Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Toaletný papier či príbor. Do ktorých nemocníc si treba nosiť základné veci?

Do niektorých nemocníc si treba doniesť aj príbor. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Do niektorých nemocníc si treba doniesť aj príbor. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

„A do všetkých nemocníc sa nosia príbory? Vy urážate zdravotníkov. Možno v jednej si musíte doniesť, ale v ostatných sú,“ tak minulý týždeň v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy reagoval bývalý minister a poslanec Smeru Richard Raši na moderátora. Ten totiž tvrdil, že si do nemocníc treba doniesť príbory.

Aj keď cez nemocnice ročne pretečie zhruba 1,3 miliardy eur (ide o sumu, v ktorej sú hospitalizácie, ale aj ambulancie, ktoré nemocnica prevádzkuje), mnohé z nich na stránke odporúčajú pacientom, čo by si mali doniesť na hospitalizáciu.

Celkovo idú ročne do zdravotníctva štyri miliardy eur, do nemocníc tak ide zhruba štvrtina peňazí.

Raši nemal pravdu

Pozreli sme sa na to, čo si treba doniesť do štátnych nemocníc. Z toho, čo sme zistili, vidieť, že Raši, ktorý v minulosti pracoval v Univerzitnej nemocnici v Košiciach a bratislavskú Univerzitnú nemocnicu aj riadil, nemal pravdu.

Z trinástich štátnych nemocníc nemali tri uvedené, čo si treba na hospitalizáciu doniesť. Z ďalších desiatich štyri odporúčali pacientom doniesť si vlastný príbor a toaletný papier.

Každá nemocnica pritom žiada, aby si pacienti doniesli hygienické potreby. Nie všetky však konkretizujú, či je potrebné priniesť si aj toaletný papier.

Raši nereagoval na otázky, prečo hovoril v rozhlase niečo iné, ani na to, či je v poriadku, ak si pacienti musia nosiť toaletný papier alebo príbor do nemocnice.

Príbor a toaletný papier majú ďaleko od najväčšieho problému zdravotníctva, ale stali sa symbolmi toho, čo v zdravotníctve nefunguje. Vládna strana by mala uznať, že v zdravotníctve sa zle hospodári, a okamžite zaviesť systémové opatrenia pre lepšie vynakladanie peňazí zo zdravotného poistenia, hovorí analytička Transparency International Zuzana Dančíková.

Ministerstvo zdravotníctva nás v otázkach o toaletnom papieri či príboroch odkázalo na nemocnice. Nemocnice sú samostatne hospodáriace subjekty. Ministerstvo nezabezpečuje nákup uvádzaných komodít, odpovedal hovorca Peter Bubla.

Na otázky, čo konkrétne ministerstvo urobilo v podriadených organizáciách, aby sa to zlepšilo, neodpovedal. Rovnako tak na to, či nie je zahanbujúce, keď štátna nemocnica žiada od pacienta, aby si doniesol toaletný papier či príbor.

Nemocnica Čo si má pacient doniesť (výber)
Detská fakultná nemocnica Bratislava

Lieky, ktoré dieťa dlhodobo užíva, hygienické a osobné potreby. Nemusí, ale môže si doniesť svoj príbor alebo pohár

Detská fakultná nemocnica B. Bystrica Hygienické potreby, príbor a pohárik, lieky, ktoré dieťa pravidelne užíva, prípadne zdravotnícke pomôcky
Detská fakultná nemocnica Košice Uterák, mydlo, toaletný papier, príbor
Fakultná nemocnica B. Bystrica Hygienické potreby
Fakultná nemocnica Nitra Hygienické potreby
Fakultná nemocnica N. Zámky Odporúča aj toaletný papier
Fakultná nemocnica Prešov Nemá uvedené na webe, ale podľa odpovede odporúča potreby osobnej hygieny
Fakultná nemocnica Trenčín Toaletný papier, hygienické potreby, lieky užívané pri chronických ochoreniach
Fakultná nemocnica Trnava Na webe nemá uvedené
Fakultná nemocnica Žilina Príbor, hygienické potreby, toaletný papier
Univerzitná nemocnica Bratislava Hygienické potreby, užívané lieky
Univerzitná nemocnica Košice Hygienické potreby
Univerzitná nemocnica Martin Toaletný papier, hygienické potreby, príbor, uterák

Nemocnice o tom nehovoria

Nemocnice sa často bránia odpovedi na to, či napríklad pod hygienickými pomôckami myslia aj toaletný papier. Z trinástich oslovených nemocníc nám odpovede poslalo len šesť.

Pacientom odporúčame priniesť si do nemocnice toaletný papier, pretože je ťažké počas 24 hodín odsledovať, či ho netreba práve doplniť. Príbory zabezpečuje oddelenie liečebnej výživy a stravovania, poháre sú na oddeleniach jednorazové plastové, povedala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch Ľubica Juríková.

Niektoré nemocnice sa odpovedi na to, či si majú pacienti doniesť aj toaletný papier, vyhli: Pacientom odporúčame, aby si priniesli osobné hygienické potreby podľa vlastných preferencií na dodržiavanie denného hygienického štandardu, povedala Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Tak ako je uvedené na našej internetovej stránke, pacientom odporúčame, aby si priniesli predovšetkým zubnú pastu a kefku, pretože tie nemocnica nedokáže zabezpečiť. Ostatné základné veci osobnej hygienickej potreby nemocnica zabezpečiť dokáže, preto je na zvážení pacientov, čo z nich si prinesú sami, tvrdí Fakultná nemocnica v Prešove.

Dodala, že príbor sa v usmernení nespomína. Pretože jeho poskytnutie pacientovi počas konzumácie stravy je v našom zdravotníckom zariadení samozrejmosťou, dodáva nemocnica.

V Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici tiež odporúčajú zobrať si hygienické potreby, ale toaletný papier pod ne nezahŕňajú. Na stránke odporúčajú vziať si aj pohár a príbor. To však neznamená, že naše zariadenie opakovane nákup týchto vecí nezabezpečuje, dodáva námestníčka riaditeľa Ľuba Pohorelá.

Podobne je to aj v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach: Príbor alebo dojčenské fľaše si nosia z domu rodičia do nemocnice často, pretože chcú používať vlastné, aj pre seba, aj pre dieťa, ale aj tak všetkým detským pacientom poskytuje nemocnica oblečenie, príbor, dojčenské fľaše, poháre.

Lieky pacientov hnevajú

Aj keď nemocnica rodičov žiada, aby si doniesli mydlo či toaletný papier, tvrdí, že ich nakupuje. Rovnako je to aj s pamperskami, pretože tie nám žiadna zdravotná poisťovňa ani neuznáva ako oprávnený náklad, ktorý by mal byť súčasťou hospitalizačného paušálu, lebo sú to hygienické osobné potreby, podobne ako aj krémiky, púdre na detský zadoček, ktoré nakupujeme, ale rodičia si nosia aj svoje vlastné, dodáva nemocnica.

Niektoré nemocnice žiadajú pacientov, aby si priniesli aj lieky, ktoré užívali predtým, ako prišli do nemocnice. Táto požiadavka často pacientov hnevá.

Lieky a pomôcky, ktoré pacient chronicky užíva aj doma, si treba doniesť z dôvodu, že nie vždy je celé spektrum špecifických  liekov a pomôcok dostupných v nemocnici. Napríklad ak pacient príde v službe, v noci cez víkend je problém špecifický liek alebo pomôcku pre naše zariadenie zabezpečiť. Toto odporúčanie smeruje k zabezpečeniu kontinuity liečby, vysvetľuje Pohorelá.

Často sa totiž podľa Maťašovskej z bratislavskej Univerzitnej nemocnice stáva, že si nepamätajú názvy liekov a ich dávkovanie alebo uvedú nepresnosti.

Viac vecí treba do pôrodníc

Ešte väčšie požiadavky majú nemocnice pri pôrodniciach. Tam si budúce mamičky musia priniesť napríklad aj vlhčené obrúsky, ale aj zdravotné pomôcky, ako sú vložky s vyššou absorpčnou schopnosťou či podložky pod pacienta.

Aktuálne zoznamy pre mamičky sa líšia od regiónu a pôrodnice. Niektoré položky dávajú zmysel – ženy môžu mať osobné preferencie o značke kozmetiky, vlhkých utierok, plienok pre bábätko, hovorí jedna z autoriek hodnotenia Sprievodca pôrodnicami Hana Celušáková.

Žiaľ, niektoré pôrodnice podľa nej nemajú financie ani na dosť vložiek, podložiek či toaletného papiera. Niekde podľa nej chýba aj dostatok košieľ a posteľnej bielizne.

Môj názor je, že tento druh pomôcok je naozaj štandard pre pôrodnicu a mala by ich mamičkám a ich deťom poskytovať. Osobne to však nevnímam ako chybu oddelenia. Často sa personál pomocou sponzorských darov, osobných kontaktov, vlastnej práce snaží ženám zabezpečiť čo najviac. Videla by som to skôr ako systémovú chybu, dodala.

Dlhy dodávateľom rastú

Viacerí tieto nedostatky nemocníc odôvodňujú tým, že nemajú peniaze. Vidieť to aj na ich dlhoch.

Napríklad asociácii SK-Med, ktorá dodáva do nemocníc pomôcky, dlhujú už viac ako 130 miliónov eur. Z toho takmer 110 miliónov je po lehote splatnosti.

Celkovo veľké štátne nemocnice koncom minulého roka dlhovali takmer 500 miliónov eur. Novšie údaje ministerstvo neposkytlo.

„Platobná disciplína v niektorých slovenských nemocniciach môže byť pre našich členov až likvidačná,“ hovorí výkonná riaditeľka SK-MED Linda Bologna. Podľa nej niektoré nemocnice dlhy neplatia už viac ako dva roky.

Priemerná doba zaplatenia pohľadávok je najhoršia zo všetkých krajín Európskej únie, pričom treba povedať, že toto miesto sa podarilo dosiahnuť za ostatné tri roky, keď sme klesli pod Portugalsko, Španielsko i Grécko.“

Oneskorenie platieb zo strany štátnych nemocníc podľa ich údajov dosiahlo v druhom štvrťroku rekordných 615 dní. Situácia v tejto chvíli je podľa asociácie neúnosná.

Ministerstvo, pod ktoré nemocnice patria, sa bráni. Podľa neho sa vlani podarilo stabilizovať vývoj zadlženosti. Celkové tempo zadlženosti v najväčších štátnych nemocniciach sa znižuje, a to aj napriek zvyšovaniu osobných nákladov, tvrdí ministerstvo.

Pre našu nemocnicu je dodržiavanie splatnosti faktúr problematické. Vzhľadom na objem záväzkov voči jednotlivým dodávateľom nie je reálne možné dodržať rovnakú dĺžku splatnosti u všetkých, hovorí Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici. Po lehote splatnosti mala ku koncu augusta faktúry za 38 miliónov eur a 2,3 milióna penále.

Ešte väčší problém má Univerzitná nemocnica v Bratislave, kde platy vzrástli o 152 percent za posledných desať rokov. Po minulom vedení zdedili dlh 68 miliónov.

Problém je aj nedostatočné krytie zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní a stupňujúci sa počet a rozsah havárií a opráv, dodáva nemocnica. Priemerná dĺžka úhrad je 330 dní po lehote splatnosti.

Detská fakultná nemocnica v Bratislave má najstaršiu nezaplatenú faktúru z roku 2013. Postupne ich uhrádzame. Je v našom záujme uhrádzať dodávateľom faktúry v čo najkratšom možnom čase, ale musíme vychádzať z našich reálnych možností, tvrdí. Jej celkový dlh bol koncom minulého roka viac ako 35 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.

Zdieľať

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon spochybnil výber potravín do nižšej sadzby DPH, ktorý predložila SNS. Kritizuje, že nešla po skupinách výrobkov, ale vybrala len isté druhy zeleniny, ovocia či pečiva. Simon dal návrh na prepracovanie novely.

Do zoznamu potravín s nižšou DPH sa tak podľa Simona nedostali napríklad čerešne, marhule či broskyne, ale sú tam duly, ktoré sa pestujú na Slovensku podstatne menej. Výhradu má aj k výberu zeleniny, pretože do nižšej sadzby sa nedostali mrkva či petržlen.

„Vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Prečo tam nemôže byť slivka, ale jablko a hruška áno?“ pýtal sa.

Výhradu má Simon aj k tomu, že v kategórii pečiva s nižšou sadzbou majú byť len menšie rožky, ktoré majú 40 či 50 gramov, väčšie nie. V skupine mliečnych výrobkov mu chýba tvaroh.

Foto - TASR
Foto – TASR
Zdieľať

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú napriek voľnejšej menovej politike hlavných centrálnych bánk. Uviedla to vo svojej predpovedi divízia Asset Managementu americkej banky JPMorgan, podľa ktorej Európa čelí ďalším ôsmim rokom negatívnych úrokových sadzieb.

„Vzhľadom na pomalé tempo oživenia tohto cyklu očakávame, že ďalšia recesia bude plytká,“ povedal Bob Michele, šéf oddelenia pre správu aktív americkej investičnej banky.

„Menová politika môže byť schopná predĺžiť súčasný cyklus, ale nemyslíme si, že by mohla zabrániť recesii,“ napísal v uverejnenej správe. Dodal, že bude potrebné, aby došlo k posunu od menovej ku fiškálnej politike.

Michele nepredpokladá ukončenie negatívnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti. Odhaduje, že Európu čaká ďalších osem rokov záporných úrokov.
Vzhľadom na slabší globálny rast a trvalo nízku infláciu predpovedá, že centrálne banky budú pokračovať v doterajšej politike.

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov na rekordných 0,5 % a očakáva sa, že americký Federálny rezervný systém zníži referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov.

Eskalácia napätia v globálnom obchode poškodila výrobný sektor a pravdepodobne sa rozšíri aj do zvyšku ekonomiky.

„Napríklad sektor služieb už tiež začal vykazovať známky zhoršenia,“ uviedol. „Dôvera podnikov výrazne klesla, čo malo za následok spomalenie rastu investícií, a to signalizuje pochmúrny výhľad.“

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v júni 2014, aby podporila ekonomiku. (tasr, ft)