Odpor Nemecka nestačí, v EÚ budú nové jadrové reaktory. 12 otázok a odpovedí o tom, prečo sa jadro a plyn dostali medzi udržateľné investície

Európska komisia koncom minulého roka zverejnila návrh pravidiel pre zelené investície, v ktorom jadro a plyn za istých podmienok zaradila medzi udržateľné investície. Tento krok rozdelil členské štáty EÚ aj politikov a vyvolal veľkú debatu o tom, či to nespomalí boj proti klimatickej zmene.

Slovensko je medzi krajinami, ktoré návrh privítali, pretože počítajú najmä s využívaním jadrovej energie. Naopak, štáty ako Rakúsko a Luxembursko sú proti a Európsku komisiu dokonca budú žalovať.

Nové pravidlá kritizujú aj niektorí europoslanci, ktorí sa venujú zeleným témam. Tvrdia, že to môže odkloniť investície z obnoviteľných zdrojov do jadra a plynu.

V tomto texte sme zhrnuli 12 základných otázok a odpovedí na to, čo tento návrh znamená a aký bude mať vplyv na európsku aj slovenskú energetiku. Môžete si ho vypočuť aj ako podcast, v ktorom navrhované pravidlá vysvetľuje reportér Denníka E Tomáš Grečko.

Prečo návrh vyvolal taký veľký ohlas?

Cena energie patrí medzi základné faktory, ktoré rozhodujú o našej životnej úrovni. Určuje, koľko platíme za tovary, služby, aké vysoké sú naše účty a hypotéky. Dnes je plyn veľmi drahý pre napätie medzi Ukrajinou a Ruskom a vysoká spotreba energií prispieva aj k inflácii.

Do energetiky zároveň smerujú najväčšie investície v globálnej ekonomike a pravidlá, ktoré pre túto oblasť platia, rozhodujú o tom, aká je návratnosť investícií. Ak sú jasnejšie a pripravené na dlhšie obdobie, investori sú ochotnejší dávať svoje peniaze do týchto projektov. Týka sa to aj jadra a plynu, a preto bolo dôležité, aby Európska komisia povedala, aké pravidlá budú platiť v nasledujúcich desaťročiach.

Návrh pravidiel prichádza v čase, keď sa Európska únia zaoberá otázkou klimatickej neutrality a postupného odchodu od fosílnych palív. EÚ chce mať do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov. Takzvaná taxonómia stanovuje pravidlá pre to, čo sa môže považovať za udržateľnú investíciu a má slúžiť ako návod pre investorov, ktorí sa budú rozhodovať, kam vložiť peniaze. EÚ verí, že tieto pravidlá prinesú predvídateľnosť pre trh a súkromné investície nasmerujú k zdrojom, ktoré pomôžu pri prechode na čistú energiu.

Aké sú konkrétne podmienky pre jadro a plyn?

Jadro a plyn sa v tomto návrhu považujú za prechodné zdroje, ktoré majú uľahčiť prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje. Investície do týchto projektov sú preto v návrhu Komisie ohraničené konkrétnymi dátumami.

Nové jadrové reaktory získajú status zelených investícií, ak budú mať stavebné povolenie do roku 2045. Ak chcú štáty alebo investori upravovať reaktory, ktoré už stoja, stavebné povolenie potrebujú mať o päť rokov skôr. Okrem toho Európska komisia stanovila ďalšie prísne bezpečnostné kritériá: napríklad hlbinné úložisko vyhoreného paliva.

Pri plyne Komisia stanovila limity na to, koľko emisií môže vznikať pri prevádzke takého zdroja. Za zelené investície budú považovať tie, ktoré nebudú do roku 2030 vypúšťať viac emisií ako 270 g/kWh oxidu uhličitého, prípadne udržia ročnú hodnotu týchto emisí po dobu 20 rokov pod 550 kg/kWH. Do roku 2035 musia plynové elektrárne prejsť na nízkouhlíkové alebo obnoviteľné zdroje.

Každé tri roky budú prebiehať priebežné hodnotenia, ktoré budú vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov a technologického vývoja. Stanovené termíny sa potom môžu meniť.

Pri jadre musí byť súčasťou používania zdrojov dlhodobé riešenie na uskladnenie vyhoretého jadrového paliva a povolenie musí byť vydané do roku 2040.

Rozbehnú sa teraz na Slovensku projekty, ktoré spĺňajú tieto podmienky?

Na Slovensku sa aj bez nových pravidiel neuvažovalo nad inštaláciou nových veľkých plynových zariadení. Najmä preto, že ceny plynu výrazne poskočili a konflikt na Ukrajine ukazuje aj to, že je to nespoľahlivé palivo. Firmy, ktoré nad tým uvažovali, si to preto rozmysleli. Na stavbu jadrových reaktorov Slovensko nemá peniaze a na to, aby sme dosiahli energetickú sebestačnosť, to ani nebudeme potrebovať. Plán je spustiť tretí blok a dokončiť štvrtý blok Mochoviec.

Ak sa spomenie zelená energetika, najčastejšie si predstavíme obnoviteľné zdroje ako vietor či slnečná energia. Prečo sa do návrhu Európskej komisie dostala aj jadrová energia a plyn?

To, čo je zelené alebo nie, nezávisí len od toho, či je to obnoviteľné. Obnoviteľné zdroje energií by mali byť pri nových investíciách prvou voľbou, ale ukazuje sa, že nie je reálne, aby v horizonte desiatich rokov úplne nahradili fosílne zdroje. Emisie skleníkových plynov sa však dajú znižovať aj inak a teraz prebieha debata o tom, či je to možné aj s pomocou plynu a jadrovej energie, ako veľmi sa to dá a či si to ešte môžeme dovoliť.

Plyn je spomedzi tejto dvojice zdrojov problematickejší. Spaľovanie plynu vytvára omnoho menej emisií skleníkových plynov ako uhlie, ale tie zas vznikajú pri jeho ťažbe a preprave. Ani jedno z toho nemáme úplne pod kontrolou, keď dovážame plyn najmä z Ruska. Plynárenské zariadenia navyše do ovzdušia vypúšťajú metán, skleníkový superplyn, ktorý je oveľa agresívnejší ako oxid uhličitý. Výhodou, naopak, je, že máme pripravenú infraštruktúru: existujú potrubia, kompresorové stanice či zásobníky.

Pri jadrovej energii je jediným skleníkovým plynom vodná para. Problémom je, že stále nie je vyriešená otázka, čo robiť s vyhoretým jadrovým palivom. Okrem toho je stavba jadrových reaktorov veľmi drahá a trvá roky.

Jednou z podmienok pre jadro je aj hlbinné úložisko. Čo to je a máme to na Slovensku?

Ide o špeciálny spôsob ukladania vyhoretého jadrového paliva. Potrebujete naň stabilné geologické prostredie a veľkú hĺbku (až do 5 kilometrov). Podľa štúdií by mali byť bezpečné stovky rokov.

Na Slovensku zatiaľ také úložisko nie je, hoci sa už niekoľko rokov hovorí o hľadaní konkrétnej lokality. Problém je, že žiadna obec zrejme dobrovoľne nebude súhlasiť s výstavbou vo svojom okolí. Ak by sa aj našlo vhodné miesto, dá sa očakávať odpor ľudí, ktorí žijú blízko neho. Momentálne sa úložisko dokončuje vo Fínsku, fungovať by malo od budúceho roka. Je pravdepodobné, že spočiatku budú členské štáty EÚ svoje vyhorené palivo voziť práve tam.

Prečo je Slovensko medzi štátmi, ktoré privítali návrh Európskej komisie?

Pre Slovensko je dobré, ak budeme mať viac času prispôsobiť sa meniacej sa situácii. Stále je tu možnosť, že budeme potrebovať nahrádzať existujúce zdroje, musíme vyriešiť aj otázku vykurovania. Teplárenstvo je posledný segment, kde sa používa uhlie, tam sa plánuje aj nahrádzanie plynom. Ak by jadro a plyn v návrhu Komisie neboli, obmedzovalo by to aj našu schopnosť investovať do predĺženia životností existujúcich zdrojov.

