Šok zo Sputnika je tu zas. Zmení globálnu ekonomiku. V dobrom i zlom

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Všetci sme rozhorčení brutálnou agresiou Ruska na Ukrajine. Chceme nájsť rýchle a účinné riešenia, ktoré agresora skrotia. Ako to spraviť? A sú také riešenia vôbec možné?

Európska únia a USA uvažujú o zavedení drastických odvetných opatrení. Veľa si sľubujú od odpojenia Ruska od systému medzinárodných platieb SWIFT. Rusko tak nebude môcť prijímať platby v zahraničnom obchode – vrátane platieb za ropu a plyn. Tieto komodity tvoria podstatnú časť príjmov Ruskej federácie.

Pomôže to? Sotva. Na rozdiel od Európskej únie sa Rusko na vojnu starostlivo pripravilo. Aj po ekonomickej stránke. So sankciami evidentne počítalo. Príjmy z predaja ropy a plynu ukladalo do štátneho rezervného fondu. Devízové rezervy ruskej centrálnej banky narástli z 300 miliárd dolárov v roku 2015 na 630 miliárd v januári 2022.

Táto suma je rovná 40 percentám ruského domáceho produktu a ekvivalentom šesťročných celkových ruských exportov do Európskej únie. Aj keby Únia prestala odoberať ruskú ropu, plyn, a kovy, Rusko by malo dlho z čoho žiť. Okrem toho sa môže oprieť o Čínu s jej obrovským trhom večne hladným po dodávkach surovín a energií. Sankcie Rusku nepochybne veľmi poškodia, ale nezničia ho.

Na druhej strane okamžitý výpadok dodávok plynu a ropy Európskej únii poriadne skomplikuje život. Ruský podiel na celkových dodávkach plynu do Únie činí cca 40 percent. Nie je možné ho rýchlo nahradiť. Slovensko patrí v Únii k najviac závislým štátom od dovozu ruskej ropy a plynu. Dnes ešte nevieme, ako tento výpadok nahradíme, koľko to bude stáť a ako sa to všetko premietne do cien energií pre domácnosti a podniky. Okrem toho by zastavenie dodávok ropy a plynu vyhnalo infláciu na rekordné úrovne. Slovensko okrem toho príde aj o príjem z poplatkov za tranzit ropy a plynu. Tento výpadok nám nikto nenahradí. Na rovinu treba povedať, že Európa dnes nemá poruke žiadne jednoduché, rýchle a hlavne účinné sankcie, ktoré by prinútili Rusko stiahnuť sa z Ukrajiny.

A čo USA? O veľký konflikt s Ruskom nemajú záujem. Pre Spojené štáty je hlavným súperom v boji o globálnu ekonomickú a politickú dominanciu Čína. Konflikt s Ruskom, hoci aj studený, by Ameriku zbytočne vyčerpával. USA sú rady, že sa konečne vyhrabali zo zbytočnej, drahej a bezvýslednej vojny v Afganistane. Ukrajina je dôležitá pre nás, menej už pre USA. Bežného amerického voliča trápi inflácia, nie konflikt v neznámej a vo vzdialenej krajine.

Sme teda voči Rusku prakticky bezmocní? V tejto chvíli do veľkej miery áno. A nie je to len vina Ruska, ale aj naša. Európa dlho žila v ilúzii, že veľké konflikty sa skončili v roku 1945 a dnes sa „už nič také nemôže stať“. To neznamená, že Európa bude voči Rusku bezmocná naveky. Vojna na Ukrajine je pre Európsku úniu to isté, čo bolo pre USA vypustenie prvej ruskej družice v roku 1957 („šok zo Sputnika“). USA si zrazu uvedomili, že Sovietsky zväz nie je zaostalá a chudobná krajina, ale ťažký konkurent, ktorého treba brať vážne.

Proti Rusku dnes stojí Európska únia ako zhluk rôznorodých a často aj rozhádaných štátov. V takejto podobe Únia naozaj nie je pre Rusko vážnym súperom. Nemá vlastnú armádu ani jednotnú vládu. Európa je dnes tam, kde bolo 13 amerických kolónií v roku 1776. Cesta k „Spojeným štátom európskym“ bude iste dlhá a ťažká. Skúsenosť však hovorí, že ľudia akceptujú pravdu, až keď je najhoršie. V konečnom dôsledku bude vojna na Ukrajine pre Európu nielen hrozbou, ale aj veľkou príležitosťou na hlbšiu integráciu a premenu na funkčný štát. Zrazu vidíme, že európski lídri dokážu prijať rozhodnutia za niekoľko dní. Predtým trvali diskusie mesiace a roky. To je jeden z nezamýšľaných – a veľmi pozitívnych – dôsledkov ruského útoku na Ukrajinu.

Momentálne rozdáva karty Rusko a nie Európa. V budúcnosti to môže byť inak. Vojna na Ukrajine bude mať krátkodobé a dlhodobé ekonomické dôsledky. Tie krátkodobé postihnú viac Európu. Bude sa trápiť s nedostatkom surovín a energií a s vysokou infláciou. Primárnou racionálnou reakciou bude snaha o energetickú samostatnosť. V dlhšom horizonte si bude musieť Európa zadefinovať svoje miesto vo svete. Je stále zrejmejšie, že éra globalizácie a voľného obchodu, ako sme ju poznali z 90. rokov, odchádza do histórie. Bude vystriedaná érou regionálnych politických a ekonomických blokov.

Európa (možno spolu so západným Balkánom a severnou Afrikou) vytvorí silný a multikultúrny blok voľného obchodu. Centrom druhého sa stávajú USA a ich zadný dvorček v strednej a južnej Amerike. Tento proces začal už Donald Trump, keď vo veľkom štýle uvalil clá na dovozy z Európy a Číny. Tretí blok si buduje Čína z ekonomicky závislých štátov v juhovýchodnej a strednej Ázii. Rusko sa po strate trhov v Európe bude musieť stále viac orientovať na Čínu. Zďaleka nepôjde o rovnocenné partnerstvo. Ruská populácia a ekonomika sú len desatinové v porovnaní s Čínou. Paradoxne bude Rusko upadať do stále väčšej a často aj ponižujúcej závislosti od čínskeho giganta.

Bude nás to tešiť? Nemalo by. Trieštenie sveta na regionálne bloky je zlou správou pre zemeguľu i jej občanov a spotrebiteľov. Globalizácia hnaná voľným zahraničným obchodom otvorila v histórii zemegule unikáte historické okno príležitostí. Vďaka globalizácii dostali chudobné krajiny Ázie možnosť vyrábať, vyvážať a zvyšovať životnú úroveň. Občania USA a Európy zas profitovali z lacného tovaru a služieb. Aj vďaka globalizácii bola inflácia v posledných dvoch desaťročiach neobyčajne nízka. S globalizáciou a jej efektmi (vrátane nízkej inflácie) sa budeme musieť na celé roky rozlúčiť. To je veľká škoda, ale inak to asi nebude.

Ruský útok na Ukrajinu je jedným z nepredvídateľných momentov, ktoré zmenia históriu. V dobrom i zlom.