Zbrojíme ako na vojnu, Glváč objednal nové džípy

Minister obrany Martin Glváč sa zrejme rozhodol do dejín zapísať ako najväčší zbrojár medzi slovenskými politikmi. Po lietadlách, radaroch či vrtuľníkoch ohlásil tentoraz nákup nových džípov.

Podľa svojich slov objednal terénne vozidlá Land Rover. „V najbližšom čase dorazia desiatky kusov týchto vozidiel,“ povedal Glváč.

Britské landrovery postupne nahrádzajú zastaralé sovietske vozidlá UAZ, ktoré vojaci označujú za nepohodlné, málo bezpečné a drahé na prevádzku.

Ich obmenu rozbehol ešte minister Ľubomír Galko (SaS), pričom Glváč postupne dokupuje ďalšie a ďalšie kusy.

„Ministerstvu zrejme zostali nejaké nevyčerpané peniaze z minulého roku, tak ich investovalo do nových landroverov,“ hovorí Jaroslav Naď, bývalý úradník ministerstva obrany, dnes analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.

„Pre armádu je to v každom prípade lepšie, než keby sa mali ušetrené peniaze vrátiť do rozpočtu,“ dodáva.

Koľko džípov vojaci dostanú a za akú cenu, zatiaľ Glváč neprezradil. „O nákupe vozidiel Land Rover budeme onedlho informovať,“ uvádza ministrova hovorkyňa Martina Balleková.

Pri prvom nákupe v roku 2012 dostali vojaci 70 landroverov. Cena jedného vozidla vtedy vyšla na 64 tisíc eur bez DPH.

Nákup cez Luxemburg

Zákazka je na slovenské pomery netypická v tom, že ju dohodli úradníci NATO.

Aliancia má totiž vlastnú nákupnú agentúru, so sídlom v Luxembursku, ktorú môžu členské štáty za poplatok využívať. „Keď je to výhodné, snažíme sa ísť touto cestou,“ hovorí Glváč.

Slovensko len rozpíše, čo potrebuje kúpiť, a agentúra známa ako NSPA dohodne podmienky.

„Je to správny spôsob. Do takýchto nákupov aspoň nepreniknú rôzni pochybní sprostredkovatelia,“ hovorí exminister Galko.

Podľa neho je na nákup ďalších landroverov najvyšší čas. „Niektoré tie ruské UAZy sú už staršie, než naši generáli,“ dodáva Galko.

Minister vyzbrojovač

Faktom je, že výzbroj slovenskej armády politici dlhé roky prehliadali.

Namiesto toho smerovali peniaze na problémový komunikačný systém MOKYS (za druhej Dzurindovej vlády), či na predraženú údržbu vojenských budov (prvá Ficova vláda).

Glváč sa zase rozhodol pre opačný extrém a po svojom nástupe ohlásil skutočné zbrojné závody.

Len za posledný rok objednal talianske dopravné lietadlá Spartan, rozbehol rokovanie o nových stíhačkách a oznámil plán nákupu amerických vrtuľníkov Black Hawk.

Na rozdiel od minulosti môže pre svoje plány ľahko získať i širšiu podporu. Potrebu zbrojiť vyvolávajú obavy z vývoja na Ukrajine aj vyhrotené vzťahy s Ruskom. „Musíme sa snažiť znižovať závislosť na ruskej technike,“ zdôrazňuje Glváč.

Kontrakty pre nástupcov?

Už menej jasné je, kde na svoje nákupy zoberie peniaze.

Zatiaľ čo landrovery dokáže Glváčovo ministerstvo ešte pokryť z vlastných zdrojov, pri stomiliónových projektoch na stíhačky či vrtuľníky sa už nezaobíde bez peňazí od vlády.

„Máme predrokované s premiérom a ministrom financií, že na takéto projekty môžeme dostať financie,“ uvádza Glváč.

Lenže ministerstvo financií sa už tak presvedčivo netvári. „K týmto veciam je predčasné sa vyjadrovať. O zbrojných nákupoch budeme ešte rokovať,“ reagoval tlačový odbor ministerstva financií.

Ani to však Glváča odradiť nemusí.

Výhodou zbrojných nákupov je, že sa splátky dajú rozložiť do niekoľkých rokov. „Minister jednoducho môže podpísať kontrakt, zaplatiť prvú splátku, a nechať na svojich nástupcoch, aby niekde našli zvyšok peňazí,“ hovorí analytik Naď.