Čo dokážu sankcie

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Medzinárodné sankcie voči Rusku boli prvýkrát zavedené po invázii na Ukrajinu v roku 2014. Sankcie najprv spočívali v zákaze cestovania a zhabaní finančných aktív pre vybrané osoby blízke ruskej vláde. Skutočné sankcie však prišli až so zavedením zákazu na export technológií na ťažbu ropy a plynu, a zákazu požičiavania peňazí vybraným ruským ropným firmám a štátnym bankám. Ruské impérium vrátilo úder: tiež zaviedlo recipročné obmedzenia cestovania. A hlavne: zakázalo dovoz potravín zo zahraničia.

Sankcie mali vplyv na obe strany. Bezprostredne viac poškodili Rusko. Výpadok dovozu potravín sa prejavil dramatickým zvýšením ich ceny. Takmer okamžite vyskočila inflácia: zo šiestich percent v roku 2014 na 16 percent v roku 2015. Veľkým problémom pre Rusko bol v tomto období aj pád cien ropy, zo 100 dolárov na 30. Na spoločný efekt sankcií a padajúcich cien ropy doplatili predovšetkým radoví ruskí občania, ktorým sa reálna kúpna sila znížila o desatinu. Sankcie poškodili aj niektoré európske krajiny, ktoré do Ruska vyvážali potraviny (Maďarsko, Fínsko).

Čo zostalo zo sankcií po ôsmich rokoch? Síce stále platia, ale Rusko dokázalo ich efekty z veľkej časti vymazať. Ruská vláda napríklad podporila rozvoj poľnohospodárstva. Dnes činia ruské dovozy potravín (v reálnych cenách) len asi polovicu objemu z roku 2014. Rusko začalo takisto viac vyvíjať vlastné technológie na ťažbu ropy a plynu. V celku sa dá povedať, že Rusko je napriek všetkým svojím problémom voči externým tlakom odolné. So sankciami sa vyrovnalo omnoho lepšie ako napríklad Irán.

Akékoľvek sankcie narážajú na reálny život. Rusko a Európska únia sú ekonomicky navzájom závislé. Každý však iným spôsobom. V prípade Európy ide najmä o závislosť od dovozu energií a surovín. Rusko zabezpečilo 26 percent celkového dovozu ropy a 40 percent dovozu plynu Európskej únie. Dôležité sú aj dovozy kovov, dreva a celulózy. Ekonomika únie je však (aj po započítaní cenových rozdielov) päťkrát väčšia ako ekonomika Ruska. Veľkostný rozdiel sa premieta aj do charakteru partnerstva. Z Ruska dováža Únia necelých päť percent všetkých tovarov.

Na druhej strane až polovica ruských exportov smeruje do Európskej únie. Paradoxne je teda Rusko od Európskej únie závislé omnoho viac ako Únia od Ruska. Vďaka strategickým dovozom ropy a plynu však Európa ťahá vo vzájomnom vzťahu za kratší koniec. V Únii sú aj krajiny, ktoré s Ruskom susedia a/alebo s ním majú dlhú spoločnú históriu a intenzívnejší zahraničný obchod (pobaltské a balkánske štáty). Tieto krajiny logicky zaujímajú voči sankciám opatrnejšie postoje.

Čo také ešte môžu USA a jeho spojenci vymyslieť? USA môžu napríklad svojim firmám zakázať exportovať do Ruska špičkovú elektroniku a softvérové riešenia. Rusko si však tieto veci môže nakúpiť z Číny. Tá sa na americké embargá pozerať nebude.

V ekonomických kruhoch sa spomínajú dve „nukleárne možnosti“. Prvou je odstrihnutie ruského systému medzinárodných bankových platieb, známeho pod skratkou SWIFT. Rusko by tak de facto stratilo možnosť obchodovať s približne 200 krajinami sveta. Dá sa to? Teoreticky dá. Presne takto skončil Irán po zavedení sankcií v roku 2012. SWIFT síce vystupuje ako nezávislé združenie finančných inštitúcií, ale rozhodujúce slovo v ňom majú USA.

