Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf lekárskych odborov: Penta je v zdravotníctve silnejšia ako Paška

Peter Visolajský šéfuje Lekárskemu odborovému združeniu. foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Visolajský šéfuje Lekárskemu odborovému združeniu. foto N – Tomáš Benedikovič

Viliam Čislák je najhorší minister zdravotníctva, akého sme mali, hovorí šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.

Dali ste podnet na Európsku komisiu preto, lebo skupina Penta má nemocnice, lekárne aj poisťovňu. Čo od toho čakáte?

Očakávam hlavne diskusiu, a tá sa aj začala. Mnoho ľudí sa mi ozvalo a chystáme ďalší podnet na preverenie správania sa Penty v čase, keď sa spájali poisťovne. Viac o tom však nemôžem povedať.

Často vystupujete proti Pente. Prečo?

Nie som proti súkromnému vlastníctvu v zdravotníctve. No môže sa stať problémom, ak zvážime slovenské pomery. Médiá veľa hovoria, ako Penta podniká, aký má vplyv na štát, a to otvorene hovorí o probléme jej pôsobenia v zdravotníctve. Finančná skupina v slovenských pomeroch vie veľmi dobre plávať, je to na škodu systému.

V čom?

Väčšina ministrov zdravotníctva pracovala predtým v spoločnostiach Penty (Viliam Čislák bol manažér v sieti nemocníc Svet zdravia, Zuzana Zvolenská bola v predstavenstve poisťovne Dôvera, Ivan Uhliarik pre spoločnosti Penty síce nepracoval, za jeho pôsobenia však na ministerstve či vo VšZP robilo veľa ľudí, ktorí predtým boli vo firmách Penty, pozn. red.). Aj spoluvlastník Penty Eduard Maták povedal, že sa podieľajú na tvorbe zákonov, čo je v demokratickom štáte podľa môjho názoru až neakceptovateľné. Má postavenie, v ktorom vlastní všetky segmenty: nemocnice, druhú najväčšiu poisťovňu, polikliniky, najväčšiu sieť lekární a dokonca už vyrábajú aj lieky. To je v normálnych ekonomikách neakceptovateľné.

Častý argument je, že v zdravotníctve nie je veľa odborníkov. Odkiaľ by mali prísť?

Je veľa odborníkov, ktorí by sa k tomu vedeli vyjadriť a nepracujú pre Pentu. O to mi prídu charakternejší, lebo s tou skupinou nechcú nič mať. Penta si v poslednom čase chce zlepšiť renomé, preto aj prijali pána Lopatku. Je to taká typická výhovorka, že sú to odborníci, ktorí nemajú odkiaľ prísť len z Penty. Problém je aj to, že títo ľudia často robili pre Pentu, potom prišli na ministerstvo a vrátili sa do Penty. Nemyslím si, že dobrý minister zdravotníctva musí byť ten, kto v ňom podniká.

Koho si viete predstaviť ako ideálneho ministra zdravotníctva?

Neviem, či je ideálny minister, ale všeobecne môžem povedať, že rozhodujúci zlom v zdravotníctve bude, keď na ministerstvo príde niekto, kto nerobil pre Pentu.

Koho by ste volili?

Je to rozhodnutie mňa ako osoby, nie ako šéfa odborov ani ako lekára, takže si to nechám pre seba. Ale nájdu sa určite dvaja – traja ľudia, ktorí by boli dobrí ministri.

Kto bol doteraz najlepší minister zdravotníctva?

Minister, ktorý chcel niečo zmeniť, bol Rudolf Zajac, ale jeho reforma podľa mňa zlyhala a dala len priestor na vstup finančných skupín do zdravotníctva. Nenachádzam dobrého ministra, ktorého obdobie by som chcel, aby sa zopakovalo. V poslednom čase je jeden horší ako druhý. Minister Čislák je najslabší minister zdravotníctva, akého Slovensko malo.

Prečo?

Jednak z osobných kontaktov. Nedá sa povedať ani to, ako rieši problémy, lebo on ich nerieši. Príde mi, že ho tam dosadili len preto, aby tam sedel a tváril sa do kamery. Som z tohto človeka absolútne sklamaný.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Naozaj nerieši problémy?

