Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Ruský útok na Ukrajinu pocítime aj ekonomicky

Samit EÚ. Foto - TASR/AP
Samit EÚ. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • Rusko začalo plnú inváziu na Ukrajinu, musíme sa pripraviť (aj) na ekonomické dôsledky.
  • Ceny energií ostanú vysoké minimálne do roku 2023.
  • Veľké firmy majú kontrolovať rešpektovanie ľudských práv a envirozáväzkov v celom dodávateľskom reťazci.

1. Ruský útok na Ukrajinu pocítime aj ekonomicky

V noci Rusko naplno zaútočilo na Ukrajinu. Alebo inak: v noci prezident jadrovej mocnosti opakovane vyhlásil, že nerešpektuje suverenitu, územnú celistvosť, dokonca ani právo na samostatnú existenciu nášho suseda a vyslal tam svoje vojská. Prípadne do tretice. V čase, keď časť slovenských poslancov nadbiehala vo výbore pre zahraničie ruskému veľvyslancovi rečami o tom, že „situáciu nevidia čierno-bielo“, autokratický šéf pána Bratčikova už vedel, že o pár hodín začne ostreľovať ukrajinské mestá raketami a napadnú ich jeho vojaci.

Vážne bezpečnostné a politické dôsledky ruskej agresie na tomto mieste nebudeme rozoberať. Skúsime sa zamyslieť nad tými ekonomickými.

Sankcie

V čase písania tohto prehľadu rokujú európski predstavitelia o ďalšej vlne sankcií voči Rusku. Prvý balík začal platiť v stredu a EÚ ho uvalila po tom, ako ruské sily vstúpili na územia ovládané separatistami.

Podrobný prehľad platných sankcií zverejnil Denník N:

  • Zablokovanie dvoch ruských bánk: Štátne banky VEB a PSB majú v EÚ zmrazené aktíva, firmy aj jednotlivci s nimi nesmú robiť akékoľvek transakcie. Boli vylúčené z globálneho finančného systému a USA im znemožní prístup k americkým dolárom.
  • Odrezanie Ruska od finančných trhov: V Európskej únii je zakázaný nákup či predaj cenných papierov, poskytovanie úverov Rusku, resp. jeho vláde, finančné vzťahy s ruskou centrálnou bankou, firmami a orgánmi.
  • Rozšírenie sankčného zoznamu: Pribudne naň niekoľko stoviek ľudí spojených s Kremľom, rovnako tak firiem spojených s oficiálnou ruskou politikou.
  • Zákaz obchodu s časťami Luhanska a Donecka, ktoré nie sú pod kontrolou ukrajinskej vlády.

druhom balíku rokovali včera večer na mimoriadnom samite lídri EÚ, cez videomost sa pripojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa záverov samitu sankcie zasiahnu finančný sektor, energetiku, dopravu, tovary s dvojakým (teda aj vojenským) využitím, rozšírenie sankčného zoznamu, zavedenie exportných kontrol a obmedzenie financovania exportu do Ruska.

Únia tiež pripravuje rozšírenie sankcií na Bielorusko, ktoré sa na invázii podieľalo tým, že ruským jednotkám poskytlo svoje územie.

Závery nemenujú konkrétne opatrenia, tie budú v piatok prijímať ministri zahraničných vecí. V hre je zablokovanie prístupu ruských bánk na európske kapitálové trhy, aj zákaz vývozu kľúčových technológií.

V tomto štádiu je nepravdepodobné, že Únia odreže Rusko od medzinárodného platobného systému SWIFT. To by znamenalo, že do krajiny by sa nedalo vôbec platiť a posielať peniaze. Tento krok môže nasledovať v prípade pokračujúcej ruskej agresie.

Ekonomické dôsledky

Ruská agresia zatriasla finančnými trhmi v Európe. Európsky index Stoxx50 klesol o 3,6 percenta, podobný pokles zaznamenali finančné centrá v Londýne, Paríži či vo Frankfurte. Hodnota eura klesla oproti americkému doláru o 1,8 percenta a dostala sa na najnižšiu úroveň od júna 2020, 1,11 USD/EUR.

