Týždeň v európskej ekonomike: Vysoké ceny energií spomalia rast ekonomiky

• Európska komisia pre vysoké ceny energií znížila predpovede hospodárskeho rastu.
• Má Únia zakročiť proti špekulantom na trhu s uhlíkovými emisiami?
• Európska únia sa snaží presadiť v Afrike, veľkou témou je digitalizácia aj vodík.

1. Vysoké ceny energií spomalia rast ekonomiky o 0,3 percentného bodu

Európska komisia znížila predpovede hospodárskeho rastu v tomto roku. Po minuloročnom náraste HDP o 5,3 percenta by to tento rok mali byť štyri percentá. Na jeseň ešte predpovedala 4,3-percentný rast.

Čo sa bude diať

Po štyroch percentách v tomto roku by mala ekonomika rásť v roku 2023 o 2,8 percenta. Komisia očakáva vyšší ekonomický rast v krajinách, ktoré sa počas pandémie prepadli hlbšie (Španielsko, Grécko, Malta), a v krajinách strednej a východnej Európy.

Zdvihla sa aj očakávaná miera inflácie. V minulom roku narástli ceny o 2,6 percenta (eurozóna), resp. 2,9 percenta (EÚ). V tomto roku by to mal byť 3,5- (eurozóna), resp. 3,9-percentný nárast. Koncom roka by sa mal tlak inflácie zmierniť a v 2023 by sa mala v eurozóne dostať pod 2-percentnú hranicu (1,7 percenta).

Ako na tom bude Slovensko

Slovenské hospodárstvo narástlo v minulom roku o tri percentná. Lepšie výsledky očakáva Komisia v tomto (5 percent) a budúcom (5,1 percenta) roku.

Problém však budeme mať s infláciou, rast cien u nás bude patriť medzi najvyššie v eurozóne. Po 5,2-percentnom raste v minulom roku dosiahne inflácia v tomto roku 5,4 percenta, v nasledujúcom 3,6 percenta.

Vývoj slovenskej ekonomiky – Zimná hospodárska predpoveď Európskej komisie

Príčiny

Nižší ekonomický rast a vyššia inflácia majú podľa Komisie spoločného menovateľa: ceny energií. Závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív ju robí zraniteľnou voči výkyvom cien, tie dnes tlačí nahor politika ruskej vlády.

Pomalší hospodársky rast je však aj dôsledkom silnej vlny pandémie spôsobenej variantom omikron. Hoci nie je taký nebezpečný a krajiny nezavádzali úplné lockdowny, čiastočné obmedzenia sa dotkli služieb a ďalšie hospodárske odvetvia boli ovplyvnené vysokou mierou absencií spôsobených ochorením či karanténou.

Riziká

Komisia zdôraznila vysokú mieru neistoty a rizík. Jej zdrojom je najmä geopolitické napätie na východnej hranici Únie. Ak by Rusko napadlo Ukrajinu, Európa pocíti negatívne ekonomické aj bezpečnostné dosahy.

Čo s tým

Hlavnou otázkou je inflácia. Európska centrálna banka zatiaľ nesprísňuje menovú politiku tak ako britská či americký Fed. Inflačné tlaky pritom môžu ešte narásť. Rekordne nízka nezamestnanosť a hospodársky rast posilnia domáci dopyt. Do ekonomík tiež začnú pritekať peniaze z európskeho programu obnovy, viaceré vlády chystajú rozsiahle národné investície.

Medziročný rast zamestnanosti

Zdroj – Eurostat

Šéfka ECB Christine Lagardeová však v europarlamente vyhlásila, že ekonomika eurozóny nevykazuje znaky prehriatia ako v Spojených štátoch či Spojenom kráľovstve. Zatiaľ sa zdá, že ECB neplánuje dvíhať úrokové miery pred koncom roka.

Musí pritom postupovať opatrne. Ukončenie nákupov dlhopisov a zdvihnutie úrokových mier zvýši aj cenu štátneho dlhu. Pocítia to najmä krajiny s vysokým dlhom, ako Grécko, Taliansko či Španielsko. Už teraz rastie rozdiel medzi úrokom talianskych a nemeckých vládnych dlhopisov.

2. Má Únia zakročiť proti špekulantom na trhu s uhlíkovými emisiami?

Vysoké ceny energií vytvárajú tlak na reformu európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Najhlasnejším kritikom je poľská vláda. Komisiu vyzýva, aby trh očistila od špekulantov, ktorí zvyšujú ceny povoleniek.

Výzvy na intervencie sa ozývajú aj v Európskom parlamente, ktorý rokuje o návrhu eurokomisie na reformu ETS.

V čom je problém

Pred pár rokmi hrozilo európskemu systému obchodovania s emisiami zrútenie. Ceny povoleniek boli veľmi nízke, na trhu ich bol prebytok. Pred 15 rokmi sa tona emisií predávala za približne 15 eur. Reformy emisný trh stabilizovali, ceny postupne rástli. Minulý rok však vystrelili prudko nahor: po zdražení o 150 percent sa priblížili k sto eurám za tonu. V súčasnosti sa obchodujú pod 90 eurami za tonu.

EÚ súčasne obmedzuje množstvo bezplatných povoleniek, ktoré mohli členské krajiny dať veľkým znečisťovateľom. Pocítili to najmä krajiny, ktoré vyrábajú energiu z fosílnych zdrojov. Poľsko vyrába 70 percent elektriny z uhlia, má tiež jeden z najvyšších podielov fosílnych palív na celkovej energetickej spotrebe. Jeho vláda už od jesene tvrdí, že zdražovanie emisií výrazne prispieva k nárastu cien energií (rovnako argumentovala predchádzajúca česká vláda). Podľa portálu Politico sa v Poľsku dokonca spustila bilbordová kampaň, podľa ktorej je európska klimatická politika zodpovedná za 60 percent nárastu nákladov na výrobu energie. Financujú ju poľské, štátom kontrolované energetické firmy.

Podiel fosílnych palív na celkovej energetickej spotrebe, 2020 (v %)

Zdroj – Eurostat

Komisia oponuje, že to nie je pravda. Podpredseda Frans Timmermans pre poľský portál Onet povedal, že podľa prepočtov môže ETS len za približne 20 percent z nárastu ceny. Navyše, ako upozornil komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius, tieto peniaze nejdú do Bruselu. Príjmy z predaja povoleniek ostávajú poľskej vláde a tá by ich mala použiť na podporu obnoviteľných zdrojov. Minulý rok takto Varšava získala 4,7 miliardy eur.

Ako ho riešiť

Poľské argumenty môžu byť zavádzajúce, no nárast cien energií sa stal politicky citlivou otázkou. Tlak na intervenciu Komisie rastie.

Podľa súčasných pravidiel môžu členské krajiny vydať dodatočné emisné povolenky v prípade, ak ich cena za posledných šesť mesiacov narastie trojnásobne oproti priemernej cene za posledné dva roky. Táto podmienka nie je zatiaľ splnená.

V Európskom parlamente, ktorý rokuje o reforme ETS (plánovanej ako súčasť klimatického balíka Fit For 55), sa objavil návrh na flexibilnejšiu reakciu. Podľa europoslanca Petera Lieseho, spravodajcu europarlamentu k reforme ETS, by mala Komisia uvoľniť 100 miliónov emisných povoleniek v prípade, ak za šesť mesiacov narastie cena dvojnásobne oproti priemeru predchádzajúcich dvoch rokov. Pochádzali by z trhovej rezervy, v ktorej sú povolenky stiahnuté z ETS v minulosti, keď Komisia riešila nadmernú ponuku.

V čom je problém

O pozícii k reforme ETS bude europarlament hlasovať v júni, následne o nej bude rokovať so zástupcami členských krajín v Rade. Proces schvaľovania sa uzavrie najskôr na jeseň. Prípadné uvoľnenie pravidiel na intervenciu tak nerieši súčasný rast cien.

Uvedomuje si to aj poľská vláda, preto žiada rýchlejšie kroky. Od Komisie chce, aby z trhu odstránila „špekulantov“. Nešpecifikuje však, ako sa to dá urobiť. Špekulácie tiež nemusia byť príčinou rastu cien. V novembri problém skúmal európsky orgán pre dohľad nad finančnými trhmi a konštatoval, že neexistuje dôkaz zneužívania ETS.

Viacero krajín nechce uvoľnenie pravidiel. Po rokoch nízkych cien emisných povoleniek sa podľa nich konečne dostali na hodnotu, ktorá umožňuje rýchly rozvoj obnoviteľných energií.

3. Európska únia sa snaží presadiť v Afrike, veľkou témou je digitalizácia aj vodík

Komisia pod vedením Ursuly Von der Leyenovej mala pri nástupe veľké plány spolupráce s africkými krajinami. Realita je však iná. Bilaterálne vzťahy skomplikovala pandémia a spor o dodávky vakcín. Africké krajiny žiadali pozastavenie práv duševného vlastníctva na vakcíny, ktoré by umožnili ich výrobu aj v chudobnejších krajinách, Únia to však odmieta. Africkí lídri často kritizujú európsky „vakcinačný apartheid“ a EÚ obviňujú z nízkej, len 17-percentnej miery zaočkovanosti na kontinente.

Samit EÚ – Afrika, ktorý mal odštartovať novú kapitolu vzťahov, bol niekoľkokrát odložený. V decembri 2021 dokonca africkí lídri zrušili účasť na videokonferencii, na ktorej sa mala dohodnúť organizácia samitu.

V Afrike sa ekonomicky presadzuje Čína. Pôžičkami a investíciami podporuje veľké projekty a zapája africké krajiny do iniciatív stratégie Jeden pás – jedna cesta. Počas pandémie dodala 200 miliónov dávok vakcín, v novembri sľúbila ďalšiu miliardu.

Európa však vidí príležitosť v miernom útlme čínskej ekonomickej aktivity. Ako upozorňuje portál Politico, minulý rok sľúbil čínsky prezident Afrike investície 40 miliárd dolárov, čo je o tretinu menej než v minulosti. Klesli aj čínske pôžičky, v roku 2019 (posledné dostupné dáta) dosiahli objem 7,6 miliardy dolárov, štvrtinu z 29,5 miliardy v roku 2016.

Kde vidí EÚ príležitosť

Afrika je jedným z priorít iniciatívy Globálnej brány, ktorou chce Únia zvýšiť ekonomický a politický vplyv vo svete (o jej zameraní a limitoch sme písali podrobnejšie na jeseň). Podľa predbežných záverov samitu, zverejnených v Politico, sľubuje EÚ sériu veľkých projektov s financovaním 150 miliárd eur.

Dvoma dôležitými oblasťami sú digitálna konektivita a zelené energie.

Digitálne prepojenie: Brusel plánuje položenie podmorského optického kábla pozdĺž atlantického pobrežia Afriky. Má zabezpečiť bezpečné a rýchle komunikačné prepojenie a byť protiváhou voči čínskej digitálnej expanzii. Firma Huawei je tesne pred dokončením prepojenia medzi východným africkým pobrežím a Áziou. Africkým krajinám ponúka aj účasť na budovaní siete vesmírnych komunikačných satelitov (téme sa venujeme nižšie).

Zelený vodík: Zelený vodík vyrobený rozkladom vody s využitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov hrá dôležitú úlohu v európskych plánoch na dekarbonizáciu priemyslu. Problémom však je jeho výroba. Veterné elektrárne na severe Európy potrebu nepokryjú. EÚ súčasne nemá dostatok priestoru a slnečného svetla na stavbu veľkých slnečných elektrární. Tu môže zohrať dôležitú úlohu Afrika.

Podľa predstaviteľov Komisie sa môže stať svetovým lídrom v produkcii zeleného vodíka. Vďaka lacnej zelenej energii bude atraktívna aj pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako je oceliarstvo či chemický priemysel.

V čom môže byť problém

Africké vlády môžu vítať európske investície, nie však podmienky s nimi spojené. Pre (polo)autoritárske režimy je príťažlivejší čínsky model kontrolovaného internetu než otvorené informačné a komunikačné toky presadzované Úniou.

Produkcia zeleného vodíka môže byť pre africké krajiny príležitosťou, no nie pre všetky. Existujú aj obavy, že sa bude len replikovať starý model závislosti: africké krajiny ostanú pre Európu zdrojom lacných surovín (v tomto prípade zelenej energie) s minimálnym efektom na rozvoj ich vlastných ekonomík. Okrem toho využívanie slnečnej energie na výrobu vodíka pre Európu môže znamenať obmedzenie jej množstva (a nárast ceny) pre domáce využitie.

---

Ďalšie správy

Európska únia bude môcť zastaviť vyplácanie peňazí krajinám, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu. Súdny dvor EÚ podľa očakávania zamietol žaloby Maďarska a Poľska, ktoré spochybnili legálnosť nástroja navrhnutého Európskou komisiou. Na jeho zavedení sa dohodli lídri EÚ už v decembri 2020 vrátane Maďarska a Poľska. Komisia však mala nástroj uplatniť až po tom, ako o jeho legálnosti rozhodne Súdny dvor EÚ. Prvými kandidátmi na použitie nástroja je práve maďarská a poľská vláda. Proti obom je vedené konanie pre nerešpektovanie zásad právneho štátu, z podobných dôvodov im zatiaľ Komisia neschválila národné programy obnovy.

Európska komisia chce investovať do európskej satelitnej komunikačnej siete šesť miliárd eur. Investície sú súčasťou plánu zníženia závislosti Európy od mimoeurópskych spoločností a majú aj dôležitý bezpečnostný rozmer. Únia chce ochrániť kľúčové komunikačné služby a dáta pred vonkajším vplyvom, obavy sú spojené najmä s aktivitami Ruska a Číny. Systém multiorbitálnych vesmírnych satelitov má mať viacero využití, od telemedicíny a záchranných misií po vojenské operácie. Má umožniť internetové pokrytie miest, ktoré v súčasnosti nemajú pripojenie, aj bezpečný transfer citlivých dát. Zapojiť chce aj krajiny z iných regiónov, napríklad z Afriky.

Európska komisia zvažuje reformu minimálnych daňových sadzieb pre energie, ktorá zvýhodní biopalivá oproti fosílnym palivám. Daň sa bude odvíjať od celkového množstva energie, pričom minimálna miera bude stanovená podľa množstva emisií spôsobených využitím paliva. Podľa návrhu potvrdeného anonymným zdrojom z prostredia Komisie by tak boli po roku 2033 štandardné fosílne palivá (nafta, benzín, zemný plyn) zaťažené minimálnou daňou 10,75 eur na gigajoule, udržateľné biopalivá (ktoré nie sú vyrobené zo surovín slúžiacich ako potraviny alebo krmivá) daňou 5,38 na gigajoule, vodík, elektrina a iné zelené palivá len 0,15 eur/GJ. Malo by to napraviť súčasnú situáciu, keď sú bionafta a bioetanol zdanené viac ako fosílne palivá. Najvypuklejším problémom je to v krajinách V4.

Zdanenie biopalív a fosílnych palív v krajinách V4

Zdroj – EURACTIV.com

Európsky parlament a členské štáty by sa mohli dohodnúť na finálnom znení kľúčovej digitálnej legislatívy už do polovice tohto roka. Podľa europoslanca Andreasa Schwaba možno kompromisné znenie Zákona o digitálnych trhoch očakávať už v apríli. Hlavným cieľom je zabrániť veľkým digitálnym platformám v zneužívaní ich dominantného trhového postavenia. Na druhej legislatíve, Zákone o digitálnych službách, ktorý okrem iného zavádza prísnejšie pravidlá pre odstraňovanie nelegálneho obsahu, by sa mohli inštitúcie dohodnúť do júna. V rozhovore to povedal europoslanec Christel Schaldemose, ktorý je spravodajcom k zákonu v europarlamente.

V europarlamente sa objavil návrh na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Obsahuje zrýchlenie povoľovacích konaní pre stavbu veterných elektrární a energetických prepojení, podporu dovozu vodíka a elektrickej energie aj presun rozhodovania o pravidlách využitia biomasy (tzv. kaskádový princíp) na úroveň členských krajín.

Čína stupňuje tlak na Litvu, najnovšie suspendovala dovoz hovädzieho mäsa. Podľa francúzskeho ministra obchodu Francka Riestera stoja ostatné členské krajiny pri Litve. EÚ sa snaží spor vyriešiť diplomatickou cestou, Čínu však takisto zažalovala na Svetovej obchodnej organizácii a pripravuje si nástroje, ktoré v prípade podobného nátlaku umožnia rýchlo prijať protiopatrenia. K európskej žalobe voči Číne sa pripojil už aj Taiwan.

Európska únia zvažuje odpustenie dane z pridanej hodnoty pri nákupe strategických obranných zariadení, výnimka sa môže týkať spoločného obstarávania dvoch a viacerých krajín a zariadení vyvinutých v spoločných európskych obranných projektoch. Podľa Európskej obrannej agentúry minuli členovia EÚ v roku 2020 na výzbroj 37 miliárd eur, z toho 4,1 miliardy šlo do projektov, na ktorých sa podieľali dve a viac krajín.

V nových eurofondoch by mohli byť financované aj prieskumné geotermálne vrty, hovorí ministerstvo hospodárstva a Slovenská inovačná a energetická agentúra. Prieskumné vrty sú nákladné, výdavky na ne neboli v rámci čerpania eurofondov považované za oprávnené, čo bola jedna z veľkých bŕzd využívania geotermálnej energie na Slovensku. Európske krajiny ponúkajú na zníženie investičných rizík geotermálnych vrtov a zatraktívnenie investícií rôzne grantové schémy. Najčastejšie je to formou dotácií na časť investičných výdavkov, na čo štáty využívajú rôzne európske podporné mechanizmy a finančné nástroje.

Európske telekomunikačné spoločnosti žiadajú, aby veľké online firmy prispievali na rozvoj digitálnych sietí. V otvorenom liste Komisii poukazujú na potrebu investícií do infraštruktúry, ich financovanie by nemalo byť len na pleciach štátu a telekomunikačných spoločností.

Francúzsko plánuje rozsiahle investície do energetických zdrojov vrátane jadrovej energie. Dlhodobý energetický plán prezidenta Macrona obsahuje desaťkrát viac solárnej energie, päťdesiat veterných fariem na pobreží a šesť nových jadrových reaktorov do roku 2050. Chce investovať aj do energetickej účinnosti, ktorá zníži spotrebu energie v krajine. Jeho plán, samozrejme, závisí od výsledku prezidentských volieb. V druhej polovici 2022 chce spustiť verejnú diskusiu o energetike, v 2023 má plán schvaľovať francúzsky parlament.

Belgicko reformovalo zákonník práce, umožnilo viac flexibility pri organizácii pracovného času. Zamestnanci sa budú môcť rozhodnúť pracovať desať hodín denne namiesto ôsmich, a tým si skrátiť pracovný týždeň na štyri dni. Podmienkou je súhlas odborov. Takisto si budú môcť presúvať pracovný čas medzi týždňami. Vo firmách s viac ako 20 zamestnancami získavajú právo odpojiť sa od komunikačných kanálov po bežných pracovných hodinách. Reforma stanovuje aj pravidlá, podľa ktorých budú ľudia pracujúci pre digitálne platformy ako Uber považovaní za zamestnancov.

Štatistika: Hlavnými investičnými partnermi EÚ sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko

V roku 2020 mali európske priame zahraničné investície vo zvyšku sveta hodnotu vyše 8,5 bilióna eur. Z toho takmer polovica bola v Spojených štátoch (24,3 percenta) a Spojenom kráľovstve (21,8 percenta). S asi desaťpercentným podielom nasledovalo Švajčiarsko. Podiel ďalších veľkých globálnych ekonomík na európskych priamych zahraničných investíciách je omnoho menší (Rusko 3,3 percenta; Čína 2,3 percenta; India jedno percento).

Podiel PZI z EÚ vo zvyšku sveta (koniec roka 2020)

Zdroj – Eurostat

Zaujímavá je aj opačná štatistika: podiel krajín na priamych zahraničných investíciách v EÚ. Celková hodnota PZI v Únii bola asi 7,3 bilióna eur. Neprekvapivo boli ich hlavným zdrojom Spojené štáty (31,3 percenta), Spojené kráľovstvo (17 percent) a Švajčiarsko (9,4 percenta). Takmer desať percent PZI v EÚ však pochádza z troch karibských krajín považovaných za daňové raje: Bermudy, Kajmanie ostrovy a Britské Panenské ostrovy.

Podiel krajín na PZI v EÚ (koniec roka 2020)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.