Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ chce do podpory mikročipov presmerovať 43 miliárd eur

Zdroj - EK
Zdroj – EK
  • Na podporu mikročipov má ísť 43 miliárd eur z európskych, národných aj súkromných peňazí.
  • Európska centrálna banka testuje digitálne euro.
  • Drahý plyn zabrzdil odchod od uhlia, obnoviteľné zdroje sú atraktívnejšie.

1. EÚ chce do podpory mikročipov presmerovať 43 miliárd eur

Podiel EÚ na výrobe mikročipov klesol pod desať percent – v 90. rokoch bol 40-percentný, začiatkom storočia takmer 25-percentný. V roku 2020 dokázala prilákať len tri percentá globálnych investícií do výrobných kapacít. Ich nedostatok ohrozuje viacero kľúčových sektorov európskej ekonomiky.

EÚ sa teraz snaží posilniť domáce výrobné kapacity. Rokovania s globálnymi výrobcami priniesli prvé výsledky. Stavbu veľkých fabrík ohlásil Intel, diskusie pokročili aj s ázijskými výrobcami.

Začiatkom týždňa zverejnila Komisia Európsky akt o čipoch (EU Chip Act) – súbor opatrení na podporu výskumu a výroby polovodičových mikročipov v Európe. Do roku 2030 má Únia získať 20-percentný podiel na globálnom trhu.

Čo pripravuje Komisia

Výskum a aplikácie: Jedným z hlavných cieľov je zrýchliť proces medzi výskumom, v ktorom má Európa stále silné pozície, a výrobou. Prioritou je nová generácia mikročipov s veľkosťou medzi 3 až 2 nanomentrami a menej, technológie energeticky efektívnych procesorov, 3D integrácie AI či superpočítačov. Reforma postupov certifikácie má zabezpečiť energeticky účinné a dôveryhodné čipy.

Pravidlá štátnej pomoci: Komisia uvoľní pravidlá štátnej pomoci pre niektoré druhy investícií. Podmienkou je, aby šlo o „cielenú“ a „proporčnú“ pomoc pre zariadenia, ktoré budú „prvé svojho druhu“ a prinesú výhody celej EÚ, nielen konkrétnej krajine.

Investičné prostredie: EÚ chce zlepšiť prístup startupov, malých a stredných firiem ku kapitálovému investovaniu. Pomôcť im má aj lepší prístup k testovacím a demonštračným zariadeniam.

Krízový manažment: Výbor zložený zo zástupcov Európskej komisie, národných vlád a výrobcov má zlepšiť koordináciu a monitoring trhu s polovodičmi. Cieľom je včas identifikovať hroziace nedostatky a výpadky, minimalizovať ich vplyv na podniky.

Kto to zaplatí

Komisia chce do sektora presmerovať viac ako 43 miliárd eur do roku 2030. Jedenásť miliárd príde z existujúcich nástrojov, ako je výskumný program Horizont Európa, alebo peniaze z fondu obnovy. K tomu by sa mali pridať národné peniaze a súkromné investície.

V čom môže byť problém

Prvým problémom je čas. Spustenie veľkej fabriky na mikročipy môže trvať štyri roky. To je v takomto dynamickom sektore dlhý čas. Dovtedy môžu zvyšovať výrobné kapacity aj producenti mimo EÚ a presmerovať ich na európsky trh. Hoci dopyt po mikročipoch stále rastie, o pár rokov ho už môže ponuka predbehnúť. Európske továrne by tak mohli čeliť konkurencii lacnejších mikročipov z Ázie.

Európa chce investovať do výskumu a aplikácie novej generácie mikročipov. No vývoj sa nezastaví ani inde vo svete. Spojené štáty schválili na podporu domáceho vývoja a produkcie balík grantov a subvencií v hodnote 45,5 miliardy eur. Minulý rok prijala Južná Kórea desaťročný plán s investíciami 395 miliárd eur. Majú prísť od súkromných firiem výmenou za daňové úľavy.

Štandardnou otázkou akýchkoľvek európskych investičných plánov je, kto z nich koľko získa. V tomto prípade majú lepšiu pozíciu veľké, výkonné európske ekonomiky. Vďaka uvoľneniu pravidiel štátnej pomoci môžu naliať do sektora viac národných peňazí, väčšinou sú tiež úspešnejšie v čerpaní peňazí zo spoločných európskych programov, ako Horizont. Pri plánoch na stavbu polovodičových superfabrík sa najčastejšie spomínajú Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Treťou otázkou je medzinárodná spolupráca. Úplná autonómia EÚ vo vývoji a výrobe polovodičov je ťažko dosiahnuteľná. Mohla by stáť až bilión eur – cca dvadsaťkrát viac než koľko Únia plánuje investovať. Európsky akt predpokladá posilnenie kooperácie s Japonskom či so Spojenými štátmi. Tieto krajiny však súťažia o rovnaké investície ako EÚ.

Ilustračné foto – TASR/AP

2. Európska centrálna banka testuje digitálne euro

Pre rastúcu popularitu kryptomien začali centrálne banky pripravovať vlastné projekty digitálnych mien. Na digitálnom eure pracuje aj Európska centrálna banka. Zatiaľ ho testuje interne.

Začiatkom budúceho roka by mala Komisia predstaviť návrh legislatívy na vytvorenie virtuálnej verzie euromincí a bankoviek.

Prečo je to dôležité

Minulý rok v novembri prekročila globálna trhová kapitalizácia kryptomien tri bilióny amerických dolárov. Medzitým padla pod dva bilióny, no popularita kryptomien stále rastie. A pre regulačné inštitúcie prináša nové otázky.

Jednou častou sú problémy, ako financovanie nelegálnych aktivít, vyhýbanie sa plateniu daní, environmentálna cena kryptomien a pod. Vlády hľadajú spôsob, ako zaviesť do sveta kryptomien viac transparentnosti a pravidiel.

Je tu však aj systémový problém. Keď Facebook pred troma rokmi oznámil plán vytvoriť vlastnú digitálnu menu, centrálne banky v Spojených štátoch aj Európe sa začali obávať, že prídu o kontrolu nad finančnými trhmi. Facebook sa medzitým projektu vzdal, no počet kryptomien aj ich hodnota celosvetovo rastú.

Celková trhová kapitalizácia kryptomien
(týždenne, júl 2020-február 2022)

Zdroj: Statista

Aké sú plány ECB

Plány „digitálneho eura“ existujú, no tak skoro ním platiť nebudeme. Európska centrálna banka v súčasnosti robí interné testy. Na prototype chce začať pracovať koncom roka 2023, čaká na zverejnenie legislatívneho základu.

Až potom možno čakať finálne rozhodnutie guvernérov krajín eurozóny. Digitálna mena sa teda neobjaví pred rokom 2025. Popritom bude potrebné schváliť potrebnú európsku legislatívu.

V čom môže byť problém

Komisia a niektoré členské štáty by rady videli rýchlejší postup. Podľa portálu Politico Francúzsko a Nemecko už minulý rok vyzvali ECB, aby zavedenie digitálnej meny urýchlila. O potrebe je presvedčená aj Európska komisia.

Dôvodom nie sú len súkromné kryptomeny, ale aj plány ďalších veľkých ekonomík. Čína začala pracovať na digitálnom juane už v roku 2014. Indické ministerstvo financií plánuje virtuálnu rupiu zaviesť do konca tohto roka.

Digitálne euro by mohlo mať oproti „klasickým“ peniazom viacero výhod: najmä rýchle a bezpečné elektronické transfery. Oproti súkromným kryptomenám tu však bude veľký rozdiel: odpadá anonymita. Pre kontrolu nelegálnych finančných tokov a zdanenie je to výhodou. Pre časť spotrebiteľov tým však stratí príťažlivosť.

Čo bude nasledovať

Na budúci mesiac otvorí Komisia verejné konzultácie k legislatíve pre digitálne euro. Podľa Politico sa chce zamerať na otázku využívania digitálnej meny.

Ilustračné foto – TASR/AP

3. Drahý plyn zabrzdil odchod od uhlia, obnoviteľné zdroje sú atraktívnejšie

Množstvo elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov rastie, za posledné dva roky tempom 44 TWh ročne. Podľa analýzy organizácie Ember, zvyšovanie ceny plynu spomalilo odstavovanie uhoľných elektrární. Na rozdiel od minulosti nové kapacity výroby z obnoviteľných zdrojov nenahrádzajú uhlie, ale plyn. Od roku 2019 viac ako polovica (52 percent) z toho nahradila elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, tretina nahradila jadro, len šestina elektrinu z uhlia.

Zdroj: Ember-climate

Množstvo elektriny vyrobenej z fosílnych palív v EÚ klesá. No za posledné dva roky sa prakticky zastavil odchod od spaľovania uhlia. Podľa organizácie spaľovanie uhlia kleslo len v krajinách, ktoré zatvorili uhoľné elektrárne. V Poľsku napríklad množstvo energie z uhlia od 2019 narástlo o 7 percent (8 TWh). Nárast zaznamenalo aj Írsko.

Zdroj: Ember-climate

Energetická kríza pomohla obnoviteľným zdrojom. Najrýchlejší nárast elektrickej energie vyrobenej z vetra a slnka zaznamenalo medzi 2019 – 2021 Španielsko, Grécko a Holandsko. Česko a Bulharsko, ktoré sú na chvoste hodnotených krajín, nezaznamenali prakticky žiaden nárast solárnej a veternej energie (niekoľko krajín vrátane Slovenska sa v štatistike nenachádza).

Zdroj: Ember-climate

Podľa odhadov Ember bude elektrina vyrobená z fosílneho plynu najdrahšia ešte minimálne ďalšie dva roky, dokonca drahšia než elektrina z hnedého a čierneho uhlia. Analýza tiež upozorňuje, že podľa niektorých analytikov bude plynová kríza trvať až do roku 2025.

Dôvodom vysokej ceny elektriny vyrobenej z plynu pritom nie je cena emisných povoleniek. Podľa staršej analýzy organizácie Ember je to predovšetkým cena suroviny, teda zemného plynu.

Zdroj: Ember-climate


Ďalšie správy

Európska komisia nebude vynucovať plnenie európskych rozpočtových pravidiel ani v roku 2023. Fiškálny rámec, suspendovaný po nástupe pandémie na jar 2020, začne opäť platiť od 1. januára budúceho roka. Portál Politico však informoval o pracovnej verzii rozpočtových usmernení na budúci rok, podľa ktorej sa Komisia nechystá pravidlá aktívne presadzovať. Môže to byť dočasný kompromis v spore o reformu rozpočtového rámca.

Nové rámcové pravidlá na používanie pesticídov by mali obsahovať záväzok 50-percentnej redukcie do roku 2030. Krajiny by si však mohli zaviesť vlastné národné ciele, píše sa v uniknutom návrhu Európskej komisie. Revízia pravidiel je plánovaná na 23. marec 2022. Plán znížiť používanie pesticídov o polovicu je už súčasťou prijatej stratégie Z farmy na stôl. Diskutovať sa tak bude najmä o jeho právnej záväznosti a spôsobe rozdelenia záväzku medzi členské krajiny. Návrh obsahuje aj povinnosť používateľov pesticídov viesť elektronické záznamy (IPM register) dôvodov ich aplikácie.

Európska únia pokračuje v snahách o diverzifikáciu dovozu zemného plynu. Po rokovaniach so Spojenými štátmi a Katarom komisárka Kadri Simson navštívila Azerbajdžan. Azerbajdžanský plyn sa do Európy dováža najmä južným koridorom cez Turecko, väčšina končí v krajinách Balkánu a Taliansku. Nedostatok zemného plynu na európskom trhu vyvolala politika Moskvy, ktorá obmedzenie dodávok využíva na tlak na európske krajiny. O diverzifikáciu sa však snaží aj Rusko, ktoré dnes vyváža najmä na európsky trh. Gazprom podpísal 30-ročný kontrakt s čínskou štátnou energetickou firmou CNPC. Novým plynovodom bude do Číny dodávať 10 miliárd metrov kubických plynu ročne.

Prípravu žaloby proti zelenej taxonómii pre plyn a jadrovú energiu už oznámilo Rakúsko a Luxembursko, podobný krok zvažuje Nemecko. Berlín chce však počkať na hlasovanie v Rade. Nemecká vláda nesúhlasí so zaradením jadra medzi prechodné technológie. V otázke zemného plynu je však rozdelená. Proti sú Zelení, zemný plyn však bránia sociálni demokrati. Zaradenie zemného plynu medzi prechodné technológie kritizovala skupina „zelených“ investorov (IIGCC), ktorej členovia spravujú aktíva v hodnote asi 50 biliónov eur.

V Európskom parlamente sa ozývajú hlasy žiadajúce prísnejšiu reguláciu metánových emisií z dovážaných fosílnych palív. Európska únia rokuje o novom nariadení o metáne. Podľa návrhu pozície europarlamentu by sa mali prísnejšie pravidlá – ako je sledovanie a zverejňovanie emisií, zákaz voľného spaľovania metánu či povinnosť opravovať úniky z infraštruktúry – vzťahovať aj na fosílne palivá (ropa, zemný plyn) dovážané do EÚ, a to už od momentu ich ťažby. Jedným z riešení, ako prinútiť producentov zvýšiť štandardy, by mohlo byť zavedenie mechanizmu podobného „uhlíkovému clu“.

Členské krajiny nemajú rovnaký názor na to, ako má vyzerať podpora „uhlíkového farmárčenia“ – teda poľnohospodárskych praktík, ktoré prispievajú k uskladňovaniu CO2 v pôde, a tým k znižovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Komisia chce predstaviť európsky rámec koncom tohto roka. Rozpory sú aj v otázke financovania. Časť peňazí zabezpečí reorientácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Francúzsko naviac navrhuje vytvorenie obchodovateľných certifikátov. Farmári by ich dostávali v závislosti od množstva uhlíka zachyteného v ich pôde a mohli by ich predávať producentom emisií. Rakúsko sa však obáva greenwashingu a žiada, aby financovanie zabezpečila len SPP.

decembri 2021 klesol medzimesačne objem maloobchodu o 2,8 percenta (EÚ), resp. 3 percentá (eurozóna). Najviac klesol obchod s nepotravinárskymi výrobkami s výnimkou pohonných hmôt. Za celý rok 2021 bol objem maloobchodu v porovnaní s 2020 vyšší o priemerne 5 percent (eurozóna), resp. 5,5 percenta (EÚ).

Objem maloobchodu (2015 = 100)

Zdroj: Eurostat 

Spojené kráľovstvo sa pripojí k Spojeným štátom a Austrálii v podpore žaloby Európskej únie voči Číne na pôde Svetovej obchodnej organizácie. EÚ začala konanie pre diskriminačný prístup Pekingu v obchode s Litvou.

Štatistika: Cena energie dovážanej do eurozóny narástla viac ako dvojnásobne 

Medzi decembrom 2020 a decembrom 2021 narástli ceny energií dovážaných do eurozóny viac ako dvojnásobne (o 115 percent), ceny doma vyrobenej energie narástli o 73 percent. Pocítili to aj spotrebitelia. Ceny elektriny, plynu a iných palív pre nich narástli o 25 percent.

Ceny energií v eurozóne, 2021
(2015 = 100; tmavomodrá: doma vyrobené energie; žltá: dovážané energie;
svetlomodrá: spotrebiteľské ceny)

 

Zdroj: Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie