Ako to číta Ivan Mikloš: Štát sa vracia – prečo je to nevyhnutné, ale prečo to môže byť aj problém
V súvislosti s pandémiou a klimatickou krízou sme svedkami aj čoraz rýchlejšieho a výraznejšieho opätovného vzostupu významu a úlohy štátu v ekonomike.
Zaujímavé je, že to platí nielen vo vyspelých demokraciách s trhovou ekonomikou, ale napríklad aj v Číne. V demokraciách je to dané dopytom zdola, ktorý politici v snahe udržať si (alebo znovu získať) moc nasledujú, v autokratickej Číne zase dopytom zhora, ktorý je však aspoň do istej miery diktovaný podobnými stimulmi ako u politikov demokratických – snahou autokrata udržať si moc.
Tejto téme, ktorá sa (či chceme, alebo nechceme) dotýka aj nás, sa pred pár týždňami venoval v špeciálnej prílohe aj týždenník The Economist. Na pochopenie toho, prečo je opätovný nárast vplyvu štátu na jednej strane nevyhnutný, na druhej strane však aj riskantný, je užitočný krátky historický exkurz.
K výraznému rastu úlohy štátu v ekonomike dochádzalo vždy po zlomových historických udalostiach, akou bola v dvadsiatom storočí najmä veľká hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1933 alebo druhá svetová vojna. K povojnovému rastu vplyvu štátu (najmä v Európe) došlo aj vplyvom rozmachu komunizmu v sovietskom bloku, a to jednak priamo v komunistických krajinách, jednak aj nepriamo v západných krajinách, ktoré reagovali na rast dopytu po paternalizme, prerozdeľovaní a solidarite.
V sedemdesiatych rokoch však model silného štátu čoraz viac narážal na svoje limity, ktoré