Rusko nie je významným partnerom pre export z EÚ, ani dôležitým investičným partnerom. Export z EÚ do Ruska predstavuje asi 0,6 percenta európskeho HDP, v Rusku sa nachádza asi 3,3 percenta európskych priamych zahraničných investícií a investície z Ruska tvoria asi 2,1 percenta z PZI v Európe (údaje z konca roka 2020). Po anexii Krymu a uvalení prvých sankcií hľadali mnohé európske podniky radšej alternatívnych partnerov.

Rusko je však strategickým dodávateľom energetických surovín, najmä zemného plynu a ropy. Rusko sa podieľa viac ako dvoma pätinami na dovoze plynu a viac než štvrtinou na dovoze ropy do Únie. Hoci Únia po roku 2014 hovorila o potrebe znížiť energetickú závislosť od Ruska, podiel ruského plynu na európskom trhu v skutočnosti vzrástol.

Konflikt pravdepodobne spôsobí obmedzenie dodávok fosílnych palív z Ruska. Nemecko zastavilo schvaľovanie plynovodu Nord Stream 2, a hoci sankcie zatiaľ energetické exporty nepostihli, pri ďalšej eskalácii konfliktu sa to nedá vylúčiť.

Európa pravdepodobne dokáže získať dostatok plynu na zvyšok tejto vykurovacej sezóny, no povedie to k ďalšiemu zdraženiu energií. Zemný plyn je hlavnou zložkou mnohých hnojív a obmedzenie jeho dodávok, spolu s drahšími pohonnými hmotami, zvýši ceny potravín. Konflikt by navyše mohol narušiť vývoz obilia z Ukrajiny, ktorý vlani presiahol 33 miliónov ton.

Rast cien znamená vyššiu infláciu. Bank of America Securities odhaduje, že eskalácia konfliktu by mohla zvýšiť tohtoročnú infláciu v eurozóne o jeden percentný bod na 4 percentá. Upozornila na to aj členka predstavenstva Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová. Podľa nej môže inflácia dosiahnuť v najbližších mesiacoch nové maximá, než sa začne neskôr v priebehu roka 2022 postupne spomaľovať. Je však nepravdepodobné, že inflácia tento rok klesne pod dvojpercentný cieľ ECB.

Útok Ruska na Ukrajinu komplikuje rozhodovanie ECB o menovej politike. Vysoká a trvalejšia inflácia žiada reštriktívny prístup: ukončenie nákupu dlhopisov a zdvihnutie úrokovej miery. Konflikt však zvýšil neistotu na finančných trhoch. Ukončenie intervencií ECB zvýši riziko, že niektoré krajiny eurozóny prestanú byť schopné refinancovať svoj dlh.

Čo bude nasledovať

Detaily nového kola sankcií voči Rusku sa dozvieme po tom, ako ich v piatok schvália ministri zahraničných vecí. Pravdepodobne však nebude posledné. Intenzita ruského útoku na Ukrajinu sa zvyšuje, Putin zatiaľ nejaví ochotu rokovať ani ustúpiť.

2. Ceny energií ostanú vysoké minimálne do roku 2023

Katarský tanker so skvapalneným plynom v Poľsku (rok 2015).

Veľkoobchodná cena zemného plynu je o 400 percent vyššia než minulý rok, elektrina zdražela o 260 percent. Zdvihlo to aj maloobchodné ceny, o 51 percent pri plyne a 30 percent pri elektrine. Podľa pracovnej verzie oznámenia, ktoré chce Komisia zverejniť na budúci mesiac, ostanú energie drahé minimálne do roku 2023.

Dôvodom drahých energií je vysoký dopyt a geopolitické napätie. Útok Ruska na Ukrajinu naznačuje, že bezpečnostná kríza na východe Európy nepominie tak rýchlo. Dodávky ruského plynu do Európy ostanú obmedzené, môžu aj úplne ustať. Dovoz skvapalneného plynu dokáže výpadok pokryť len čiastočne (téme sa venujeme podrobnejšie vyššie). Európa navyše vstupuje do neistého obdobia s vyčerpanými zásobníkmi.

Čo to znamená

Energetická kríza určite nepominie po tejto zime, na nedostatok plynu sa musíme pripraviť aj v sezóne 2022/23. Vysoké ceny dopadnú na európske firmy, ale najmä najchudobnejšie domácnosti, pre ktoré už teraz tvoria výdavky na energie značnú časť rozpočtu. Mimoriadne zle je na tom Slovensko. Bývanie, voda a energie tvorili v roku 2020 viac ako 30 percent výdavkov domácností, máme tiež vysoký podiel domácností ohrozených energetickou chudobou.

Vlády tak budú musieť hľadať dlhodobejšie opatrenia, ako kompenzovať vysoké ceny energií. Spojený efekt následkov pandémie a vysokých energetických účtov zvyšuje riziko chudoby a krachu podnikov.

Drahé energie sú od polovice minulého roka hlavnou príčinou rastúcej inflácie. Ak budú rásť ďalej, tlak na rast celkovej cenovej hladiny tak bude pokračovať minimálne celý tento rok.

Čo s tým

Komisia navrhuje dvanásť opatrení, nejdú výrazne za nástroje, ktoré navrhla už v decembri. Neobsahujú niektoré radikálnejšie reformy energetických trhov, napríklad zrušenie previazania ceny elektriny na cenu plynu, ako požaduje Francúzsko a Španielsko.

Zásoby plynu: Komisia navrhuje, aby bola každá krajina so zásobníkmi plynu právne povinná naplniť ich do 30. septembra na určitú minimálnu úroveň. Tento rok podporí pilotný projekt spoločného nákupu strategických zásob. To však nijako neovplyvní súčasný nedostatok, v lepšom prípade ním pomôže pripraviť sa na zimu 2022/23.

Skvapalnený plyn: Alternatívou ruskému plynu majú byť dodávky LNG. Každý európsky región je dnes napojený priamo alebo nepriamo na veľký LNG terminál, Komisia zintenzívňuje rokovania s producentmi skvapalneného plynu a transportnými krajinami: USA, Katarom, Japonskom, Egyptom, Azerbajdžanom a Tureckom. Import LNG v súčasnosti nahrádza časť chýbajúceho ruského plynu, nie je to však ani tak výsledok diplomacie ako trhu: ceny plynu v EÚ sú vysoké, predajcovia sem preto presmerovali časť dodávok, ktoré mali smerovať do iných častí sveta. Limitom sú aj technické kapacity. Väčšina LNG terminálov v Európe je už teraz plná. Ak sa prerušia dodávky ruského zemného plynu do Európy, nebude ich možné nahradiť dovážaným stlačeným zemným plynom.

Posilnenie obnoviteľných zdrojov: Európa má dnes problém s nedostatkom a vysokými cenami energií najmä preto, že závisí od dovozu zemného plynu (čiastočne aj iných fosílnych palív) z Ruska. Aj preto potrebuje rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie. Komisia vyzýva na reformu, predovšetkým zrýchlenie povoľovacích procesov pri stavbe nových elektrární. Prechod na lokálne OZE by uchránil Európu pred podobnými energetickými krízami. O znížení závislosti od ruského plynu sme však hovorili už v roku 2014, po prvom ruskom útoku na Ukrajinu a okupácii Krymu. V súčasnosti je jeho podiel na európskom energetickom trhu ešte o niečo vyšší.

Biopalivá pre poľnohospodárov: Vysoké ceny energií spôsobujú rast cien potravín. Farmári platia viac za hnojivá a pohonné hmoty, spolu tvoria asi pätinu ich nákladov. Podľa eurokomisie je dlhodobým riešením využívanie biopalív. Brusel vyzýva členské krajiny, aby ich produkciu podporili aj agrodotáciami, uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci má podporiť investície do udržateľných energií.

