Poslanec OĽaNO sa zase pustil do Kažimíra, tvrdí, že ľuďom nehovorí pravdu o inflácii

• Šéf hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský vyzval guvernéra NBS Petra Kažimíra, aby ľuďom povedal pravdu o inflácii a nechlácholil ich „sladkými rečami“. V pokles inflácie počas roka neverí.
• Kažimír v komentári k inflácii, ktorá v januári vyletela na 8,5 %, priznáva, že zostane na vyšších úrovniach dlhšie, než v centrálnej banke čakali. No i tak opakuje, že by mala vrcholiť na jar tohto roka.
• Poslanec OĽaNO na Kažimíra zaútočil už vlani. Žiadal jeho odstúpenie z funkcie pre korupčné kauzy na ministerstve financií z čias, keď ho viedol.

O čo ide: Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír sa druhýkrát v priebehu niekoľkých mesiacov stal terčom silnej kritiky vplyvného poslanca OĽaNO Petra Kremského. Šéf parlamentného hospodárskeho výboru mu vyčíta, že ľudí o inflácii zavádza. Podľa neho by guvernér mal varovať občanov, že vysoká inflácia znehodnotí ich úspory vrátane dôchodkových fondov, a navrhnúť im, ako sa môžu pred tým brániť.

Inflácia sa podľa predbežných dát Eurostatu v januári vyšplhala na 8,5 %, čo je najviac od decembra 2003 a vysoko nad očakávaniami NBS. Tá koncom decembra predpovedala, že rast cien vyvrcholí v prvom štvrťroku na úrovni okolo 7 % a potom sa bude postupne spomaľovať.

Kažimír predpoveď zopakoval aj tento týždeň na zasadaní parlamentného výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorého členom je aj Kremský. Konalo sa v pondelok, ešte pred zverejnením januárových údajov. Takéto odhady Kremský považuje za ničím nepodložený optimizmus. Sám si myslí, že inflácia bude počas roka nad desiatimi percentami.

Proti Kažimírovi sa Kremský postavil aj vlani v lete. Vtedy ho vyzýval, aby odstúpil z postu guvernéra NBS pre korupčnú kauzu na ministerstve financií a finančnej správe. Kažimír bol pre príchodom na čelo NBS ministrom financií.

Čo hovorí NBS na januárovú infláciu: Kažimír vo svojom piatkovom stanovisku v podstate zopakoval svoje slová spred štyroch dní. Priznáva, že inflácia v eurozóne ostane na vyšších úrovniach dlhšie, než sa čakalo, a inflačné riziká „sú dnes jednoznačne smerom nahor“. Opakuje však, že na Slovensku inflácia vyvrcholí na jar.

Deň predtým sedel v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorá nezmenila úrokové sadzby v eurozóne. Medziročný rast cien v celej menovej únii sa v januári mierne zrýchlil na 5,1 %. Vysoké čísla ukázali najmä pobaltské a stredoeurópske štáty. No v kľúčových krajinách eurozóny, teda v Nemecku či vo Francúzsku, sa tempo rastu cien znížilo.

Ak sa situácia vo svete upokojí, bude to mať pozitívny vplyv na ceny Slovensku v druhej polovici roka. Kľúčový bude podľa neho ďalší vývoj na svetových trhoch s komoditami. Súčasné očakávania na globálnych komoditných trhoch už podľa guvernéra nenaznačujú ďalší výrazný rast cien energií počas roka ani v ďalších rokoch.

Prečo ceny rastú: Na rast cien vplýva jednak silné oživenie vyspelých ekonomík po kríze, nedostatok surovín a komponentov, najmä v dôsledku pandémie, ale aj rekordné ceny energií či fiškálna politika spolu s uvoľnenou menovou politikou. To vyvoláva aj mzdové tlaky.

„Vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie u nás,“ tvrdí Kažimír. Tlaky na ceny z domácej ekonomiky sú podľa neho pomerne slabé. Rýchlorastúce ceny zatiaľ len veľmi mierne tlačia na rast platov a tie zase zvyčajne len slabo vplývajú na celkový cenový vývoj.

Kedy zakročí centrálna banka: NBS nemá možnosť na zrýchľujúcu sa infláciu na Slovensku reagovať, keďže Slovensko je členom eurozóny. ECB vo štvrtok nechala základnú úrokovú sadzbu na nule a nepovedala, že by ju – po vzore amerického Fedu – chcela v blízkej budúcnosti zvyšovať, hoci trhy podľa viacerých analytikov s tým už počítajú.

„To, že sme napriek prekvapeniu, ktoré priniesli decembrové a januárové inflačné čísla, nepristúpili k sprísňovaniu, neznamená, že budeme otáľať s reakciou,“ povedal v piatok guvernér NBS.

V marci budú podľa neho aj v ECB múdrejší, budú mať viac údajov a budú vedieť viac o tom, ako sa vyvíja ekonomika. A ako sa vyvíja trh práce a ako sa rast cien pretavuje do platov. „Rovnako budeme vedieť, či sa geopolitické riziká zmiernia alebo nie,“ dodal.

Zvyšovanie úrokov však nebude podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža zázračným liekom na rýchle vyriešenie problémov s infláciou. Môže pribrzdiť ekonomické oživenie a tohto vedľajšieho účinku sa podľa neho ECB obáva viac ako samotnej inflácie.

„Inflácia je bez diskusie veľký problém. Znižuje životnú úroveň a požiera úspory,“ hovorí Baláž. Dopyt po rýchlych a efektívnych riešeniach je podľa neho prirodzený. No ako dodáva, nájsť jednoduchú a účinnú liečbu inflácie bez vedľajších účinkov bude omnoho ťažšie, ako sme si mysleli.