Ale: ak by prestal v Rusku fungovať SWIFT, Európa by nemala ako platiť Rusom za ropu a plyn. Rusko by ich potom, prirodzene, prestalo dodávať. To si nikto nechce ani predstaviť. Odstrihnutie od SWIFT-u by poškodilo aj veľa európskych a amerických bánk. Majú v Rusku otvorené pobočky a ruským firmám poskytli miliardové pôžičky. Dostali by svoj peniaze späť? A keď nie, dostali by kompenzácie od svojich vlád (t. j. z peňazí daňových poplatníkov)?

Rusko nie je Irán. Odpojenie od SWIFT-u by malo neželané dlhodobé dôsledky. Rusko má už dnes vybudovaný paralelný národný systém bankových platieb, i keď omnoho menej sofistikovaný, ako je SWIFT. Vypnutie SWIFT-u by urýchlilo zdokonalenie národného systému a preferovanie nezávislých finančných sietí, napríklad na báze kryptomien. USA by tak stratili možnosť monitorovať a ovplyvňovať zahraničné finančné toky medzi Ruskom a zvyškom sveta. Rusko by bolo nútené ešte viac sa orientovať na Činu. „Nukleárna možnosť“ so SWIFT-om teda môže mať nezamýšľané dôsledky, ktoré dlhodobo viac poškodia USA a najmä Európsku úniu ako Rusko.

Druhou ‚nukleárnou možnosťou‘ je zákaz obchodovania s ruskými dlhopismi na svetových finančných trhoch. Zákaz by pravdepodobne viedol k výpredaju dlhopisov. Mnohé ruské firmy a banky by stratili možnosť financovať sa na dolárových a eurových trhoch. Strata prístupu ku kapitálu by poškodila najväčšie ruské štátne banky, cez ktoré tečie väčšina vnútroštátnych i zahraničných platieb. Teoreticky by to mohlo viesť k finančnej panike a útokom vkladateľov na banky. Lenže dnes sa nepíše rok 2014.

V prospech Ruska hrá niekoľko vecí. Je napríklad prekvapujúco málo zadlžené. Verejný dlh činí len 18 percent hrubého domáceho produktu. V USA je to 122, na Slovensku 61 percent. Prečo má Rusko tak málo dlhov? Hlavným dôvodom je bankrot v roku 1998, keď nemalo z čoho platiť úroky a istinu zo štátneho dlhu. Požičiavať zbankrotovanej krajine nikto nechcel. Ruská vláda po bankrote postupne zlepšovala ekonomickú situáciu krajiny i manažment verejných financií. V posledných rokoch Rusku pomohli aj stúpajúce ceny ropy a plynu. Dnes má Rusko devízové rezervy vo výške 40 percent HDP. Ruská centrálna banka by využila svoj vankúš devízových rezerv a komerčné banky by zachránila.

Kombinácia nízkeho dlhu a vysokých rezerv značí, že na ekonomické sankcie zo strany USA a Únie je dnes Rusko pripravené omnoho lepšie ako v roku 2014. V globalizovanom svete súvisí všetko so všetkým. Neexistujú sankcie, ktoré zasiahnu len cieľovú krajinu. Bumerangový efekt môže postihnúť tých, ktorí sankcie zavádzajú. USA, no najmä Európa by si preto mali položiť niekoľko fundamentálnych otázok. Čo reálne sa dá dosiahnuť sankciami? Prinútia Rusko k zmene politiky? Aj malá Kuba odoláva sankciám 60 rokov. Alebo majú sankcie priviesť Rusko a Čínu k užšej spolupráci v globálnom obchode s tovarmi a tokmi financií?

Tá kľúčová otázka však znie: je rozumné závisieť od dovozu energií od nevyspytateľného suseda? Odpoveď je jednoduchá: kým bude Európa závislá od dovozu ropy a plynu z Ruska, žiadne sankcie fungovať nemôžu.