Neviem o žiadnom, ktorý by riešil a vyriešil. Keď si spomeniete na problém v žilinskej nemocnici, kde to došlo až tak ďaleko, že lekári a sestry dali výpovede. Pán Čislák tam neriešil nič, spoliehal sa na to, čo mu povie riaditeľ Volák po telefóne. Premiér sa vrátil zo zahraničia, prečítal si noviny a Volák bol na druhý deň odvolaný.

O zdravotníctve dnes rozhoduje Fico?

Hierarchia v tejto vláde je viditeľná, ale očakáva sa nejaká autonómia ministrov. Minister by mal byť človek, ktorý si veci preverí a počúva. A teraz to Čislák robí opäť, keď podceňuje situáciu v Košiciach. Možno tam párkrát aj bol a má nejakých priateľov vo vedení, ale opäť ju podceňuje.

Nebol sa s nimi porozprávať?

Bol sa pozrieť u riaditeľa, ale stále má informácie len od neho. S lekármi sa nerozprával. Až do piatka 16. októbra, kde ho sestry aj lekári vypískali. Pritom on sám urobil podobnú vec, keď ako lekár v roku 2001 vypovedal na traumatológii služby. A teraz sú problémy na rovnakom oddelení. Keď tam pracoval on, bolo povolených len 150 hodín nadčasov, teraz ich je 400. Vtedy doktorovi Čislákovi prekážalo už 150 hodín a nechcel to odslúžiť. Sám sa čudujem, že za bývalými kolegami nepríde a nerieši, kde je problém.

Riešite najmä vplyv Penty na zdravotníctvo, ale je tu aj košická skupina a Pavol Paška. O nich nehovoríte. Prečo?

Kauza CT je spájaná s Paškom. Riešili sme aj ich veci. Riaditeľ Rosocha bol pri kauze upratovania odvolaný z košickej nemocnice na náš podnet. Upozornili sme na podozrivý nákup limuzíny pre riaditeľa košickej nemocnice aj na nákup predraženej elektriny či pôsobenie pána Hložného v tendroch v zdravotníctve. Upozornili sme na stranu TIP a jej zdravotnícke pozadie a riešil som aj košický centrálny príjem s europoslancom Sulíkom, kde sme dali podnet na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom, pozn. red.).

Prečo lekári nehovoria o korupcii a napríklad predražených nákupoch viac?

Vieme o tých veciach zriedka. Nie je to tak, že vám príde CT s cenovkou. Musíme veci prácne porovnávať a zháňať informácie. Keď nám hovoril doktor Suchánek o kauze CT, bolo to veľmi okaté. Bola to číra kauza a bolo to jednoduché. Ale sú veci, ktoré sa veľmi ťažko komunikujú – napríklad 400 miliónov, ktoré si majitelia Dôvery vytiahli z poisťovne, alebo parkoviská v bratislavskej nemocnici. To sú veci, ktoré si napríklad spoločnosť až tak nevšimla a zapadli prachom. Ale nie je to tak, že sú to okaté veci a dôkazy sa zháňajú ľahko. Viem o človeku, ktorý dodáva prístroje, aj lekári chceli, aby do nemocnice kúpili od neho prístroj. Poslali dílera za riaditeľom. Díler povedal, že za riaditeľom už bol a ten mu povedal, aby zvýšil cenu a dal riaditeľovi 30 percent do vačku. A dokážte to.

Peter Visolajský (34)

Od roku 2012 šéfuje Lekárskemu odborovému združeniu, predtým bol jeho podpredsedom. Pracuje vo Fakultnej nemocnici v Nitre na detskom oddelení. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako chirurg vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch a potom vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde zmenil svoju špecializáciu na Detské lekárstvo. V roku 2011 bol atestovaný v odbore Pediatria, je zaradený v špecializačnom štúdiu Detská gastroenterológia, hepatológia a výživa. Je ženatý a má 5 detí.

O takýchto poplatkoch sa hovorí často, ale nikdy tu nebol konkrétny prípad.

Hovorí sa, že je to bežná vec. Dvadsať až tridsať percent je bežná vec, ak chcete predať prístroj. Ja obdivujem ľudí, ako bol tento díler, ktorý to odmietol.

Rozprávajú o tom lekári alebo odkiaľ o tom viete?

Získal som si dôveru ľudí a chodia mi anonymné, ale aj podpísané tipy. Ale musíte ich preveriť a často nevieme zohnať dôkazy, aby sme to mohli zverejniť.

Kto je dnes v zdravotníctve silnejší? Penta alebo Paška?

Určite Penta, to bez debaty. Kvázi podnikanie niektorých akože podnikateľov je smutno-smiešne a pre primitívnosť skôr poľutovaniahodné. Naša spoločnosť by to mala riešiť opovrhnutím, keď už nefunguje právny štát. Ako kauza CT, kde si chceli uliať milión eur. Mala by zapracovať verejná mienka, ktorá by ich mala odsúdiť. Ale finančné skupiny si každý rok odlejú stovky miliónov eur, robia to sofistikovane a majú vplyv na štát. Každý, kto čítal Gorilu, si vie predstaviť, ako to asi vyzerá.

V Gorile sa píše aj o tom, že Paška má v Smere na starosti zdravotníctvo.

Áno, čítal som, ale keď si porovnávate obrat napríklad Medical Group s poisťovňou Dôvera, nemocnicami Svet zdravia, tak ten zisk sú dosť odlišné čísla. Peniaze sa točia úplne inde. Nechcem obhajovať ani žiadne menšie zlodejiny. Bolo by dobré, keby neboli, ale tie sa aj medializáciou dajú ľahšie potlačiť ako vplyv finančných skupín, ktoré sú vo všetkých zložkách štátu.

Takže za zlé zdravotníctvo môže Penta?

Bude fungovať systém kontroly, ak ten, kto má byť kontrolovaný, bude ovládať kontrolu? Bude fungovať efektívne nakupovanie zdravotnej starostlivosti, ak ten, komu ste dali zdravotné poistné, bude môcť dávať vaše peniaze sebe a uzatvárať zmluvy so sebou? A bude niečo z toho ešte „zlodejina“, keď budete mať možnosť napísať zákony tak, aby to, čo robíte, nebolo za zlodejinu považované?

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako je to s korupciou u lekárov?

Treba o korupcii hovoriť a bojovať proti nej. Vyjadrenia, že sedem z desiatich lekárov berie úplatok a bez úplatku neporodíte, vedú k tomu, že chorí, ktorí prídu do nemocnice v ohrození života, alebo tehotná žena, ktorá ide rodiť, hneď núkajú lekárovi úplatok. To je veľmi zlé. Keď sa pozriete na štatistiky, napríklad ktoré má Transparency International, tak väčšina z ľudí, ktorí povedali, že sa stretli s úplatkom, dodá, že si ho nik nepýtal. Takže ho dali sami.

A nie je to tak, že len možno o tom neviete?

Medzi lekármi dosť jasne tušíme, kto berie úplatky. Vidíme, či je korupcia taká. Desať rokov pracujem a s vypýtaním úplatku som sa u môjho kolegu ešte nestretol.

Vám niekto ponúkol úplatok?

Úplatok mi nedal nikto, to by bol trestný čin a musel by som toho človeka nahlásiť a aj on mňa. Ale stalo sa mi, keď som bol v malej nemocnici, mama pacienta, ktorému som diagnostikoval zápal mozgových blán, ktorý si moji kolegovia nevšimli, mi po vyliečení doniesla z vďaky kačku. Ja som to odmietal, ale musel som to prijať. Sú to skutočne veľmi zložité situácie na to, aby ste odmietli. Niekedy sa to dá, aj som odmietol niekoľko fliaš z vďaky, ale niekedy by ste odmietnutím vďaky extrémne ponížili pacienta. Je to súčasť dôvery s pacientom. Ale toto hovorím len o prejave vďaky. Niekedy to zo slušnosti musíte prijať. Keď vám niekto donesie bonboniéru z Lidlu, nie je to niečo, čo ovplyvní vašu existenciu, ale lekár to vezme zo slušnosti. Ale lekári si to vážia, ak je to prejav vďačnosti alebo keď im napríklad donesú kvet.

Ale čo je dar z vďačnosti a čo úplatok?

Je tam tenká, ale jasná čiara, ideálne by bolo, a odporúčam, ak chce niekto poďakovať lekárovi, nech pošle taký list riaditeľovi. To si lekári vážia najviac. Viac ako fľašu drahého alkoholu.

Keď viete, ktorí lekári berú úplatky, koľko ich je?

Korupcia v zdravotníctve je, vyplýva to zo systému aj historického nastavenia. Ale presnú štatistiku neviem povedať. Myslím si, že je to blízke štatistike Transparency International, že 8 pacientov zo 130 sa stretlo s vyžiadanou korupciou.

Riešili ste to nejako? V odboroch alebo na polícii?

To je problém dôkazov. Počul som, že profesor počká, kým pacient zaspí, a potom odíde do druhej operačky a pritom ten pacient si u neho zaplatil. Vedelo sa to o určitých ľuďoch, ale neviem to dokázať.

Prečo nepoviete, kto to je? Je predsa na polícii, aby to prešetrila.

Nemám dôkazy, nebol som pri preberaní úplatku ani to nemám zdokumentované.

A odkiaľ potom viete, že sa to stalo?

Tak napríklad raz sa jedna pacientka u nás v nemocnici pohádala s prednostom a cez chodbu kričala, že mu dala 60-tisíc korún. Ale je to podnet na políciu? Keby som to nahlásil, tak to poprie. Ako to riešiť? Navrhoval som, aby boli zriadené profesionálne protikorupčné linky. Nie to, čo urobilo ministerstvo zdravotníctva. Malo by to byť na ministerstve vnútra a človeku by povedali, či ide o korupciu a čo treba robiť.

Nie je to tak, že lekári rezignovali a povedali si, že tento systém sa nezmení, tak sa aspoň snažia niečo pre seba získať?

Nehovorím, že takáto skupina lekárov nie je. Ale ja to tak pesimisticky nevidím. Všeobecne panuje obava, že keď nedám obálku, tak sa o mňa nepostarajú. Ale to treba vykoreniť. Systém je nastavený tak, že lekár musí dať pacientovi to najlepšie. Bez ohľadu na tú obálku žena porodí a bude tam mať dobrého pôrodníka. Na druhej strane, aj keď dá obálku, nezávisí od toho, či sa operácia vydarí.

Ale je rozdiel, či vám vymenia bedrový kĺb o tri mesiace neskôr a či si dajú záležať na tom, aby vás dobre zašili.

Lekárovi, ktorý by vzal úplatok, by som nedôveroval. Nemôžete dôverovať takému človeku, že vás dobre odoperuje a že bude charakterný pri vašej liečbe, keď nie je charakterný už pri preberaní úplatku. Poznám kopec skvelých lekárov, ktorí by nikdy nevzali úplatok. Viem, že sa ťažko verí neznámemu, ale nepreháňajme to s pocitom, že keď nedáme úplatok, tak o mňa v nemocnici ani nezakopnú.

Nepomôže dnes obálka?

Nie. Ak sa bavíme o preskakovaní v poradovníku, tak to existuje. Preto sme chceli, aby boli čakačky verejné. Je to veľmi jednoduchý krok a nechápem, prečo to nechce ani súčasné vedenie ministerstva. Ale či pri konkrétnej operácii pomôže obálka, tak si myslím, že nie. Lekár musí urobiť pre pacienta maximum. Druhá vec je, že ak aj prídete k najlepšiemu špecialistovi, tak sa operácia nemusí vydariť. A treba si dať pozor, že nie vždy lekár, ktorý je medzi pacientmi vychýrený, je naozaj dobrý. Poznám lekára, ktorý mal na lekárskej izbe v mrazničke plno mrazených kačíc a kureniec a ja by som mu nedal zašiť ani môjho psa.

Kto to je?

To vám nemôžem povedať.

Prečo sa nehovorí o tom, kto je dobrý a kto zlý lekár?

Na to sú zákony, že by som to potom musel dokazovať. Ale ľudia by si mali viac vyberať lekárov.

Korupciu medzi lekármi mali pomôcť vyriešiť odznaky. Foto - Tasr
Korupciu medzi lekármi mali pomôcť vyriešiť odznaky. Foto – Tasr

Podľa čoho, keď nie sú rebríčky ani porovnania?

V prvom rade za lekárom, ktorý by vzal obálku, by som nešiel. Aj preto sme rozbehli odznaky, aj keď sa to môže zdať úsmevné, ale vysiela to signál, že tento lekár neberie úplatky.

A koľko lekárov ich nosí?

Teraz to trochu opadlo, lebo sme zrušili spoluprácu s portálom, kde sme lekárov zverejňovali. Portál kúpila Penta, tak to padlo. Ja odznak nosím. Vyrobili sme ich 3000. Je škoda, že sa to rozpadlo, lebo to bol verejný zoznam mien lekárov, ktorí neberú úplatky, a tak si mohol pacient podľa toho vybrať. V našom zdravotníctve chýba hodnotenie nemocníc a dôkazy, ktoré sú najlepšie. Opakovane som žiadal asi troch či štyroch ministrov, aby zverejňovali, ktoré nemocnice sú najlepšie, aby si pacienti vedeli vybrať. Ale nerobí sa to, lebo by ľudia videli, ktoré nemocnice nie sú dobré, a, naopak, niektoré zavrhované nemocnice by mohli skončiť dobre. Napríklad Univerzitná nemocnica v Bratislave – ľudia sú na ňu naštvaní, aj ja mám skúsenosti, že bratislavskí lekári sú niekedy sebavedomejší, ale medicínske výsledky majú výborné.

Nie je toto práve problém, že lekári sa nesprávajú k pacientom dobre?

Je to vplyv aj postoja spoločnosti k lekárom. V dnešnom ponímaní sa berie ako nenažranec, ktorý bojuje len za platy. Keď sme zastavili transformáciu nemocníc, urobili sme to, lebo by nasledovala privatizácia. Ale ľudia nás obviňovali, že chceme pracovať v starom systéme. A človeka to zatvrdí. My chceme lepšie zdravotníctvo a náš protivník hovorí, že chceme len vyšší plat. Toto vzťahu medzi lekárom a pacientom dosť ublížilo.

Dnešný vzťah dosť poznačili najmä protesty v roku 2011, keď lekári dali výpovede. Vy ste stáli na ich čele. Keď sa na to pozriete spätne, nebol ten protest chyba?

Určite to nebola chyba, ak, tak skôr chyba komunikácie z našej strany. Na druhej strane sme mali silného protivníka a kampaň proti nám bola obrovská, zázrak, že sme to ustáli. A boli sme ešte neskúsení.

Bolo v poriadku, že lekári odišli z oddelení a nechali pacientov tak?

My sme ich nenechali tak. Dohodli sme sa, že sa nikomu nesmie nič stať.

Ale to nebola vaša zásluha.

Bola to zásluha lekárov, ktorí prišli, aj keď boli po výpovedi. Boli sme na úrade vlády, písalo sa memorandum, z Kramárov mi vtedy volali, že bola nehoda a starší pán padol z rebríka, bol v ťažkom stave a nebol tam lekár. Volal som všetkým, aby tam utekali, lebo v ambulancii nebol žiadny doktor, aj keď Uhliarik, aj šéf nemocnice hovorili, že je všetko zabezpečené.

Vtedy museli prísť lekári z Česka, aby bola zabezpečená prevádzka nemocníc.

Nechcem dehonestovať ich prácu, ale na mnohých oddeleniach len sedeli a čakali, čo bude. Lekára, ktorý by odišiel od zomierajúceho pacienta, nepoznám. To sa nestalo. Podobné protesty vo svete mali svoje obete, u nás sa to nestalo.

Lekári chýbali na viacerých oddeleniach, aj na detskej onkológii v Bratislave.

Ale bol tam istý počet lekárov, ktorí to zabezpečili. V nejednej nemocnici bol lekár, ktorý bol tri dni v práci.

A to je v poriadku?

Ako sme to mali inak docieliť?

Takže je v poriadku, ak pre to, že chcete niečo dosiahnuť, necháte lekára tri dni v práci?

Otázka nestojí tak, že teraz máme štyri požiadavky a ako ich docielime. Dvadsať rokov sa pozeráme, ako naši pacienti, nemocnice a rodiny trpia a nik to nerieši. A tak si ľudia povedia, že ak sa to nezmení teraz, tak už nikdy. Roky sme sa pozerali na to, že nemôžeme dať nejaké vyšetrenie alebo nemáme dobrý prístroj. Roky to vo vás drieme, hovoríte o tom, mali sme hladovky, stanovali sme pred úradom vlády, skúsili sme všetky možnosti. Bol aj štrajk v roku 2006. Tak sme si povedali, že to už musíme zmeniť.

Nebol váš štrajk za hranou?

Bola to posledná možnosť. Vyše roka sme žiadali o dialóg. Skúsili sme predtým všetko. Boli sme zahnaní do situácie, kde nebola iná možnosť.

Visolajský, bývalý šéf odborárov Marián Kollár počas štrajkov lekárov, keď podávali výpovede. Foto - Tasr
Visolajský, bývalý šéf odborárov Marián Kollár počas štrajkov lekárov, keď podávali výpovede. Foto – Tasr

Čo sa od roku 2011 okrem vašich platov zmenilo?

Zastabilizoval sa počet lekárov. V prieskume, ktorý robí Dôvera, po prvýkrát vyšlo, že pacienti sú spokojnejší so správaním lekárov ako sestier. V roku 2012 prvýkrát na Lekárskej fakulte zdvihli na prijímačkách latku, lebo sa hlásilo viac a kvalitnejších ľudí. Vidieť to aj v nemocniciach, lebo viac lekárov sa rozhodlo ostať na Slovensku. A zastavila sa transformácia nemocníc.

Okrem transformácie sa všetky zmeny týkali len lekárov, nie zdravotníctva.

Ak bude v nemocniciach pre mzdu viac kvalitných lekárov, je to pozitívum pre pacienta. Boli tam ďalšie dve požiadavky – dodržiavanie Zákonníka práce, ktorý chráni zamestnanca, a tým aj pacienta. Ďalšia požiadavka bola, aby poisťovne platili nemocniciam minimálne nákladovú cenu za zdravotné úkony. A to sa nesplnilo.

Takže zo štyroch požiadaviek sa splnila len jedna? Vaše platy?

Platy nám ponúkali od začiatku. Najväčší problém boli adekvátne platby poisťovní do nemocníc a transformácia nemocníc. Uhliarik nám povedal: „Chlapi dohodnime sa, ja vám dám platy, aké žiadate, a vy budete súhlasiť s transformáciou.“

Prečo neštrajkujete, keď sa požiadavky nedodržali?

Zdravotníci prakticky nemôžu štrajkovať. Máme dať zase výpovede? Snažíme sa to riešiť inak, pretože to bola strašná trauma pre lekárov aj spoločnosť. Hoci sú ľudia, ktorí by to urobili znova, ale snažíme sa to robiť formou dialógu, vysvetľujeme verejnosti, možno budú aj demonštrácie. Ale nie je vylúčené, že sa to stane znova. Ale raz sa stalo, že lekári chceli zmenu pre celú spoločnosť a v očiach verejnosti boli len nenažranci a vydierači, čo odišli od lôžok pacientov, preto sú lekári trochu opatrnejší.

Mali ste pripraviť protikorupčné opatrenia. Ako to s nimi vyzerá?

Navrhli sme ich, pani Zvolenská ich pochválila a to bolo všetko.

Pokazil štrajk aj vzťah medzi lekármi a sestrami?

Ani nie, v nemocniciach to až tak nevnímam. Podporujeme ich v akcii, ktorá prebieha. To, že sme naštrbili vzájomnú dôveru, je skôr mediálna vec.

Keď dostali sestry vyššie platy v zákone, vtedajší šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula sa obrátil na Ústavný súd, a preto ich zrušili. To nenaštrbilo vzťahy?

A teraz je poradca pána Fica. Sestry vo fakultných nemocniciach platy dostali. My sme ich zákon od začiatku verejne podporovali, ešte keď bol v pripomienkovom konaní, LOZ napísal pripomienky, aby im bolo plne vyhovené a mali zabezpečené financie. Potom sme písali list predsedovi zdravotníckeho výboru na ich podporu. Vysvetlili sme si to, ale niektoré sestry mohli byť nahnevané.

Rozprávate sa so sestrami o tom, koľko zarábajú?

Áno. Veľa sestier je aj členkami LOZ. Pýtajú sa, kedy sa ich niekto zastane, ale je to tak, že sa vás nemá niekto zastať, ale vy sa máte za seba postaviť. My sme sa ich zastali, keď bolo treba. Nemám so sestrami konflikt. Nie je tam taký problém, ako sa o tom hovorí.

Nie je to nepríjemné, keď s nimi hovoríte o platoch?

Bol to riaditeľ komory, ktorý tam už nie je. Človek tam cíti politiku, keď niekto podá podnet a potom radí premiérovi. Sestry majú aj medzi sebou konflikty, lebo zákon padol na tom, že mali byť platy aj pre ambulantné sestry. Ako k tomu príde sestra, ktorá je 10 rokov na JIS, ťahá Vianoce, sviatky? Prečo by mala mať rovnaký plat ako sestra, čo desať rokov robí u obvodného do dvanástej? Bola to aj politická hra, aby mohli povedať, že so sestrami sa dá rokovať a lekári rokovať nevedia.

Prečo to Dragula urobil?

Boli tam veľké politické tlaky. Sú veci, ktoré vám nemôžem povedať, lebo to neviem dokázať. Problém boli malí súkromní lekári. Dá sa to riešiť tak, že dostanú viac od poisťovní a potom budú mať aj na sestru, ale na to nebola politická vôľa. Ústavný súd to zastavil preto, že neboli na platy sestier peniaze. Keby sa peniaze od poisťovní dali, aj Ústavný súd by povedal, že je to v poriadku. Keď poisťovňa vie akceptovať, že EKG stojí lekára toľko, tak prečo nevedia akceptovať, koľko lekára stojí sestra?

Takže je za tým Smer?

Nehovorím, že Smer, ale záujmové skupiny, ktorým by to nevyhovovalo. Nechcem byť konkrétny. Ak by mali sestry platy, aké im garantoval zákon, muselo by to ísť z poisťovní. Keby sa dali peniaze tam, kam majú, neostali by pre tetu Anku ani pre majiteľov Dôvery.

Bratislava, 14.10. 2015. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je fér, že len lekári štrajkom dosiahli vyššie platy?

Keď sa človeka z Penty pýtali, prečo nedá lekárom zo Sveta zdravia vyššie platy, povedal, že prečo by to robil, keď sú ochotní pracovať za tie peniaze. Keď ste ochotný robiť za danú výplatu, tak ju takú máte. Všade vo svete zarába lekár viac ako priemernú mzdu. Nebolo udržateľné, aby lekár po piatich rokoch praxe zarábal 680 eur v hrubom.

Máte lepšiu vyjednávaciu pozíciu ako napríklad učitelia.

To máme. Ale vidíte to na sestrách. Ich je 60-tisíc, pre politikov sú dôležitejšie ako lekári, lebo nás je len zhruba 5000. Z pohľadu volieb sme menšia voličská skupina. Keby sa učitelia zorganizovali, tak by ich viac počúvali.

Je to fér, že máte vyššie platy len vy?

Sme jediná skupina, ktorá sa za to postavila. Je fér, že kto si pýtal, ten dostal. Prečo učitelia zastavili štrajk? Odbory, ktoré dnes fungujú na Slovensku, sú často katastrofa a sú prepojené na politiku.

Majú sestry šancu vymôcť si vyššie platy?

Určite. Je iná situácia. Politici už vedia, že keď niekto dá výpoveď, tak aj odíde. Nám neverili. Sestry majú obrovskú voličskú silu. Majú podľa mňa možnosť dohodnúť sa aj bez výpovedí.

Ako to dnes vyzerá v nemocniciach Penty?

Mám len strohé informácie. Vo Svete zdravia majú lekári, sestry aj zamestnanci zmluvy, podľa ktorých nemôžu hovoriť o práci ani po jej skončení. Kamaráti, ktorí tam pracujú, sa so mnou nechcú baviť cez telefón, lebo sa boja, že budú odpočúvaní a budú mať z toho zle. Je to nepochopiteľná situácia. Ich strach je omnoho väčší ako v štátnych nemocniciach.

Prečo tam robia?

Lebo iná možnosť nie je. Ak ste v Michalovciach a postavíte sa riaditeľovi, kam pôjdete robiť?

Napríklad do Košíc.

To je fakultná nemocnica a je problém sa tam dostať. Potom sú Topoľčany a Levice. Topoľčany sú vraj od januára v Pente. To isté platí aj pre sestry.

Keby dala polovica nemocnice výpoveď, museli by to riešiť.

Určite, ale otázka je, či sú tak nastavení. Lebo v týchto nemocniciach ostávajú najmä ľudia, ktorí sa s tým nejako zmierili. Tí, čo im to vadí, odišli. To vidieť aj v Nitre. Je málo akčná, lebo veľa dobrých lekárov odišlo, keď prišiel Jozef Valocký (šéf Fakultnej nemocnice v Nitre a poslanec Smeru, pozn. red.). Odišlo vtedy 60 lekárov.

Ako sa pod ním pracuje?

Veľmi zle. Celkovo na Slovensku sú primármi a prednostami často lekári, ktorí nie sú až takí kvalitní, ale ktorí poslúchajú. Česť výnimkám. Niekedy je najlepší primár pre riaditeľa ten, na koho niečo má a dá sa vydierať. A takých primárov je na Slovensku veľa. Je to bieda, lebo kedysi bol primárom ten najlepší lekár na oddelení. Ale pozrite sa na pána Kaščáka. Sú ľudia, ktorí sú experti a majú chrbtovú kosť, a preto nemôžu byť primári.

A akí primári sú v nitrianskej nemocnici?

Netýka sa to len Nitry. Ale boli sme na výberovom konaní, kde boli dvaja záujemcovia, jeden bol blízky vedeniu a druhý nie. Ten, čo nie, bol kvalitný. A keď sa namietalo, že blízky záujemca nemá žiadne publikované články a druhý ich má, povedali, že blízky záujemca je skromný. A vyhral. Takto prebehajú výberové konania. Keď ma zavolajú do komisie, viem, že to majú zariadené a môj hlas nemôže nič ovplyvniť. Ak to tak nemajú, do konania ma nezavolajú.

Prečo ste neodišli z Nitry?

Povedal som si, že odídem až po Valockom. V roku 2011 som riešil osobnú dilemu, či mám odísť. Mal som vtedy štyri zážitky s pacientmi, kvôli ktorým som odísť nechcel. Odísť do zahraničia mi pripadalo ako zbabelosť, to pacientom nepomôže. Mám tu rodinu a treba to zmeniť.

A robí vám Valocký zle?

Spísal som to asi na dve A4 pani ministerke Zvolenskej. Ale podľa ministerstva to bolo v poriadku. Preradili ma na iné oddelenie, našli mi v chorobopise, že som nemal opečiatkovanú a podpísanú vizitu, zobrali mi na tri mesiace osobné príplatky, blokovali mi cirkulácie, ktoré sú potrebné pri atestácii.

Deje sa to aj iným lekárom?

Niektorým áno, iní odídu do Nemecka. Niektorí prišli o prácu. Boli v strese a pochybili. A riaditeľ to využije. Od riaditeľa sú ľudia veľmi závislí, lebo ak chcú ísť na atestáciu alebo sa vzdelávať, všetko schvaľuje riaditeľ. A stalo sa, že niektorí chceli ísť na atestáciu a odkázali im, že kým sú v lekárskom odborovom združení, tak nie. To sú veci, ktoré nám potom uberajú členov.

Prečo to nezverejníte?

Lebo nemám dôkazy. A ten lekár to už nechce riešiť, chce sa vzdelávať. A bojí sa.

Akí sú riaditelia iných štátnych nemocníc?

Momentálne nevidím nikoho, kto by dobre manažoval nemocnicu ekonomicky ani medicínsky. Napríklad v Nitre máme výborne ekonomické výsledky, ale kvalitou veľmi utrpela. Mali sme odbory, ako napríklad mikrochirurgia oka, ktoré boli na Slovensko nadštandardné, a zničili ich. Ľudia, ktorí tam ostali, už nemôžu robiť takú medicínu. Neviem, prečo to tak dobre vyzerá, keď má nemocnica hospodárske výsledky, keď to pacienta vôbec nezaujíma. Jeho zaujíma, ako bude operovaný.

Nemal by sa po tomto človek báť ísť do nemocnice?

Chorý zdravotný systém ohrozuje každého. Voláme po zmene. Musíme zdravotníctvo vidieť cez potreby pacienta. Netreba riešiť košických lekárov, lebo veľa pracujú, ale treba riešiť ich extrémne nadčasy, lebo je to nebezpečné pre pacienta. Je dobré pre pacienta, aby ho liečil lekár, ktorý tri dni poriadne nespal? Preto to treba riešiť.

Posledný mesiac bol v zdravotníctve plný káuz, odišiel šéf VšZP, ukázali sa prepojenia na úrade pre dohľad. Prečo sa nič nedeje?

Už to, že tieto kauzy sú vonku, je veľmi dôležité. Je to dôkaz, že v zdravotníctve ľuďom vadí korupcia a rozkrádanie viac ako inde. To, že sa objavuje toľko káuz, je pre mňa nádej na zlepšenie zdravotníctva, je to obraz vyzrievania našej spoločnosti.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať