Denník N

Zelený newsfilter: Ukrajinská vedkyňa odkázala, že vojna aj skleníkové plyny majú toho istého sponzora, teraz sa pred bombami skrýva v kúpeľni

Každý štvrtok sumarizujeme najdôležitejšie správy o klimatickej zmene, životnom prostredí a ich vplyve na ekonomiku a životný štýl.

Zelený newsfilter zostavuje reportér Denníka E Tomáš Grečko. Dnešné vydanie má 1300 slov, ktoré si stihnete prečítať za 5 minút.

1. Na ďalšie krízy nebol čas ani peniaze

Koláž N, ilustračné foto – TASR/AP

Práve teraz mali podľa vedcov vyspelé štáty najviac zabrať, aby otočili vývoj v emisiách skleníkových plynov. Kým trvá vojna na Ukrajine, je len malá šanca, že sa to podarí.

Nasledujúci zoznam je len stručným zhrnutím toho, aké dôsledky to môže mať na šance vyhrať boj s klimatickou krízou.

  • Stratený čas a pozornosť: Ak Rusko nezájde do krajnosti a nepoužije jadrové zbrane, obetí vojny budú tisíce. Klimatická kríza si ich vyžiada viac a, ako pripomínajú vedci OSN v správe zverejnenej v pondelok, neujde pred ňou nikto na svete. Vojna či riziká spojené s nedostatkom plynu a ropy však pôsobia naliehavejšie, a tak sa klíme bude venovať menej pozornosti.
  • Ropa je opäť v kurze: Nárast cien ropy pribrzdí transformáciu energetiky a dopravy. Vďaka vojne môžu byť zisky ropného biznisu v najbližších rokoch zaujímavejšie, než sa predpokladalo. Naopak, obnoviteľné zdroje energie budú pre investorov, ktorí uprednostňujú rýchlu návratnosť peňazí pred udržateľnosťou, menej zaujímavé.
  • Menej peňazí na transformáciu: Humanitárna kríza si vyžiada peniaze, ktoré mohli byť použité na investície do zelených projektov. Prostriedky budú chýbať aj vo výskume a vo vývoji alternatívnych technológií v priemysle a v energetike.
  • Pribrzdenie prechodu na elektromobilitu: Rusko je dôležitým exportérom paládia, niklu a medi, ktoré sa využívajú aj pri výrobe batérií do elektromobilov. Hľadanie nových dodávateľov a prekonfigurovanie celého výrobného reťazca bude stáť čas a môže odsunúť zlacňovanie elektromobilov.
  • Rozpad západno-ruských vedeckých tímov: Ruskí vedci, nech je ich ideologické presvedčenie akékoľvek, sú dôležitou súčasťou mnohých vedecko-výskumných tímov. Magazín Nature pripomína, že prerušenie vedeckej spolupráce a grantov pre ruských kolegov už avizovali veľké výskumné ústavy v USA, Nemecku a vo Veľkej Británii.
  • Rusko dáva od boja s klimatickou zmenou ruky preč: Rusko je po Číne, USA, EÚ a Indii piatym najväčším producentom skleníkových plynov. Bez toho, aby znižovalo emisie spoločne s ostatnými, sa klimatickú neutralitu do polovice storočia nepodarí dosiahnuť. Aj keby mal konflikt krátke trvanie a skončil sa porážkou Putinovho režimu, Rusko bude vojnou natoľko finančne zdecimované, že na radikálnejšiu zelenú transformáciu nebude mať peniaze.
  • Sibírsky permafrost môže vypustiť ďalšie obludnosti: Trvalo zamrznutá pôda na Sibíri – permafrost –, by sa naďalej topila aj bez vojny na Ukrajine. No ďalšia izolácia Ruska môže sťažiť monitorovanie oblasti. Roztopený permafrost uvoľňuje skleníkový superplyn metán, ale objavilo sa podozrenie, že do ovzdušia sa dostali aj spóry smrteľného antraxu.
Satelitný záber na požiare na Sibíri z európskej družice Copernicus Sentinel. Foto – ESA
  • Obnoviteľné zdroje nepomôžu hneď: Osamostatnenie sa od ruského plynu a ropy sa nedá dosiahnuť len s pomocou obnoviteľných zdrojov. Tie totiž dávajú najviac energie v lete a cez deň, zatiaľ čo najväčšia spotreba je v zime. Na uloženie energie nie je dosť batérií, prečerpávacích elektrární a uskladnenie vo forme vodíka je väčšinou len na papieri. Spočiatku tak budú krajiny hľadať najmä možnosti, ako nahradiť ruské fosílne palivá z iných zdrojov. Dovoz tankermi však bude nielen drahý, ale vytvorí aj dodatočnú uhlíkovú stopu a zvýši riziko ekologických havárií.
  • Zlomový moment pre jadrovú energetiku: Ak Vladimir Putin predsa len siahne po atómových zbraniach, jadro v Európe sa stane symbolom jeho krutosti a to sa zrejme  prenesie aj na vnímanie jeho mierového využívania. Ak k najhoršiemu nedôjde, potom môže byť jadrová energetika to, čo európskym štátom pomôže prekonať závislosť od ruského plynu a ropy. Nemecko sa napríklad môže rozhodnúť, že neodstaví posledné tri jadrové reaktory na konci tohto roka, ako pôvodne plánovalo, a preskúmať opätovné spustenie troch blokov, ktoré odstavilo koncom minulého roka.
  • Vojna sama osebe je ekologická katastrofa: Na to, že by sa armáda uprostred konfliktu zaoberala ochranou životného prostredia, môžeme zabudnúť. Prejavilo sa to už napríklad zvýšenou gama radiáciou v černobyľskej uzavretej oblasti. Štátny inšpektorát jadrového dozoru Ukrajiny označil za pravdepodobnú príčinu zvírený prach z veľkého množstva ťažkej vojenskej techniky.

Všetky tieto dôsledky sú len ďalšími dôvodmi, prečo je víťazstvo Ukrajiny v bytostnom záujme každého jedného obyvateľa planéty vrátane Slovákov.

Viac o tom, či môžu byť vojny ekologickejšie: Do boja v elektrotankoch? Nie je to až také nereálne. Americká armáda skúma aj pohon mikroreaktormi

2. Ruský vedec sa ospravedlnil ukrajinskej kolegyni, ktorá pomáhala bojovať s klimatickou zmenou, kým jej išiel internet

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Energetika

Klimatická zmena

Ochrana prírody

Vojna na Ukrajine

Zelený newsfilter

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie