Denník N

Tkáčov a Křetínskeho EPH ponúka Sulíkovi lacnú elektrinu pre zraniteľných v nádeji, že zastaví likvidačnú daň pre elektrárne

Šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček počas poslaneckého prieskumu v Mochovciach. Foto N - Vladimír Šimíček
Šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček počas poslaneckého prieskumu v Mochovciach. Foto N – Vladimír Šimíček
  • Vláda chce zaviesť vysokú daň pre Slovenské elektrárne, z ktorej chce vyplácať príspevky na drahé energie.
  • Elektrárne hovoria, že by im to spôsobilo straty a dokonca bankrot.
  • Ich akcionár EPH vláde ponúka radšej lacné dodávky pre zraniteľných odberateľov.
  • Dostavba Mochoviec by sa po zavedení takejto dane zastavila, povedal v rozhovore pre Denník E člen predstavenstva EPH Jan Špringl. 

Nápad vysoko zdaniť zisky jadrových elektrární, ktorý v stredu predstavili minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO), má trhliny.

Jediná firma, ktorú by nová daň postihla, sú Slovenské elektrárne – domáci prevádzkovateľ jadrových reaktorov. Tie bezprostredne po schválení vládneho návrhu zákona zareagovali stanoviskom, v ktorom otvorene píšu, že zbankrotujú. O dôvodoch informoval médiá vo štvrtok generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček.

Z jeho vyjadrení vyplýva, že aktuálny dlh elektrární je 3,8 miliardy eur a firma je “na vrchole svojho zadlženia”. Na splácanie potrebujú elektrárne čo najrýchlejšie začať vyrábať elektrinu v treťom bloku Mochoviec. Pôvodne sa pritom počítalo s jeho spustením v auguste alebo v septembri tohto roka. Firma je už dnes v takzvanom technickom defaulte – v preklade to znamená, že neplní podmienky bankových úverov.

Mesačne potrebuje na spúšťanie tretieho a dostavbu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce 15 miliónov eur. Prísun týchto peňazí sa teraz zastavil.

Mimoriadna daň, ktorú navrhuje vláda, bude podľa prepočtov elektrární oveľa vyššia, než odhadujú Richard Sulík s Igorom Matovičom. Podľa Strýčka si to zle prepočítali. Zo zákona podľa neho vyplýva, že by firma musela odviesť v tomto roku nie päťdesiat miliónov eur, ale trikrát viac a budúci rok nie tristo miliónov, ale pol miliardy.

Firma má však elektrinu už predanú až do roku 2024 – za oveľa nižšie ceny, ako sú teraz. Zvýšené zisky, ktoré by chcel štát daniť, sa v hospodárení prejavia až v roku 2024, upozornil Strýček. Vzhľadom na svoju vysokú zadlženosť má firma už teraz problémy predávať to, čo ešte len sľubuje, že vyrobí.

Ak návrh novej dane potvrdí aj parlament a začne platiť od marca, elektrárne prestanú mať krátko nato dosť peňazí aj na výplaty pre 3700 zamestnancov.

V Slovenských elektrárňach má štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva zhruba tretinový podiel. Zvyšok si medzi sebou na polovicu delia dve zahraničné firmy – energetický holding EPH Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča a talianska energetická firma Enel.

Denník E sa deň po oznámení novej dane rozprával s členom predstavenstva EPH Janom Špringlom.

Kedy a ako ste sa dozvedeli o novej dani?

Dozvedeli sme sa o tom z médií tak ako všetci ostatní. Nebola žiadna konzultácia so Slovenskými elektrárňami ani s akcionárom.

Je to bežné?

Vzhľadom na to, že ide o taký významný krok, ktorý má vplyv na situáciu v Slovenských elektrárňach, je to veľmi neštandardné.

Ešte minulý rok pomáhal minister Richard Sulík elektrárne zachraňovať pred veriteľmi. (Richard Sulík presadil zákon, aby sa v prípade bankrotu nemohla elektrární zmocniť ruská Sberbank – pozn. E.) Ako si vysvetľujete túto zmenu v prístupe?

Neviem. Úprimne povedané, nedokážem si to vysvetliť. Rozumiem situácii na trhu s energiami a dosahom na komerčných zákazníkov. No keby ministerstvo alebo vláda prišla za nami s týmto problémom, tak si myslím, že by sme boli otvorení hľadať riešenie – štandardným spôsobom, ktorý je bežný aj v iných krajinách. Viem si predstaviť napríklad nejaký dlhodobý model vo forme vyhradených dodávok elektriny pre ohrozené skupiny obyvateľov.

Vzhľadom na to, ako narýchlo sa návrh nového zákona na vláde prijal, aj na spôsob, akým ho prezentovali ministri – nedá sa to brať ako taká neštandardná pozvánka do diskusie?

Ak chce niekto diskutovať, robí sa to trochu iným spôsobom než tak, že sa narýchlo prijme takýto agresívny zákon. Dostali sme už desiatky telefonátov od financujúcich bánk, takže to má vplyv aj na širšie podnikateľské prostredie.

Čo presne banky hovoria?

Sú veľmi nervózne. Pretože sú si vedomé likvidačného dosahu na Slovenské elektrárne. Tým, koho sa to najviac dotýka, sú financujúce banky. Momentálne je financovanie vo výške 3,8 miliardy eur. To je ohromná suma, na ktorej sa podieľa viacero bánk. Všetky netrpezlivo čakajú na spustenie nových blokov v Mochovciach. Týmto však dochádza k zastaveniu projektu.

 Aká by bola situácia v elektrárňach, ak by od marca začala daň platiť?

Nová daň vysoko prevyšuje zisk Slovenských elektrární. Druhý problém sa týka peňažných tokov. Slovenské elektrárne nie sú schopné generovať peniaze na výšku novej dane ani na splatenie úverov, o ktorých sme pred chvíľou hovorili.

Novú daň prezentovali Sulík s Matovičom ako daň z nadmerného zisku, čiže bežný človek si pod tým predstaví iba nižší zisk, nie stratu. Ako vysvetlíte bežnému človeku, že firme zrazu hrozí bankrot?

Situácia je komplikovanejšia. Najskôr treba uviesť na pravú mieru, že to, že prišlo k nárastu cien elektriny a plynu, žiadnym spôsobom nezapríčinili Slovenské elektrárne. Je to dané celosvetovým vývojom na trhu s komoditami a emisnými povolenkami.

Po druhé – je potrebné si uvedomiť, a na to slovenská vláda často zabúda, že do tohto projektu sa investovalo takmer šesť miliárd eur. Najmä banky, ale aj akcionári očakávajú, že projekt bude mať adekvátnu návratnosť. Museli investovať vysoké finančné prostriedky. Áno, náklady na výrobu elektriny sú nízke, ale tých šesť miliárd eur treba vrátiť. To znamená, že každý rok musia elektrárne zarobiť na splácanie investície.

S akým ziskom Slovenských elektrární ste počítali?

Na tento rok bol plánovaný zisk 92 miliónov eur. Ak by sme museli zaplatiť daň, dostali by sme sa do straty 72 miliónov.

To sú čísla za Slovenské elektrárne, ale čo vy ako akcionár?

My si zo Slovenských elektrární dlhodobo nevyplácame žiadne dividendy a ani sme s tým nepočítali. Všetky zarobené peniaze idú do stavby dvoch nových blokov v Mochovciach. Banky by asi ťažko znášali, že firma im nevie zaplatiť splátky a niekto iný si z nej vyťahuje peniaze. Najskôr si firma musí zarobiť na splátku spomínaných úverov.

Medzi energetikmi sa už skôr hovorilo, že Slovenské elektrárne sú v problémoch. Už v decembri mali údajne problém nájsť peniaze na výplaty.

Vzhľadom na tú obrovskú porciu peňazí požičaných od bánk nebola situácia jednoduchá. Avšak s podporou akcionárov sa darilo situáciu riešiť. Prebiehali intenzívne rokovania s bankami, no podmienkou bolo financovanie zo strany akcionárov. Bohužiaľ, týmto krokom vlády sa vyjednávania s bankami dostávajú na bod mrazu a myslím, že akákoľvek dohoda s bankami je v tejto chvíli nemožná.

V reakcii Slovenských elektrární na správu o novej dani sa píše, že väčšinový akcionár – teda EPH spoločne s Enelom, dali do firmy 700 miliónov eur a boli pripravení dať ďalších 800 miliónov. O akom období hovoríme a od koho bolo koľko peňazí?

Je potrebné si uvedomiť, že peniaze na dostavbu Mochoviec 3 a 4 sú poskytované výhradne od súkromných akcionárov. To znamená od EPH a Enelu. Na tomto financovaní sa nijako nezúčastňuje slovenská vláda, aj keď sme jej to ponúkli, no odmietla to. Doteraz sú poskytnuté prostriedky tých 700 miliónov a na dostavbu je potrebných ďalších 800. No predpokladom na poskytnutie týchto peňazí je, že bude fungovať dlhodobý ekonomický model Slovenských elektrární. V prípade novej dane si nedokážem predstaviť, že akcionári budú naďalej financovať spustenie tretieho a dostavbu štvrtého bloku.

Ako je to medzi akcionármi – vami a Enelom, podelené?

Prvých 700 miliónov dal z veľkej časti Enel, zvyšných 800 je sčasti Enel a sčasti EPH.

Spomínaných 700 miliónov eur sú prostriedky, ktoré už boli poskytnuté a čerpané. Je to záväzok Slovenských elektrární voči akcionárom. Existuje dohoda s bankami, že akékoľvek euro, ktoré sa dá na dostavbu, poskytnú výlučne akcionári. Neexistujú žiadne peniaze z prevádzky elektrární alebo z bánk, ktorými by sa financovala dostavba. To sú výhradne peniaze akcionárov.

V koho rukách by skončili Slovenské elektrárne v prípade bankrotu?

Postupuje sa klasickým konkurzným konaním. Existuje veriteľský výbor, v ktorom budú zastúpené najmä banky, ale nepriamo aj akcionári prostredníctvom poskytnutého úveru.

Hrozili by štátu aj žaloby?

Dá sa predpokladať, že banky aj privátni akcionári budú mať snahu ochrániť svoje investície. Ako som povedal, spolu investovali šesť miliárd eur a dá sa očakávať, že budú chcieť túto investíciu ochrániť.

Čo môže táto nová daň spôsobiť v slovenskej energetike? A ako to ovplyvní záujem do nej investovať?

Bohužiaľ, myslím si, že to znamená veľkú destabilizáciu. Každý má pochopenie pre určité politické potreby a dosahy súčasnej situácie na spotrebiteľov. Ako súkromný investor chceme tieto problémy konštruktívne riešiť spolu s vládou. No takéto agresívne kroky znižujú dôveru zahraničných investorov vstupovať do akýchkoľvek strategických odvetví. Zoberte si, že akcionári investovali do Slovenských elektrární veľké sumy a teraz, keď sa mali začať splácať, prichádza vláda s tým, že polovicu tej sumy musíte platiť do štátneho rozpočtu.

Ste momentálne v kontakte s Richardom Sulíkom alebo iným členom vlády?

Áno, priebežne sme v kontakte so zástupcami ministerstva hospodárstva a ministerstva financií.

O čom spolu hovoríte?

Vyjasňujeme si dosahy na Slovenské elektrárne, pretože pred prijatím zákona vládou neprebehla žiadna diskusia o možných dôsledkoch. Momentálne im vysvetľujeme, k čomu prijatie takejto legislatívy povedie.

Môže to mať vplyv na vašu majetkovú účasť aj v iných energetických podnikoch na Slovensku?

Ako každý zahraničný investor, aj keď my sa nepovažujeme za stopercentne zahraničného, rozmýšľame, či na takomto trhu chceme investovať ohromné sumy peňazí, či už v Eustreame, v Nafte alebo v Slovenských elektrárňach.

Keď spomínate Eustream, ešte minulý týždeň sa ako jedna z možností dodatočného zdanenia spomínal práve tento podnik s prepravou plynu. Nebolo by to pre štát lepšie vzhľadom na to, že Slovenské elektrárne sú v oveľa horšom stave?

Akákoľvek daň uvalená na sektor či v tomto prípade na jednu firmu, je z princípu neprípustná a škodlivá. Je jedno, či to postihne jadrové elektrárne, oceliarne alebo chemickú výrobu. Zavádzanie sektorových daní má mimoriadne nežiaduci vplyv na stabilitu podnikateľského prostredia. Nemôžete zo dňa na deň zdaniť pekárne alebo povedzme výrobcov autobusov podľa toho, ako sa im darí alebo nedarí.

Vláda už návrh novej dane schváli, čiže ide do parlamentu, navyše v skrátenom legislatívnom konaní. Ostáva vám teda niekoľko týždňov. O čo vám počas nich pôjde? Čo sa pokúsite dosiahnuť?

Dúfame v zdravý rozum a že si niekto uvedomí, k čomu celá táto situácia vedie. Sme pripravení s vládou kedykoľvek rokovať o riešeniach súčasnej situácie. Ak je potrebné riešiť drahé energie pre občanov Slovenska, sme pripravení o tom hovoriť. V minulosti sme sa o to pokúšali, no nestretli sme sa s odozvou. To, či má druhá strana záujem hľadať riešenie, je mimo našej kontroly.

Tým myslíte to, že by ste za zvýhodnené ceny ponúkli elektrinu zraniteľným skupinám odberateľov?

Presne tak.

Jan Špringl

Je členom predstavenstva EPH, podpredsedom predstavenstva dcérskej spoločnosti EP Energy a zároveň predsedom predstavenstva v spoločnosti Nafta. Pred nástupom do holdingu zastával rôzne pozície v predstavenstvách a dozorných radách viacerých iných pridružených spoločností. Má magisterský titul z Fakulty podnikohospodárskej Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Dane a odvody

Priemysel

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie