Týždeň v európskej ekonomike: EÚ chce silnejšiu pozíciu pri stanovovaní globálnych technologických štandardov

• EÚ pri globálnych technologických štandardoch zatiaľ stráca pôdu pod nohami.
• Fosílna energia dostáva viac dotácií než obnoviteľné zdroje v pätnástich krajinách vrátane Slovenska.
• Ekonomický vplyv pandémie pocítil najmä juh Európy, na Slovensku Prešov a Košice.

1. EÚ chce silnejšiu pozíciu pri stanovovaní globálnych technologických štandardov

V stredu zverejnila Komisia stratégiu na posilnenie európskej pozície pri tvorbe globálnych technologických štandardov. Európa hrala v medzinárodnej štandardizácii tradične silnú rolu. No objavujú sa nové technológie – umelá inteligencia, 6G internet, spracovanie veľkých dát, zelené energie, veľkokapacitné batérie… – a pri nich EÚ hrozí, že stratí vplyv v prospech Spojených štátov či Číny.

Prečo je to dôležité

Medzinárodné rokovania o štandardizácii zvyčajne nepútajú toľko pozornosti ako obchodné dohody či colné vojny. Z dlhodobého hľadiska však majú veľký ekonomický vplyv. Globálne uznané technologické štandardy môžu zvýhodniť jednu technológiu na úkor iných – a tým aj konkrétne firmy.

Rokovania väčšinou prebiehajú v pridružených organizáciách OSN, ako je Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu, Medzinárodná telekomunikačná únia, Medzinárodná elektrotechnická komisia a podobne. Európski experti a zástupcovia v nich tradične hrali dôležitú úlohu. V súčasnosti ich však vytláčajú Spojené štáty a Čína.

V tomto roku sa navyše chystá viacero dôležitých stretnutí štandardizačných organizácií, vytvárajú sa globálne štandardy pre nové digitálne či zelené technológie.

V čom je problém

Jedným z dôvodov je technologické zaostávanie Európy v mnohých progresívnych oblastiach. Ako však upozorňuje portál Politico, dôležitosť medzinárodnej štandardizácie si uvedomujú aj iné veľké ekonomiky a začali sa v nej systematicky presadzovať. Čína prijala v októbri minulého roku vlastnú stratégiu, ktorej cieľom je zvýšiť medzinárodné zastúpenie čínskeho priemyslu.

Únia stráca aj na domácej pôde. Firmy zo Spojených štátov a Číny výrazne investovali do posilnenia svojich pozícií v európskych štandardizačných organizáciách. Výsledkom je, že si svoje záujmy dokážu presadiť už aj na pôde EÚ.

Jeden z príkladov uviedol komisár Thierry Breton počas tlačovej konferencie, kde predstavoval iniciatívu. V roku 2020 požiadala Únia Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, aby navrhol štandardy, podľa ktorých by museli byť všetky inteligentné telefóny predávané v Európe kompatibilné s navigačným systémom Galileo. Požiadavka bola odmietnutá, podľa Bretona pre dominanciu neeurópskych firiem v ETSI.

Čo navrhuje Komisia

Podľa stratégie plánuje Komisia kroky na niekoľkých frontoch. Chce urýchliť prácu na vytváraní a aktualizácii európskych štandardov v kľúčových oblastiach. Kvalitné a dobe prispôsobené štandardy sa budú ľahšie presadzovať aj na globálnej úrovni.

Vplyv mimoeurópskych firiem v európskych štandardizačných organizáciách má obmedziť vyššie zastúpenie malých a stredných podnikov a občianskej spoločnosti. Ich účasť v štandardizačnom procese podporí aj financovaním. Súčasne chce posilniť úlohu národných štandardizačných organizácií pri tvorbe harmonizovaných európskych štandardov. Tie sú pod väčšou kontrolou vlád, a preto je nižšie riziko, že sa v nich presadí mimoeurópsky vplyv.

Myslí aj na vytváranie medzinárodných spojencov. Komisia plánuje posilniť financovanie spolupráce na štandardizácii so susednými krajinami a štátmi Afriky.

2. Fosílna energia dostáva viac dotácií než obnoviteľné zdroje v 15 krajinách vrátane Slovenska

Podľa správy Európskeho dvora audítorov dostáva fosílna energia v pätnástich krajinách vrátane Slovenska viac dotácií než obnoviteľné zdroje. Správa kritizuje aj zdaňovanie energií, ktoré nie je v zhode s klimatickými cieľmi Únie.

Prečo je to dôležité

Miera zdanenia a rôzne formy dotácií sú dôležitým signálom pre investorov (o súvisiacej problematike taxonómie investícií píšeme nižšie). Ak chce Európa dekarbonizovať energetický sektor, nestačí prijať ambiciózne ciele. Musí im prispôsobiť aj celý rad ďalších politík.

Vo verejnej diskusii sa najčastejšie spomína dotovanie obnoviteľných zdrojov: garantovanými výskumnými cenami, podporou stavby elektrární a pod. Dotácie v rôznej forme však stále dostávajú aj fosílne energie. V mnohých prípadoch vyššie než OZE.

Čo tvrdia audítori

Správa sa venuje trom oblastiam: energetickým daniam a ich sociálnym a ekonomickým dôsledkom, oceňovaniu uhlíka a energetickým dotáciám. Podľa audítorov nie je zdaňovanie energií v súlade s klimatickými plánmi Únie. Uhlie je zdanené priemerne sumou 2,9 eura na MWh vyrobenej energie. Zemný plyn, ktorý spôsobuje menej emisií, až 7 eurami na MWh. Podobné je to pri palivách využívaných v doprave – skvapalnený plyn je zaťažený nižšou daňou než napríklad čistý biobenzín alebo elektrina.

Zdroj – Európsky dvor audítorov

V roku 2019 poskytli krajiny EÚ energetické dotácie asi vo výške 176 miliárd eur. Najväčšiu časť (85 miliárd – 48 percent) tvorila podpora príjmov alebo cien (napr. garantované výkupné ceny), nasledovali daňové výdavky (39 percent), priame prevody (10 percent) a podpora vedy a výskumu (3 percentá).

V roku 2019 už v Únii ako celku dotácie pre obnoviteľné zdroje prevyšovali dotácie pre fosílne palivá. V pätnástich krajinách EÚ vrátane Slovenska to však bolo naopak.

Zdroj – Európsky dvor audítorov

Čo bude nasledovať

Súčasťou balíka Fit for 55 je aj návrh zmeny smernice o zdaňovaní energií. Zavádza nové daňové sadzby na základe energetického obsahu a klimatických vlastností, ktoré majú zvýhodniť čistejšie alternatívy. Druhou časťou je zrušenie zvýhodneného zaobchádzania s niektorými odvetviami alebo palivami a rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice.

Nafta má stratiť daňovú výhodu oproti benzínu, Komisia chce zdaniť letecký kerozín a ťažký olej v námornej doprave používané pri cestách v rámci EÚ. Smernica by sa rozšírila aj na ďalšie palivá, ako rašelina, palivové drevo, drevené uhlie, ale aj nové palivá (napr. vodík).

Členské krajiny by mali prísť o možnosť oslobodiť od dane spotrebu energeticky náročných podnikov a poľnohospodárstvo aj znižovať im dane pod minimálne sadzby. Revízia smernice chce zároveň odstrániť rozdiel medzi používaním energie na podnikateľské a nepodnikateľské účely.

Návrh revízie smernice musí schváliť Európsky parlament a členské krajiny Rady.

3. Ekonomický vplyv pandémie pocítil najmä juh Európy, na Slovensku Prešov a Košice

Vplyv pandémie pocítili v ekonomickej a sociálnej oblasti najmä južné regióny Európy. V strednej a severnej časti mal covid najnegatívnejší vplyv na regióny východného Slovenska. Dôvodov je niekoľko, medzi nimi aj „nízka kvalita správy“, ktorá je však problémom celej krajiny, tvrdia experti.

Podľa štúdie spracovanej pre Európsky parlament trieštila pandémia spoločnosť v mnohých ohľadoch a ešte intenzívnejšie prehlbovala rozdiely medzi regiónmi. Vďaka rýchlym politickým riešeniam sa však podarilo vyhnúť sa mnohým z najfatálnejších výziev. V týchto zásahoch hrala podľa odborníkov nezanedbateľnú úlohu kohézna politika Európskej únie.

Ako pandémiu pocítili regióny

Z krátkodobého hľadiska boli najviac zasiahnuté južné regióny Európy. Ovplyvnili ich najmä prísne obmedzenia a už existujúce krehké sociálno-ekonomické štruktúry. Ide takmer o celé Taliansko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko a juhozápad Španielska.

V strednej a severnej časti Európy zaznamenali najväčší negatívny vplyv pandémie práve východoslovenské regióny – prešovský a košický.

Konkrétne dôsledky sú rôzne – od znižovania zamestnanosti v týchto krajoch a ďalších ekonomických následkov po sociálne dôsledky, ako blahobyt, kvalita života či rodinný a spoločenský život. Okrem toho sociálny rozmer pandémie prehĺbil (a naďalej môže prehlbovať) rozdiely medzi vysoko- a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva, vzdelanými a osobami s nižším vzdelaním alebo medzi pohlaviami.

Zdroj – Európsky parlament/EURACTIV

Aké boli dôvody

Obyvateľstvo Košického a Prešovského kraja má vysoký podiel pracujúcich v sektoroch, ktoré pandémia zasiahla najvýraznejšie. Nízkopríjmové obyvateľstvo rovnako pociťuje jej vplyv omnoho ráznejšie ako obyvatelia s vysokými príjmami. Na východe Slovenska žije aj vyšší podiel mladých, ktorí nie sú ani zamestnaní, ani nechodia do školy.

Ďalším dôvodom bol podiel obyvateľstva s nižším vzdelaním, kam však podľa štatistík patria aj ostatné slovenské regióny. „Nízka kvalita správy“, ktorá je podľa expertov ďalším faktorom, je rovnako charakteristická pre celé územie Slovenska.

Schopnosť vlád totiž podľa doterajších výskumov spôsobuje 30- až 50-percentný rozdiel v šoku, ktorý v núdzovej situácií pociťuje ekonomika regiónu. Toto nelichotivé hodnotenie si vyslúžilo aj Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Cyprus a väčšina regiónov v Poľsku a Taliansku.

Akú budú dlhodobejšie dôsledky

V strednodobom horizonte ovplyvní pandémia miestny a regionálny rozvoj trvalejšie. Vplyv bude mať na celé sektory, ale aj prvky štruktúr, ktoré majú ďalší dosah na rýchlosť zotavovania. „Konvergencia v Európskej únii sa môže zvrátiť,“ varujú experti.

Aj tu má východné Slovensko problémy. V strednej a severnej Európe však už nie je jediné, hoci patrí do prvej desiatky najohrozenejších regiónov.

Rozdielna bude do budúcna aj rýchlosť obnovy po pandémii. Najmä regióny, ktoré sú silne závislé od cestovného ruchu, môžu na zotavenie potrebovať až niekoľko rokov. Dlhodobým, dokonca trvalým následkom môžu čeliť aj riedko osídlené a vidiecke oblasti. Dôvodom je rastúci tlak na rýchlu a kvalitnú digitalizáciu.

