dôvodom pokuty mali byť snahy firmy zablokovať vstup na trh s mikročipmi konkurenčnej Advanced Micro Devices. Podľa Súdneho dvora EÚ však Komisia dostatočne nedokázala, že Intel porušil hospodársku súťaž.

Nové usmernenie Európskej komisie a novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie môžu pomôcť rozvoju geotermálnej energie na Slovensku. Komisia tento týždeň spustila verejnú konzultáciu, ako zlepšiť postupy udeľovania povolení pre zelené projekty. Výsledkom by malo byť usmernenie, ktoré uľahčí zrýchlenie a zavádzanie obnoviteľnej energie v členských štátoch. Nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) mal byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní už koncom minulého roka. Meškanie môže byť spôsobené tým, že rezort životného prostredia zatiaľ čaká na pripravovaný zákon o územnom plánovaní a na zákon o výstavbe. Tie na jeseň 2021 schválila hospodárska a sociálna rada, ktorá je poradným orgánom vlády. Zároveň oba návrhy odporučila na ďalšie legislatívne konanie. Vláda oba zákony s pripomienkami schválila 12. januára.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lenke a minister poľnohospodárstva Cem Özdemir (obaja zo strany Zelených) navrhujú úplné zrušenie priamych poľnohospodárskych platieb a ich nahradenie podporou organickej produkcie. Nemecko je jednou z krajín (podobne ako Slovensko), ktoré ešte nepredložili strategický plán, podľa ktorého chcú čerpať agrodotácie po roku 2022. Dokument, ktorý predloží Komisii, pripravila z väčšej časti predchádzajúca vláda. Súčasný kabinet ho chce výrazne revidovať v 2024.

Štatistika: ceny lítia rastú, Európa len začína budovať kapacity

Lítium je v súčasnosti nevyhnutnou surovinou na rozvoj zelených technológií. Je dôležitou zložkou batérií. Batéria v elektromobile môže obsahovať asi 8 kilogramov lítia (v závislosti od typu). Najväčšie zásoby tohto kovu má Austrália. Na použitie ho však treba spracovať, v tomto segmente dominuje Čína. Má až 60 percent globálnych spracovateľských kapacít.

Európa sa snaží naskočiť na vlak, plánuje postaviť minimálne 38 nových tovární na batérie. Potenciálnym problémom môže byť cena suroviny: na konci minulého roka sa vyšplhala na historické maximá – 27 522 dolárov za tonu.

Zdroj – European Data News Hub/AFP

Zásoby lítia sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Portugalsku, Českej republike a Srbsku. No väčšina využívanej suroviny sa stále dováža spoza hraníc Európy. Bez zvýšenia domácej produkcie tak môžu európske batériové megatovárne naraziť na problém ostrej globálnej konkurencie a rastúcich cien.

Druhou možnosťou je investovať do rozvoja technológií, ktoré v batériách výrazne obmedzia využívanie lítia, prípadne sa zaobídu bez neho.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za žiadne použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie