Týždeň v európskej ekonomike: Európa sa pripravuje na budúcnosť bez ruského plynu

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Zaistenie energetickej bezpečnosti bez ruského plynu bude ťažké, no asi nevyhnutné.
• Ruská agresia na Ukrajine už ovplyvňuje ekonomiku Európy.
• Možnosť zastavenia otepľovania v bezpečnom pásme sme premeškali, treba sa pripraviť na následky.

1. Európa sa pripravuje na budúcnosť bez ruského plynu

Európska únia chce posilniť svoju energetickú bezpečnosť. Čoraz tvrdšie sankcie voči Rusku a eskalujúce násilie na Ukrajine vyvolávajú obavy o bezpečnosť dodávok ruských energetických komodít. Túto zimu Európa pravdepodobne dokáže zvládnuť, musí sa však pripraviť na budúcu.

„Naša súčasná situácia je napätá,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simsonová a dodala, že Komisia neustále informuje ministrov členských štátov o svojich prognózach, hodnoteniach a pohotovostných plánoch.

EÚ má aspoň „robustné zásoby“ ropy, informovala Simsonová na tlačovej konferencii pred špeciálnym stretnutím ministrov zodpovedných za energetiku v Bruseli, ktoré sa konalo v pondelok 28. februára. Európska komisia tvrdí, že aj keby Rusko prerušilo všetky dodávky energie, túto zimu už Európa zvládne.

Čo sa môže diať

Európa dováža asi 40 percent svojho plynu, 35 percent svojej ropy a viac ako 40 percent uhlia z Ruska. Think-tank Bruegel hovorí o troch scenároch:

• Ak by do Európy neprúdil žiadny ruský plyn, členské štáty by museli znížiť svoj dopyt o 10 až 15 percent z celkového ročného úhrnu.
• Druhý scenár počíta s možnosťou, že plynovody Nord Stream 1 a Turkstream by dodávali plyn v maximálnych objemoch, ale tranzit cez Ukrajinu a Poľsko by sa úplne zastavil. To by podľa think-tanku znamenalo, že „Gazprom by zarobil veľa peňazí“, zatiaľ čo Európa by stále „trpela veľmi nestálym trhom s plynom“.
• Tretí scenár ráta s ruskými dodávkami bez sankcií z oboch strán. Ak by si Gazprom plnil dlhodobé zmluvné záväzky (podobne ako v roku 2021), zásobníky v EÚ by bolo možné „ľahko doplniť“ a scenár by „viedol k nižším cenám“.

Kto má aký veľký problém

Vo všeobecnosti platí: čím viac na východ, tým vyššia je závislosť krajiny od dodávok ruských energetických surovín.

Závislosť európskych krajín od ruského plynu

Z európskeho hľadiska je najdôležitejšia pozícia najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka. Nemecká vláda v prvých dňoch ruského útoku na Ukrajinu váhala s tvrdými sankciami, nakoniec s nimi súhlasila. Teraz robí plány na energetické odstrihnutie sa od Ruska.

Čo s tým robiť

Prvým krokom je budovanie strategických zásob. Denník Der Spiegel zverejnil komunikáciu ministerstva, ktorá hovorila o zámere naplniť nemecké plynové zásobníky do augusta 2022 na 65 percent, do októbra na úroveň 80 percent a 1. decembra by mali byť zásobníky plynu naplnené na 90 percent.

Do 1. februára by naplnenosť zásobníkov nemala klesnúť pod 40 percent. Tento plán Nemecko intenzívne koordinovalo s ostatnými členskými štátmi a minister ho chce oficiálne predstaviť v rámci takzvaného „veľkonočného balíka“ zrýchlenej energetickej legislatívy.

Situácia je náročnejšia pri zásobách uhlia. Väčšina nemeckých uhoľných elektrární totiž funguje systémom „just in time“, čo znamená, že uhlie sa dováža priamo do pecí.

Druhým krokom je posilňovanie alternatívnych zdrojov. Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva a ochrany klímy Robert Habeck navrhuje dvojstupňové riešenie energetických problémov svojej krajiny. „Musíme prekonať vysokú závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska. Vojnový štváč nie je spoľahlivý partner,“ vysvetlil. „Po druhé, musíme urýchliť [zelenú] transformáciu energetiky na európskej úrovni.”

Nemecká vláda však diskutuje aj o možnosti, ktorá bola pre koaličnú stranu Zelených donedávna absolútne neprijateľná – predĺženie fungovania atómových elektrární. Vicekancelár Habeck v nemeckej televízii povedal, že ide o relevantnú otázku, ktorú nemožno odmietnuť len z ideologických dôvodov.

Podobnú kombináciu krokov budú zvažovať aj ostatné členské krajiny: vytváranie strategických zásob fosílnych palív od alternatívnych dodávateľov, rýchlejšie budovanie kapacít na využívanie obnoviteľných zdrojov a/alebo atómovej energie. Víťazom týchto zmien môže byť okrem jadra aj vodík: čím drahší a nedostupnejší bude zemný plyn, tým skôr sa oplatí investovať do konverzie plynárenskej infraštruktúry.

Bez ohľadu na to, aké má Európa plány na budúcu zimu, a napriek ubezpečeniam, že zvládne tú súčasnú, stále existujú obavy z historicky vysokých cien energií. Európska komisia by mala budúci týždeň predstaviť pokračovanie októbrového „súboru opatrení“ na riešenie vysokých cien energií vrátane ďalších spôsobov riešenia cenovej krízy a analýzy súčasnej situácie.

Komisia pravdepodobne navrhne mechanizmus, ktorý spotrebiteľov motivuje znížiť svoju spotrebu, čo už v menšom meradle urobili európski prevádzkovatelia sietí. O znížení dopytu však uvažuje aj v oblasti priemyslu. Priemyselné podniky by mohli v čase, keď je elektriny nedostatok, zastaviť výrobu, kým dopyt po energii neklesne. Prípadné finančné straty by sa im zaplatili.

Komisia pravdepodobne členským krajinám navrhne aj to, aby zdanila vyššie príjmy energetických firiem a peniaze použila na investície do obnoviteľných zdrojov a zvyšovania energetickej účinnosti, napríklad renovácie budov.

Aké sú slovenské plány

Slovensko chce nahradiť chýbajúci plyn dovozom skvapalneného plynu. Je to technicky možné, SPP už prvú zásielku zabezpečilo. V piatok firma informovala, že po prvýkrát uzavrela zmluvu na nákup LNG v objeme 80 miliónov kubických metrov. Tanker má doraziť do terminálu na chorvátskom ostrove Krk. SPP by malo mať dovezený skvapalnený zemný plyn k dispozícii už tento týždeň.

Podľa ministra hospodárstva budeme mať vďaka tomu dosť plynu až do konca marca alebo do konca vykurovacej sezóny nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky, a to bez akýchkoľvek prerušení. Analytici však upozorňujú, že voľného LNG na svetových trhoch je málo, je drahý a Európa oň súťaží s ázijskými krajinami.

---

2. Ruská agresia na Ukrajine už ovplyvňuje ekonomiku Európy

Správam prirodzene dominuje ruská agresia na Ukrajine. Európske krajiny prekvapili koordinovanou a razantnou odpoveďou. Na odhady ekonomických následkov ruskej agresie je ešte priskoro, zatiaľ budeme v skratke monitorovať aspoň vývoj v rôznych oblastiach ekonomiky.

Energetike sme sa venovali v predchádzajúcej časti. Pridávame správu týkajúcu sa výroby energie: Ukrajina žiada o pripojenie k európskej energetickej sieti. Chce tým predísť destabilizácii dodávok elektriny v dôsledku ruských útokov či sabotáže. Technicky je to možné, ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej siete Ukrenergo a ostatní aktéri sa už na pripojenie k európskej sieti pripravujú od roku 2017. Pripojenie malo byť dokončené v roku 2023. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová rýchlu integráciu ukrajinskej a európskej siete podporuje. S týmto stanoviskom prišla aj na pondelkové (28. februára) stretnutie ministrov hospodárstva a energetiky.

Nord Stream 2 zbankrotoval. Firma bola inkorporovaná vo Švajčiarsku, prepustila všetkých zamestnancov a vyhlásila insolventnosť. Ruský veľvyslanec pri EÚ tvrdí, že to nie je koniec, plynovod je len „spiacou krásavicou“. Experti sa však zhodujú, že projekt je definitívne politicky mŕtvy.

Z vojny a neistoty trhov profitujú najmä komodity. Ich ceny výrazne rastú.

Commodities remain the biggest market story. Check out right-most column

Brent @ $118
Aluminum in Shanghai +3-4%
Iron ore up 8-9% in Singapore, Dalian

Likely impossible right now to find any buyer of energy, agriculture, base metals who’s not worried over getting some supply. pic.twitter.com/Tl4fCSgWAh

— David Ingles (@DavidInglesTV) March 3, 2022

Ruská invázia bude mať podľa Európskej komisie vážne dôsledky pre poľnohospodársky sektor Únie. Ukrajina a Rusko v súhrne predstavujú 30 percent svetového obchodu s pšenicou. Podobná situácia je však aj pri ďalších poľnohospodárskych komoditách. Rusko a Ukrajina sa na produkcii jačmeňa podieľajú 32 percentami, pri kukurici je to 17 percent a pri slnečnicovom oleji 50 percent. Výpadok dovozu tak spôsobí rast cien potravín, Európa musí hľadať alternatívnych dodávateľov. O probléme tento týždeň rokovali ministri poľnohospodárstva.

Z Ruska sa rýchlo sťahujú zahraničné firmy. Sú medzi nimi aj energetickí giganti – britská BP a nórsky Equinor. Napriek stratám sa aktív v Rusku vzdávajú alebo zastavujú investície. Výrobu zastavili aj niektoré európske automobilky, banky a ďalšie podniky. Veľké svetové značky zastavujú predaj v Rusku. To, že je to pre Rusko problém, naznačuje aj rozhodnutie ruského prezidenta dočasne zakázať cudzincom predaj ich podielov v Rusku.

Európska únia vylúčila veľké ruské banky z výmenného systému SWIFT. Znamená to pre nich praktické zastavenie medzinárodných transakcií. Sberbank medzi nimi nie je, no v dôsledku sankcií sa sťahuje z krajín EÚ.

Letecká doprava medzi EÚ a Ruskom zastala. Únia zavrela nebo pre ruské letecké spoločnosti, Moskva prijala recipročné opatrenia. Jednou z posledných európskych krajín, z ktorej sa ešte lieta do Ruska, je Srbsko.

Cena emisných kvót na európskom trhu sa za tri týždne prepadla z 98,5 eura na 55 eur. Vysvetlení je viacero, súvisia s ruským útokom na Ukrajinu. Prepad ceny mohla spôsobiť panika na trhoch vyvolaná vojnou. Predávať ich mohli začať tí, ktorí ich kupovali ako finančné investície, teda nie preto, že by ich potrebovali na krytie reálnych emisií skleníkových plynov. Zníženie ceny môže odrážať aj očakávanie nižšieho budúceho dopytu po kvótach, v dôsledku horšej dostupnosti a vyššej ceny fosílnych palív dovážaných do Európy najmä z Ruska.

Europe’s carbon market #EUETS is losing its allure at an unprecedented pace. From 98.5 to 55 euros in three weeks. What’s next? pic.twitter.com/L31eITZvHl

— Ewa Krukowska (@E_Krukowska) March 2, 2022

---

3. Možnosť zastavenia otepľovania v bezpečnom pásme sme premeškali

Klimatická zmena je horšia, než sme čakali. Šance na zastavenie otepľovania pod 1,5 stupňa Celzia sú veľmi malé. Môžeme ešte zabrániť úplnej katastrofe, ale mali by sme sa pripraviť na extrémne počasie, suchá a zaplavenie pobrežných oblastí. Následky klimatickej krízy pocíti každé miesto na planéte, píše sa vo februárovej správe Medzinárodného panela pre zmenu klímy (IPCC). Jej obsah podrobnejšie uvádza článok v Denníku N.

Čo to znamená

Podľa vedcov sa väčšina krajín pripravuje na oteplenie o 1,5 až dva stupne. Bude však vyššie, a opatrenia teda nebudú stačiť. Prioritou je stále zníženie emisií skleníkových plynov, no IPCC zdôrazňuje aj potrebu adaptačných opatrení. Inak povedané, musíme sa pripraviť na život s väčším množstvom prírodných katastrof.

Aké sú hlavné riziká

V Európe identifikuje správa štyri riziká: vlny tepla, záplavy, suchá, nedostatok vody. Veľmi bude postihnutý juh Európy. Pri oteplení o dva stupne bude nedostatkom vody trpieť viac ako tretina obyvateľov, pri trojstupňovom náraste teplôt dvakrát viac.

S otepľovaním sú spojené ďalšie riziká: strata prirodzených habitatov a obmedzenie fungovania ekosystému, vyššia úmrtnosť, neúroda, strata úrodnej pôdy.

Chránená nie je ani severná Európa – tú môžu ohroziť záplavy či silné búrky. Suchá a neúroda alebo, naopak, záplavy a silné búrky zasiahnu aj Slovensko.

Najbezprostrednejšie zasiahnutým sektorom bude poľnohospodárstvo. Nedostatok potravín pocítia milióny ľudí. Ohrozené sú najmä najchudobnejšie regióny, no dôsledky pocíti aj Európa, najmä južná. Obmedzená produkcia potravín zdvihne ich ceny.

Čo s tým

Poľnohospodári by sa mali zamerať na zadržiavanie vody v krajine a preorientovať sa na ekologické postupy, ktoré nie sú také závislé od závlahy a zvládajú výkyvy počasia.

Mestá sa musia pripraviť na zvládnutie horúčav: napríklad výsadbou verejnej zelene či lepším hospodárením s dažďovou vodou. Vlny horúčav pomáhajú prekonať aj opatrenia ako zelené strechy.

Budeme musieť viac investovať do systémov na monitorovanie a vyhodnocovanie rizík, ako sú záplavy, víchrice, či do odstraňovania ich následkov.

---

Ďalšie správy

Európska komisia zverejnila usmernenia pre používanie podmieňovania čerpania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Podľa týchto pravidiel bude postupovať proti krajinám, ktoré porušujú niektoré z princípov právneho štátu, a navrhne im zastavenie peňazí z európskych programov. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínajú Maďarsko a Poľsko. Nástroj je chápaný ako ochrana európskych financií pred zneužitím. Jeho použitie navrhuje Komisia, rozhoduje o ňom Rada hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Pozastavenie európskych peňazí nemá ohroziť konečných užívateľov – zasiahnutá členská krajina má naďalej povinnosť posielať im platby, tie však už nebudú refinancované z európskeho rozpočtu.

Medziročná inflácia v eurozóne dosiahla vo februári 5,8 percenta, opäť ju ťahali najmä ceny energií, ktoré medziročne narástli o takmer 32 percent. Vysoká inflácia je stále v Pobaltí (Estónsko: 12,4 percenta, Litva: 13,9 percenta), na Slovensku narástli ceny medziročne o 8,2 percenta.

Medziročná inflácia v eurozóne, február 2022

Slovensko patrí medzi krajiny, ktorého obyvateľov rast cien energií zatiaľ zasiahol najmenej. V januári 2022 zdraželi u nás energie medziročne o asi 17 percent, čo bol piaty najnižší nárast v EÚ. Belgicko zaznamenalo 67-percentný a Holandsko 58-percentný rast cien energií.

Ceny energií v januári 2022 v porovnaní s januárom 2021

Komisia zverejnila predbežné rozpočtové usmernenia na rok 2023. Obsahujú odporúčania na prípravu národných rozpočtov členských krajín na budúci rok, ktoré bude následne posudzovať Európska komisia (v rámci procesu fiškálnej koordinácie). Podľa Bruselu by mala mať rozpočtová politika v budúcom roku vo všeobecnosti neutrálny charakter. Inak povedané, navrhuje ukončiť masívne fiškálne stimuly. Krajinám s vysokým dlhom odporúča začať jeho postupné znižovanie, zvyšné krajiny by mali, naopak, posilniť investície do zelenej a digitálnej transformácie. Rozpočtové usmernenia však budú aktualizované začiatkom leta, budú musieť vziať do úvahy následky ruského útoku na Ukrajinu.

Odborníci očakávajú, že Rusko a Čína zosilnia snahy o vplyv na riadenie internetu. Očakáva sa, že navrhnú štruktúru, v ktorej budú mať vlády v rukách viac centralizovanej moci, čo posilní možnosti kontroly a cenzúry. Medzinárodná telekomunikačná únia bude čoskoro rozhodovať o nových technických štandardoch. Ruská ani čínska delegácia ešte návrh nepredložili. V minulosti Čína navrhovala novú štruktúru založenú na voľnejšie prepojených sieťach, z ktorých každá by mala vlastné pravidlá. Podobný návrh sa očakáva aj teraz, podporiť by ho mohli aj ďalšie autoritárske vlády.

V januári 2022 ďalej klesala nezamestnanosť. V eurozóne dosiahla 6,8 percenta, v EÚ 6,2 percenta. Spomedzi európskych krajín je na tom naďalej najlepšie Česko s 2,2-percentnou nezamestnanosťou. Klesá aj v Nemecku, kde dosiahla 3,1 percenta. Slovensko malo v januári 6,4-percentnú mieru nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti v EÚ (modrá) a v eurozóne (červená)

Euroskupina podporila prácu Európskej centrálnej banky a Komisie na projekte digitálneho eura. Ministri financií členských krajín eurozóny sa nevyjadrovali ku konkrétnej podobe digitálnej európskej meny, otázke sa však chcú venovať priebežne a skúmať možné dôsledky zavedenia digitálneho eura na boj proti praniu špinavých peňazí a vyhýbaniu sa plateniu daní (apríl 2022) či jeho možné vplyvy na finančný systém a používanie hotovosti (jún 2022).

Grécko túto jar predčasne splatí zvyšok pôžičky Medzinárodnému menovému fondu a koncom roka by malo zaplatiť časť z pôžičiek, ktoré dostalo v rámci prvého balíka pomoci. Euroskupina konštatovala pozitívny vývoj gréckej ekonomiky a rýchle zotavovanie sa z koronakrízy.

Štatistika: Prvú riadnu platbu z plánu obnovy zatiaľ dostalo len Španielsko

Podľa výročnej správy dostalo prvú riadnu platbu zo špeciálneho protikrízového rozpočtu zatiaľ iba Španielsko. Štyri ďalšie krajiny (Portugalsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko) už poslali žiadosť o prvú platbu, dostať by ju mohli v najbližších týždňoch.

Šesť krajín zatiaľ nedostalo ani predfinancovanie – trinásť percent z národnej alokácie, ktoré patria každej členskej krajine so schváleným národným plánom obnovy. Írsko o predfinancovanie nepožiadalo, Holandsko ešte nepredložilo národný plán. Štyri ďalšie (Bulharsko, Švédsko, Maďarsko a Poľsko) plány predložili, no stále čakajú na hodnotenie Komisie alebo schválenie Radou.

Mimoriadny problém majú Maďarsko a Poľsko. Národné plány predložili Komisii už minulé leto. Komisia ich však odmieta akceptovať, pokiaľ dostatočne nezapracujú odporúčania v oblasti boja proti korupcii a posilnenia právneho štátu.

Slovensko stále nesplnilo podmienky na poslanie žiadosti o prvú platbu, chýba reforma súdnictva, najmä reorganizácia súdov (súdna mapa).