Inflácia šokuje. Jednoduché riešenia nie sú na sklade

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Eurostat šokoval Slovensko predbežným odhadom inflácie za január: 8,5 percenta. To je o dosť viac, ako predpovedala naša národná banka i ekonomickí analytici. Ako infláciu zastaviť? Bude Európska centrálna banka okamžite dvíhať úrokové sadzby? Hneď na začiatku suchá odpoveď: sotva. ECB sa na svojom zasadaní 3. februára vyjadrila, že inflácia v eurozóne je síce vyššia a pretrvá na týchto úrovniach dlhšie, ako sa predpokladalo, no zvyšovanie úrokových sadzieb je v tomto roku nepravdepodobné.

Ako teda vyzerá situácia s infláciou v eurozóne? Predbežný odhad rastu spotrebiteľských cien za celú eurozónu hovorí o hodnote 5,1 percenta za január. To je len o málo viac ako v decembri (5,0 percenta) a v novembri (4,9 percenta). V kľúčových krajinách eurozóny (v Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku) sa tempo rastu cien dokonca znížilo. Napríklad nemecká inflácia klesla z 5,7 v decembri na 5,1 percenta v januári. Vo veľkých európskych ekonomikách sa zdá, že cenový vývoj už nie je natoľko prudký a môže sa časom zvrátiť. A čo malé krajiny? To je úplne iná káva. V januári najviac rástli ceny v Litve (12,5 percenta), Estónsku (11,7 percenta), na Slovensku (8,5 percenta) a v Lotyšsku (7,7 percenta). V decembri sme vysoké nárasty cien videli aj v Maďarsku a Poľsku.

Prečo ceny stále rastú a prečo sa tempá rastu medzi krajinami eurozóny tak veľmi líšia? Na infláciu vplýva viacero faktorov. Zjednodušene môžeme povedať, že v trhových ekonomikách sú takýmito faktormi najmä vstupné ceny materiálov, služieb a energií. Významnou položkou sú aj mzdové náklady. Ak farmárovi narastie cena nafty, pekárovi cena elektriny a obchodníkovi mzdové náklady, prejaví sa to aj na cene chleba. Nikto nemôže predávať lacnejšie, ako vyrobí.

Nemáme ešte k dispozícii podrobnejšie údaje o vývoji jednotlivých položiek spotrebného koša. V priamom prenose však vidíme, ako dramaticky rastú ceny energií, najmä pohonných hmôt a elektriny. A to nielen výrobcom. Mnoho domácností šokovali nové výmery cien za dodávku energií. Najmä v súkromnom sektore preto silnie tendencia na zvyšovanie miezd aspoň takým tempom, akým rastie inflácia. V tých krajinách, kde je pracovnej sily relatívny nedostatok, je vyjednávacia sila zamestnancov vyššia ako tam, kde je pracovnej sily prebytok.

Vývoj cien jednotlivých položiek spotrebného koša a situácia na trhu práce nám pomáhajú vysvetliť aspoň časť rozdielov vo výške inflácie medzi krajinami eurozóny. Východné štáty Únie majú niekoľko spoločných čŕt. Sú relatívne chudobné, čo znamená, že veľká časť výdavkov spotrebného koša ide na potraviny a náklady na bývanie a energie. Ďalšou spoločnou črtou je kombinácia rýchleho starnutia populácie a vysokej emigrácie. Zamestnávatelia jednoducho musia platiť viac, keď chcú niekoho dostať do roboty. Najvyhrotenejšia je situácia v Litve a Estónsku. Posledné dostupné údaje o raste mzdových nákladov sú za tretí kvartál roka 2021. Hovoria o raste miezd 14,5 percenta v Litve a 8,1 percenta v Estónsku. Bolo by veľmi zvláštne, keby sa rast cien energií a miezd nepremietol do celkovej inflácie. V Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku mzdy rastú tempom od nuly do troch percent. A podiel energií na spotrebnom koši je tam nižší ako u nás. Južné krajiny Únie (Španielsko, Grécko, Portugalsko) majú v spotrebnom koši nižšie náklady na energie a veľa voľnej pracovnej sily (vrátane imigrantov).

Poľsko a Maďarsko bojujú proti inflácii znižovaním DPH. Pomôže to? A prečo to naši susedia robia a my nie? Obe krajiny čakajú o pár mesiacov dôležité voľby, v ktorých má opozícia slušnú šancu vymeniť súčasné garnitúry. V demokracii platí, že pred voľbami sa nešetrí. Podplácanie voličov sociálnymi výhodami je štandardnou cestou k dobrému volebnému výsledku. Starostlivosť politikov o zastavenie inflácie je rovnako dojemná ako zvyšovanie dôchodkov pred voľbami. Aj na Slovensku sme kedysi znižovali DPH na vybrané potraviny. Efekt nižších cien pretrval len chvíľu, výpadok v štátnom rozpočte zostal. Kto sľubuje, že infláciu zastaví, rozkazuje vetru a dažďu.

A čo zvyšovanie úrokov? To je predsa osvedčený spôsob na zastavenie rastu cien? Ako kedy a kde. Zvyšovanie úrokov zdraží výrobné úvery podnikom, spotrebné a hypotekárne úvery domácnostiam. Ekonomickú aktivitu to môže trochu utlmiť najmä vo veľkých krajinách so silným domácim trhom. Zvyšovanie úrokov v malých a exportne orientovaných ekonomikách, ako je Slovensko, dáva menší zmysel. Chceme zdražiť úvery našim exportérom, aby menej vyvážali? Alebo aby boli menej konkurencieschopní? Ale predovšetkým: zvyšovanie úrokov nemá žiadny vplyv na nedostatok pracovnej sily, t. j. mzdovú infláciu. Takisto nedokáže vyriešiť problémy s dodávkami energií a súčiastok zo vzdialených trhov. Maďarsko a Česko majú vlastné centrálne banky a pomerne razantne zvyšujú úrokové miery. Efekt však zatiaľ nevidno. Spotrebiteľské ceny rastú ďalej. Údaje o mzdovej inflácii hovoria o raste 8,9 percenta v Česku a 10 percent v Maďarsku. To sa musí preniesť aj do rastu cien. Mimochodom, Česko v minulom roku lámalo európske rekordy v raste cien nehnuteľností. Tie si zatiaľ zvyšovanie úrokov veľmi nevšimli.

Napriek nášmu šoku z januárovej inflácie sa toho až tak veľa nezmenilo. Stále platí, že rast cien energií a rast miezd sa budú premietať aj do rastu spotrebiteľských cien. Vo veľkých a vyspelých krajinách menej, v malých a nerozvinutých viac. Zvyšovanie úrokov nie je zázračným liekom na rýchle vyriešenie problémov s infláciou. Môže však pribrzdiť ekonomické oživenie. Tohto vedľajšieho účinku sa ECB obáva viac ako samotnej inflácie.

Inflácia je bez diskusie veľký problém. Znižuje životnú úroveň a požiera úspory. Dopyt po rýchlych a efektívnych riešeniach a túžba „čosi s tou infláciou urobiť“ sú prirodzené. No nájsť jednoduchú a účinnú liečbu inflácie bez vedľajších účinkov je omnoho ťažšie, ako sme si mysleli.