Je totiž vysoko pravdepodobné, že väčšina pracovných miest sa aj naďalej bude sústreďovať v metropolitných oblastiach a mestských centrách. V mestách totiž z domu pracuje stále najviac obyvateľov (44 percent) v porovnaní s predmestiami (35 percent) a vidieckymi oblasťami (29 percent). Presun do (druhých) domovov vo vidieckych oblastiach bol síce trendom pre tých, ktorí si to mohli dovoliť, no nebol výrazný.

Pomohli európske peniaze?

Odborníci za efektívne považujú hlavne včasné zavedenie nových opatrení, konkrétne schémy Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (Coronavirus Response Investment Initiative, CRII a CRII+) predstavené v marci a apríli 2020 a Pomoc na obnovu súdržnosti a území Európy (Recovery Assistance for Cohesion and the Territories of Europe, REACT-EU) z decembra 2020.

Tie mali odvrátiť výrazné sociálne a ekonomické dôsledky pandémie. Poháňali totiž likviditu, podporovali zjednodušenia procesov a poskytovali flexibilitu. Slovensko, ktoré ešte nemalo vyčerpané prostriedky z fondov, ich tak mohlo využiť.

Väčšina finančných prostriedkov z fondov sa na základe CRII, CRII+ a REACT-EU presunula na investície do malých a stredných podnikov a ich rozvoj, ale aj na „adaptáciu pracovníkov, podnikov a podnikateľov na zmeny“.

Navyšovanie financií na jednej strane však znamenalo odliv prostriedkov z iných oblastí. Išlo najmä o tie, ktoré dovtedy podporovali dlhodobé a strategické investície do národného a regionálneho rozvoja, ako je infraštruktúra, výskum a vývoj či životné prostredie.

---

Ďalšie správy

V januári 2022 dosiahla inflácia v eurozóne 5,1 percenta. Medziročný rast cien výrazne poskočil na Slovensku – z 5,1 percenta v decembri na 8,5 percenta v januári. Pod vývoj sa opäť výrazne podpísali energie (28,6 percenta). Rýchlym rastom inflácie sa v čase vydania tohto newsfiltra zaoberá aj Európska centrálna banka.

Inflácia v eurozóne, január 2022

Zdroj – Eurostat

Komisia konečne zverejnila návrh zelenej taxonómie investícií pre zemný plyn a jadrovú energiu. Nepriniesol žiadne prekvapenie, obe technológie zaradila medzi „prechodné“, pri dodržaní stanovených podmienok (maximálne emisie a integrácia alternatívnych palív pri plyne, bezpečnosť pri jadre). Návrh vyvolal protirečivé reakcie. Zatiaľ čo niektorí ho chvália ako „realistický“, iní poukazujú na to, že protirečí zeleným záväzkom aj štandardom, ktoré si stanovila sama Komisia. Rakúska vláda už oznámila, že taxonómiu napadne na Súdnom dvore EÚ. Taxonómia má byť zavedená delegovaným aktom. Znamená to, že členské krajiny ani europarlament nemôžu na návrhu nič meniť, môžu ho len väčšinou zamietnuť ako celok. Spor tak bude ešte pokračovať.

Európa je už druhý mesiac po sebe hlavnou destináciou pre americký zemný plyn. V januári sem smerovali dve tretiny amerického vývozu LNG. Európa je ochotná zaplatiť za plyn rekordné sumy. Dôvodom je nedostatok plynu z Ruska. Európska únia už vyhodnocuje plány pre prípad prerušenia dodávok. Podľa inštitútu Bruegel by bola Európa schopná zvládnuť aj úplné zastavenie ruského plynu, malo by to však vážne hospodárske následky. V rastúcom geopolitickom napätí využíva Moskva plyn ako nástroj politického nátlaku. Generálny tajomník NATO vyzval Európu na diverzifikáciu zdrojov. Už minulý piatok hovorili o silnejšej energetickej spolupráci americký prezident Joe Biden a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. V pondelok zas Joe Biden rokoval s emirom Kataru o zvýšení dodávok pre Európu v prípade, že Rusko zaútočí na Ukrajinu. Katar je jedným z najväčších globálnych producentov skvapalneného zemného plynu, no veľká väčšina produkcie je viazaná dlhodobými kontraktmi.

Na konci minulého roka klesla nezamestnanosť v eurozóne na 7 percent, na Slovensku bola v decembri 2021 na úrovni 6,4 percenta. Nad desiatimi percentami sa nezamestnanosť drží už len v Grécku (12,7 percenta) a Španielsku (13 percent), v oboch je však trend klesajúci.

Miera nezamestnanosti (v %)

Zdroj – Eurostat

Od prvého februára začala v celej EÚ platiť deväťmesačná platnosť covid pasov. Ľudia budú považovaní za „zaočkovaných“ počas deviatich mesiacov od plného zaočkovania alebo od posilňujúcej dávky. Niektoré európske krajiny súčasne rušia pandemické obmedzenia. Začiatkom mesiaca prestali platiť vo Fínsku, opatrenia uvoľňuje aj grécka vláda. K normálnemu životu sa vrátilo aj Dánsko. Dánska ministerka zdravotníctva zároveň oznámila, že nový subvariant omikron BA.2, ktorý sa v krajine objavil a stal sa dominantným, je nákazlivejší, no nie je nebezpečnejší než pôvodný variant omikron. Taliansko zrušilo prísnejší režim na hraniciach, ktorý zaviedlo v decembri v obavách z novej vlny pandémie. Očkovaným a ľuďom po prekonaní vírusu odpadá povinnosť testovať sa, testovaní nemusia ísť do karantény.

Strategické plány pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2023 až 2027 odovzdalo už 22 členských krajín EÚ, Slovensko medzi nimi stále nie je. Agrorezort pritom začiatkom roka informoval, že dokument do Bruselu pošle do konca mesiaca. Z reakcie Komisie však vyplýva, že ani tento termín ministerstvo nesplnilo. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski členské štáty vyzýval na čo najskoršie odovzdanie dokumentu, aby bol proces schvaľovania spravodlivý. Je to preto, aby Komisia mala rovnaký čas na vyhodnotenie všetkých plánov a vyhla sa tak pri ňom „dvojakému metru“. Komisia nepredpokladá, že budú prijaté pred septembrom.

Európska únia žaluje Čínu pred Svetovou obchodnou organizáciou. Dôvodom žaloby sú čínske kroky voči Litve – blokovanie dovozu a vývozu tovaru, rušenie licencií, znevýhodňovanie litovských firiem. Dôvodom čínskeho tlaku je rozhodnutie litovskej vlády posilniť diplomatické vzťahy s Taiwanom. Čínske kroky zatiaľ litovskú ekonomiku neohrozili. Problémom však môžu byť v stredno- a dlhodobom horizonte.

Nemecký úrad pre geológiu a prírodné zdroje varuje pred nedostatkom surovín nevyhnutných na produkciu zeleného vodíka. Pri rozklade vody na vodík a kyslík sa používa technológia, v ktorej sú nevyhnutnými surovinami irídium a skandium. Obe sa dnes ťažia len v malých množstvách, pretože dopyt po nich nebol veľký. Do roku 2040 môže však narásť dvaapolnásobne pri skandiu a päťnásobne pri irídiu, s čím produkčné kapacity nemusia udržať tempo. Okrem toho v oboch prípadoch sú využívané ložiská surovín koncentrované v malom počte krajín mimo EÚ. Čína produkuje 75 percent skandia, nasleduje ju Rusko. Produkcii irídia dominuje Južná Afrika (80 – 85 percent), na druhom mieste je opäť Rusko.

Spojené kráľovstvo zavedie legislatívu, ktorá uľahčí rušenie zostávajúcich európskych pravidiel v britskej legislatíve. Takzvaný Brexit Freedoms Act má podľa premiéra „ukončiť špeciálny status európskeho práva“ v britskom právnom rámci. Medzi Bruselom a Londýnom súčasne hrozí ďalší obchodný spor po tom, čo severoírsky minister pôdohospodárstva prikázal nevykonávanie fytosanitárnych kontrol tovarov smerujúcich z Británie do Severného Írska. Povinnosť zaviesť kontroly vyplýva zo Severoírskeho protokolu, ktorý je súčasťou dohody o brexite. O spôsobe uplatňovania protokolu má dnes rokovať britská ministerka pre brexit s podpredsedom Komisie Marošom Šefčovičom.

V januári 2022 bola minimálna mzda na Slovensku 646 eur, šiesta najnižšia spomedzi tých krajín Únie, ktoré majú zavedený inštitút minimálnej mzdy. Najvyššiu minimálnu mzdu má Luxembursko (2 257 eur), na opačnom konci je s 332 eurami Bulbarsko.

Minimálne mzdy, január 2022

Zdroj – Eurostat

Facebook predáva projekt Diem, v ktorom chce spustiť vlastnú digitálnu menu. Plány na vytvorenie digitálnej kryptomeny a platobného systému oznámil ešte v roku 2019. Dostal sa však pod drobnohľad regulačných úradov a politikov, ktorí sa obávali narušenia finančnej stability a kontroly nad finančnými trhmi. Podľa riaditeľa projektu bol dôvodom ukončenia vývoja fakt, že „dialóg s federálnymi (USA) regulátormi jasne ukázal, že projekt sa nemôže pohnúť vpred“.

Súdny dvor Európskej únie zrušil španielske nariadenie, ktoré pod hrozbou vysokých pokút prikazovalo rezidentom oznámiť daňovému úradu aj všetok majetok v iných krajinách. Podľa súdu porušovalo princíp voľného pohybu kapitálu, pretože robilo rozdiel medzi majetkom v Španielsku a iných krajinách EÚ. Pokuty za porušenie nariadenia súd označil za neprimerané.

Aplikácia na sledovanie správania návštevníkov webstránok Google Analytics má v Európe problémy. Pred dvoma týždňami ju rakúsky úrad na ochranu údajov označil za nekompatibilnú s právom Európskej únie. Teraz čelí podobnému prípadu vo Francúzsku. Problémom je, že dáta zbierané aplikáciou sú uschovávané v Spojených štátoch. V súčasnosti však EÚ a USA nemajú platnú dohodu, ktorá by umožňovala prenos digitálnych citlivých osobných údajov.

Štatistika: Fínsko poskytlo v roku 2020 najvyššiu mieru štátnych garancií, Slovensko najmenšiu

V roku 2020 sa viaceré európske krajiny pokúšali pomôcť ekonomike prečkať nástup pandémie aj prostredníctvom záruk poskytovaných vládami na centrálnej, štátnej/provinčnej (vo federálnych krajinách) či lokálnej úrovni. Množstvo dlhov ručených štátom tak narástlo – v absolútnych číslach aj v pomere k HDP.

Najvyššiu úroveň dosiahli štátne záruky vo Fínsku (27,1 percenta HDP), Dánsku (19,8 percenta) a Rakúsku (19,1 percenta). Výrazne menej populárna bola takáto pomoc v krajinách strednej a východnej Európy. Na úplnom konci je Slovensko, naša vláda poskytla záruky len vo výške 0,1 percenta HDP.

Vládne záruky, 2020
(v % HDP, červená: centrálna vláda; žltozelená: štátne/provinčné; modrá: miestne)

Zdroj – Eurostat

Slovensko však vedie v inej štatistike – vládne záruky súvisiace s verejno-súkromnými partnerstvami, ktoré sa nezapočítavajú do verejného deficitu, dosiahli v roku 2020 najvyššiu úroveň v Únii – 2,4 percenta. Nasleduje Portugalsko s 2,3 percenta. V oboch prípadoch tvoria väčšinu záruky súvisiace so stavbou ciest a diaľnic.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za žiadne použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.