Slovensko stále nemá jasnú stratégiu na to, ako bude postupovať v oblasti obnoviteľných zdrojov. Máme veľký potenciál v solárnej a geotermálnej energii, horšie je to pri veternej. Pri vodnej energii sme na tom celkom dobre, hoci tento zdroj má aj ekologické mínusy.

Druhou možnosťou pre Slovensko je znižovanie spotreby tak, že budeme investovať do rekonštrukcie budov, zatepľovania. Na obnovu rodinných domov je v pláne obnovy až 500 miliónov eur.

Aj v prípade, že využijeme obe možnosti, rozvoj obnoviteľných zdrojov aj zatepľovanie, pri spotrebe na Slovensku ostáva priestor, ktorý potrebujeme zaplniť. Vďaka návrhu Európskej komisie ostáva otvorená možnosť, že to bude jadro.

Proti návrhu sú štáty, ktoré dlhodobo nesúhlasia s výstavbou jadrových elektrární, ako napríklad Rakúsko, prípadne krajiny, ktoré sa ich rozhodli odstaviť, napríklad Nemecko. Prečo?

Nemecká vláda ešte na na začiatku aktuálneho tisícročia rozhodla, že postupne odstaví jadrové elektrárne. Vláda Angely Merkelovej neskôr toto rozhodnutie zmenila, no v roku 2011 sa napokon vrátila k plánu, podľa ktorého Nemecko zatvorí všetky atómové elektrárne v roku 2022.

Nemecká vláda toto rozhodnutie urobila v čase, keď boli vzťahy s Ruskom na dobrej úrovni, dokončoval sa Nord Stream 1 a spúšťala sa výstavba Nord Streamu 2. Okrem toho Merkelovej strana bola pod veľkým politickým tlakom, pretože v tom čase stúpla podpora Zelených a kresťanskí demokrati chceli pôsobiť ekologickejšie. Na rozhodnutie mala vplyv aj havária vo Fukušime.

Keď vláda urobila toto rozhodnutie, mala istotu, že cez Nord Stream potečie do Nemecka ruský plyn, a tamojší priemysel sa naň preorientoval. Teraz sa môže zdať, že spoľahnúť sa na plyn z Ruska nebolo najlepším krokom, no pred desiatimi rokmi bola situácia iná. Časom sa môže ukázať, že vďaka odstaveniu jadra zrýchlili investície do obnoviteľných zdrojov a úložísk energie. Nakoniec sa môže stať, že budú vďaka tomu popredu.

Odstavovanie atómových elektrární dodnes podporuje celé politické spektrum. Vlani v Nemecku odstavili tri elektrárne, do konca tohto roka prestanú fungovať aj posledné tri. S návrhom Európskej komisie Nemecko nesúhlasí (iba s jadrom, plyn podporuje, keďže ho potrebuje), vláda po jeho zverejnení energiu z jadra označila za nebezpečnú a argumentovala aj zložitým skladovaním rádioaktívneho odpadu.

Francúzsko ide investovať do jadrových reaktorov, Emmanuel Macron ich chce do roku 2050 postaviť minimálne šesť. Pridajú sa k nemu ďalšie štáty?

Je takmer isté, že sa budú stavať nové jadrové reaktory. Európska komisia avizuje, že investície do nových jadrových zdrojov budú na úrovni 500 miliárd eur. Ďalších 50 miliárd pôjde do predĺženia životnosti existujúcich. Dnes už buduje jadrové reaktory Fínsko, investície ohlásilo Holandsko, plány má aj Poľsko. Slovensko musí spustiť tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a dostavať štvrtý blok.

Otázne je, ako budú vyzerať nové reaktory: či to bude dnešná generácia, ako sú Mochovce, Jaslovské Bohunice, alebo to budú malé modulárne reaktory – v podstate motory z jadrových ponoriek prerobené na menšie jadrové elektrárne. Časť odborníkov verí práve tomuto modelu a aj podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nie je vylúčené, že sa budú využívať vo väčšej miere, hoci to zrejme nebude v blízkej budúcnosti.

Akú úlohu hrá pri úvahách o nových jadrových reaktoroch strach z havárií, aké zažila Fukušima alebo Černobyľ?

Debata o bezpečnosti jadrovej energetiky momentálne nie je silná. Prispievajú k tomu štúdie, ktoré zreálňujú pohľad na to, aké následky mali tragédie vo Fukušime alebo v Černobyli. Ak sa to prepočíta na to, koľko obetí si vyžiadalo spaľovanie fosílnych palív, tak sa ukáže, že uhoľné a tepelné elektrárne zabíjajú ročne tisíce ľudí len preto, že vypúšťajú malé prachové častice, ktoré sa ľuďom dostávajú do pľúc. To spôsobuje oveľa viac predčasných úmrtí ako jadrová energia. K tomu, že debata o strachu zoslabla, prispela aj energetická kríza. Pri voľbe medzi strachom z havárií a nedostatkom elektrickej energie, sa to druhé ukazuje ako dôležitejšie.

Aký vplyv bude mať zaradenie jadra a plynu medzi zelené investície na cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu?

Plány Európskej únie znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, stále platia. Medzinárodná energetická agentúra však hovorí, že už teraz by sme mali prestať investovať do nových zdrojov energie, ktoré fungujú na fosílne palivá. Medzi ne patrí aj zemný plyn. Rozhodnutie zaradiť plyn medzi udržateľné investície skôr pribrzdí prechod na klimatickú neutralitu. Jadro môže pomôcť zrýchliť odklon od fosílnych palív, prípadne uľahčiť situáciu počas obdobia medzi aktuálnym stavom a klimatickou neutralitou. Bude to však veľmi drahé.

Kritici návrhu, ktorý predstavila Európska komisia, hovoria, že to len odďaľuje nevyhnutné, a obávajú sa, že časť peňazí, ktorá by mohla ísť do obnoviteľných zdrojov, sa teraz presunie na projekty, ktoré sú menej udržateľné. Môže sa to stať?

Môže, ale obe strany pri tejto téme prehliadajú to, kde je ozajstný problém – potrebujeme zapracovať na tom, ako elektrickú energiu lepšie skladovať. Už dnes sú obdobia, keď sa vyrába viac elektriny, ako spotrebujeme, a prejavuje sa to napríklad tak, že sa vypínajú veterné elektrárne v Severnom mori. Na to, aby sme udržali stabilitu prenosovej sústavy, potrebujeme elektrinu spotrebovať alebo ju niekam uložiť.

Ak by sme dokázali lepšie uskladniť nadvyrobenú elektrinu, tak by sme mohli zapájať viac obnoviteľných zdrojov a vypínať tie, ktoré fungujú na fosílne palivá. Zálohou by bolo jadro alebo paroplynové elektrárne, ktoré sa dajú ľahko vypnúť.

Potrebujeme buď batérie, ktoré ale dnes nemajú takú veľkú kapacitu, alebo by sme energiu mohli mať uskladnenú vo vodíku. To nie je úplne efektívne, pri premene na vodík sa väčšina energie stratí, ale stále je to lepšie, ako prísť o celú nadprodukciu.

Návrh taxonómie teraz ešte posúdia členské štáty a Európsky parlament. Nemajú možnosť upravovať ho, iba môžu návrh zamietnuť ako celok. Je šanca, že sa to stane?

V Rade EÚ, čiže medzi členskými štátmi, to nie je pravdepodobné. Proti by muselo byť 20 z 27 štátov, a to dnes nevyzerá veľmi reálne. V Európskom parlamente je šanca, že návrh neprejde, väčšia, ale dá sa očakávať, že Európska komisia bude naplno vyjednávať s europoslancami, aby jej návrh získal väčšinu. Z objektívneho hľadiska je totiž dôležité, aby EÚ už pri udržateľných investíciách mala konkrétne pravidlá. Návrh by mal byť schválený do leta.

---

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.