Vyšetrovanie Gazpromu: Európska komisia vyšetruje podozrenia, že Gazprom manipuluje trh so zemným plynom. Cituje napríklad fakt, že zásobníky ruskej firmy boli naplnené priemerne len na 16 percent v porovnaní s 44 percentami naplnenosti iných zásobníkov.

Čo bude nasledovať

Spomínané opatrenia nedokážu znížiť ceny energií v krátkodobom horizonte. Keďže plný ruský útok na Ukrajinu energetickú krízu ešte zhorší, kľúčové bude, ako na rast cien v najbližších týždňoch a mesiacoch zareagujú národné vlády – pomocou pre najzraniteľnejšie domácnosti, podporou firiem.

3. Firmy majú kontrolovať dodržiavanie ľudských práv a environoriem svojimi dodávateľmi

Foto – TASR/AP

Veľké európske firmy budú musieť identifikovať, predchádzať a zmierňovať porušovanie ľudských práv a environmentálnych štandardov vo svojich dodávateľských reťazcoch. Požaduje to návrh Smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti predstavený Európskou komisiou.

Budú tiež musieť vytvoriť postupy pre monitoring vlastných due diligence opatrení, aj ich dodávateľov, a ustanoviť procedúry podávania sťažností pre obete prípadných porušení ľudských práv a environmentálnych štandardov.

Na koho sa povinnosť vzťahuje

Smernica sa má vzťahovať na firmy s viac ako 500 zamestnancami a celosvetovým obratom nad 150 miliónov eur. V rizikových sektoroch sa však hranica znižuje na 250 zamestnancov a 40-miliónový obrat. Pri firmách so sídlom mimo EÚ sa bude brať do úvahy len obrat, hranica je rovnaká, 150 a 40 miliónov eur.

Čo to bude znamenať

Legislatíva má obmedziť riziko, že ťažbe surovín či výrobe polotovarov používaných európskymi firmami a dovážaných z krajín mimo EÚ boli hrubo porušené ľudské práva (detská práca, nútená práca a pod.) či environmentálne štandardy.

Príkladov je mnoho. Používanie detskej práce pri ťažbe diamantov v Stredoafrickej republike, environmentálna degradácia spôsobená ťažbou lítia v Latinskej Amerike, tábory nútených prác v čínskom Sin-ťiangu, v ktorých sa vyrábajú komponenty solárnych panelov.

Kto bude pravidlá kontrolovať

Za dohľad budú zodpovedné vnútroštátne správne orgány vymenované členskými štátmi. Pri nedodržaní pravidiel môžu firmám uložiť pokuty.

Obete porušenia pravidiel budú mať možnosť podať žalobu o náhradu škody, ktorej sa dalo pomocou vhodných opatrení náležitej starostlivosti vyhnúť.

V čom môže byť problém

Časť europoslancov zastáva názor, že povinnosť kontrolovať dodávateľské reťazce by sa mala vzťahovať aj na menšie firmy. Pri hraniciach veľkosti firmy určených Komisiou pod ňu spadá len asi trinásťtisíc (okolo jedného percenta) firiem v EÚ.

Podľa Komisie však smernica malé firmy nevylučuje. Budú pod ňu spadať nepriamo, keďže sú často súčasťou dodávateľských reťazcov veľkých podnikov. Komisia im plánuje pomôcť pri zvládnutí administratívy spojenej s novou smernicou.

Firmy môžu obmedziť svoju zodpovednosť za porušenie pravidiel. Stačí, ak od dodávateľov získajú záväzné uistenie, že rešpektujú kódex. Podľa kritikov sa tak z due diligence stáva formálne cvičenie, v ktorom stačí zaškrtnúť správne okienka.

Predseda európskeho podnikateľského združenia spochybňuje vykonateľnosť nových pravidiel. Firmy podľa neho nemajú možnosť kontrolovať celý dodávateľský reťazec. Okrem toho je ohrozená ich globálna konkurencieschopnosť. Niektoré európske krajiny (Francúzsko, Nemecko) však už prijali podobné pravidlá na národnej úrovni. Okrem toho, rešpektovanie envirozáväzkov a ľudských práv vyžaduje čoraz viac súkromných investorov. Podľa komisára Bretona firmy implementujú novú legislatívu ešte skôr, ako sa dokončí jej prijímanie.

Čo bude nasledovať

Legislatívu musí prijať Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín v Rade. Po jeho prijatí budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na oznámenie príslušných znení Komisii.

Ďalšie správy

Európsky parlament prijal revíziu pravidiel o diaľničných poplatkoch. O takzvanej smernici Eurovignette rokujú europoslanci a zástupcovia členských krajín už päť rokov, kompromisné znenie dohodli minulé leto. Legislatíva okrem iného zvýhodňuje ťažké nákladné autá s elektrickým motorom a na vodík: získajú výrazné zľavy z diaľničných poplatkov. Smernica tiež prakticky ukončí používanie diaľničných známok platných na určité obdobie, poplatky by sa mali platiť podľa prejdenej vzdialenosti. Členské krajiny však budú môcť ponechať diaľničné známky pre vybrané úseky v prípade, ak by zavedenie mýta znamenalo výrazný prepad príjmov.

Ministerstvo regionálneho rozvoja chce začať zverejňovať prvé výzvy na projekty z nových eurofondov už v lete. Stále však chýba Partnerská dohoda – jeden z dvoch kľúčových dokumentov pre nastavenie pravidiel čerpania eurofondov na nasledujúcich sedem rokov. Dohodu musí odsúhlasiť Európska komisia, s tou však zatiaľ vedieme iba neformálne diskusie. Partnerskú dohodu musí pred oficiálnym zaslaním Komisii schváliť vláda. MIRRI ešte minulý rok očakávalo, že sa tak stane na jeseň minulého roku. Termín, ked by o dokumente mali rokovať ministri a ministerky, však stále nie je známy. Nie je tiež jasné, kedy sa Partnerská dohoda dostane do medzirezortného pripomienkového konania a bude sa k nej môcť vyjadriť verejnosť.

januári 2022 dosiahla miera inflácie v eurozóne 5,1 percenta. Viac ako dvojpercentnú hodnotu dosiahla v Litve (12,3 percenta) a Estónsku (11 percent), na Slovensku bola 7,7-percentná.

Zdroj – Eurostat

Ak by sa potvrdila februárová ekonomická prognóza Európskej komisie, Slovensko by z Plánu obnovy a odolnosti EÚ (RRF) dostalo o 330 miliónov eur menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Časť grantov, 30 percent, sa vypočíta na konci júna tohto roku na základe hospodárskych výsledkov za roky 2021 až 2022. Rozhodujúcim ukazovateľom bude zmena reálneho HDP v rokoch 2020 až 2021. V prípade Slovenska bol vyšší, ako pôvodne predpokladala Komisia, čo by znamenalo zníženie alokácie. Slovensko malo podľa pôvodných predpokladov z plánu obnovy získať 6,3 miliardy eur. Išlo o výpočet na základe predpovede hospodárskeho vývoja, ktorý v jeseni 2020 spravila Európska komisia. Tá vtedy slovenskej ekonomike odhadla súhrnný 7,5-percentný prepad, v skutočnosti bol vývoj lepší o viac ako tri percentuálne body. Podľa prepočtu think-tanku Bruegel tak dostaneme o asi päť percent alokácie menej, čo je 330 miliónov eur. Podľa sekcie plánu obnovy na úrade vlády je zatiaľ predčasné špekulovať o znížení alokácie a jej dôsledkoch na reformy a investície.

Výpočty národných alokácií z plánu obnovy pre jednotlivé členské štáty

Zdroj – Bruegel

Francúzske predsedníctvo chce zrýchliť prijímanie nariadenia pre batérie tak, aby sa proces ukončil už v tomto roku. Nariadenie má zabezpečiť prísnejšie environmentálne pravidlá počas celého životného cyklu batérií, od ťažby nerastných surovín po zber a opätovné využitie. Dôležité je to najmä pri veľkých batériách používaných v elektromobiloch. Pozíciu k nariadeniu prijal už výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, v zásade sa zhoduje s návrhom Komisie. Europoslanci chcú vidieť o niečo ambicióznejšie ciele pre zber batérií – u malých prenosných 70 namiesto 65 percent do 2025 a 80 namiesto 70 percent do roku 2030. Pri batériách v elektromobiloch navrhujú 75 percent do 2025 a 85 percent do 2030.

Európsky parlament žiada rýchlejšiu stavbu pobrežných veterných elektrární. V odpovedi na stratégiu pripravenú Európskou komisiou podčiarkuje potrebu zrýchlenia procesu schvaľovania nových projektov. Eurokomisia plánuje zvýšiť európske kapacity na výrobu energie z vetra na 60 gigawattov do roku 2030 a 300 GW do roku 2050. Integrácia väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov si vyžiada aj investície do elektrických sietí. Prenosové a distribučné sústavy budú musieť byť flexibilnejšie, aby dokázali reagovať na výkyvy v produkcii energie z obnoviteľných zdrojov.

Európske plány na výrobu čipov by mali brať do úvahy aj environmentálne dôsledky, produkcia polovodičov patrí medzi najnáročnejšie na zdroje, tvrdia výskumníci z think-tanku Bruegel. Podľa nedávneho výskumu Harvardovej univerzity emisie skleníkových plynov spôsobené prevádzkou počítačových zariadení síce klesajú, no ich celková uhlíková stopa rastie v dôsledku výroby hardvéru a infraštruktúry. Nedávno zverejnený legislatívny návrh, Európsky akt pre čipy, pritom berie do úvahy len priame emisie z prevádzky.

Ropné spoločnosti ExxonMobil, Chevron, Shell a BP sú zodpovedné za viac ako 10 percent emisií skleníkových plynov vypustených po roku 1965, tvrdí rozsiahla reprezentatívna štúdia. Analýza dát navyše ukazuje, že tvrdenia týchto firiem o zavádzaní „zelených opatrení“ sú väčšinou greenwashingom. Ich biznis model stojí naďalej dominantne na fosílnych palivách, investície do čistej energie sú minimálne.

Štatistika: Hlavným obchodným partnerom Ruska v Európe je Nemecko

Rusko je piatym najväčším obchodným partnerom pre európsky vývoz tovarov (4,1 percenta z celkového objemu) a piatym najdôležitejším importérom tovarov do EÚ (5,6 percenta). Vzájomný obchod má za posledné desaťročie skôr klesajúcu tendenciu.

Drvivú väčšinu dovozov z Ruska tvoria energetické suroviny. EÚ vyváža najmä medicínsky tovar, automobily a ich súčasti.

Najviac obchodované produkty medzi EÚ a Ruskom, 2020, mld. EUR

Zdroj – Eurostat

Najväčším obchodným partnerom (dovoz aj vývoz) Ruska spomedzi európskych krajín je Nemecko. Z hľadiska podielu na celkovom importe/exporte je Rusko dôležitým partnerom najmä pre pobaltské republiky, ale aj pre Česko, Fínsko a Poľsko (viac ako 10-percentný podiel Ruska na vývoze), resp. Fínsko, Slovensko a Bulharsko (viac ako 15-percentný podiel na dovoze tovarov).

Dovoz tovarov z Ruska do EÚ, podľa krajín, 2020

Zdroj – Eurostat

Vývoz tovarov do Ruska z EÚ, podľa krajín, 2020

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie